Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Iný svet je možný

Je príjemné jarné ráno, bývalá imperiálna metropola, dnes moderné mesto s impozantnými budovami a širokými bulvármi sa prebúdza. Madridčania, obchodní cestujúci, turisti či ľudia, čo sem jedného dňa zablúdili a zostali navždy, precitajú zo spánku do reality bežného dňa v kaviarňach.

Nový deň začínajú kávou s mliekom, pomarančovou šťavou a podľa nálady buď s churros – vyprážaným šiškovým cestom, ktoré sa máča do roztopenej čokolády alebo s hriankou natretou mixovanými paradajkami s olivovým olejom, ktorej už asi navždy budem hovoriť „mokrý chlieb“.

„Teraz si myslíš, že je to nechutné, ale o pol roka sa bez mokrého chleba nezobudíš,“ povedal mi kamarát, keď som prišla kedysi dávno do Barcelony, kde tejto raňajkovej delikatese hovoria pan catalan – katalánsky chlieb. V každom prípade mal pravdu – pan tumaca – paradajkový chlieb je svieže jedlo, ktoré sa do horúcej krajiny, akou je Španielsko, ideálne hodí.

Je skorá, marcová jar. V meste nie je horúco ako v letných mesiacoch. No keď človek príde do Madridu zo studeného sychravého Slovenska, má príjemný pocit nevtieravého tepla. Vetrovku alebo kabát môže nechať na hotelovej izbe a začne sa túlať ulicami iba v hrubom svetri.

Začne teda raňajkami a začíta sa do dvoch hlavných španielskych denníkov El País a El Mundo. Popri tom jedným okom pozoruje čašníčky a barmanky v jednej osobe, ktoré vkladajú do výstavných chladničiek obedňajšie kanapé po španielsky zvané las tapas. Rôzne mäsové a syrové fašírky, chlieb so sleďom, tuniakový a zemiakový šalát, suché pirohy plnené mäsom alebo špenátovým mixom a najmä madridskú klasiku – omeletu z vajec, opražených zemiakov a cibule zvanú tortilla.

Človek sa do hrubých novín začítal tak, že si neuvedomil, že už prešla hodina. Také tenké noviny, aké máme u nás, rozdávajú vo veľkých mestách zadarmo pri vchode do metra. A jedny z nich majú názov Veinte minutos – dvadsať minút – čo je čas, aký trvá ich prečítanie a približne aj cesta podzemím mesta do zamestnania.

A tak neostáva nič iné, iba hrubé veľké noviny vrátiť na ich pôvodné miesto a jednej z usmievavých čašníčok zaplatiť. Madridom ma sprevádza priateľ Peter, ktorý v Madride prežil niekoľko (vraj) najlepších rokov. Nadšene mi chce ukázať mesto v celej jeho kráse, ale aj ošklivosti a bizarnosti. Prechádzame okolo obchodov a barov, ktoré skrachovali kvôli kríze a občas sa zastavíme na terasách jeho obľúbených kaviarní.

Sme v štvrti La Latina. Bohémske a hipsterské uličky sú plné alternatívnych podnikov, kreatívnych centier, dizajnérskych štúdií. Pešo prechádzame cez námestie Tirso de Molina, na ktorom sú stánky s rezanými a živými kvetmi do madridského Brooklynu – štvrti Lavapiés. Je to multikultúrna štvrť, v ktorej žijú ľudia z celého sveta. V Madride sa nikto nepovažuje za „starého Madridčana“ či starousadlíka, ako sa momentálne nosí v Bratislave. Aj človek, čo sa v Madride narodil, vám hneď s nadšením vyrozpráva, z ktorých iných častí Španielska sú jeho rodičia, či starí rodičia. Madrid je otvorené mesto a rôznorodosť je jedným z jeho najtypickejších znakov. Možno preto sa tu cítim tak dobre. Z mesta a jeho obyvateľov cítiť otvorenosť a úprimnú lásku k životu a všetkému, čo prináša, hoci by to mala byť aj hospodárska kríza.

Popoludní zájdeme do parku na koncert a takmer večerné kanapé a vermúty si dávame v starej kaviarni medzi múzeom moderného umenia Reína Sofía a slávnym múzeom klasického umenia El Prado. Umenie bolo v Španielsku vždy doceňované, nielen v dobách najväčšej slávy a rozmachu starého impéria, ale aj v moderných časoch. Počkáme, kým múzeá budú zatvárať – na poslednú hodinu sa neplatí vstupné a pohľad na obrazy Salvadora Dalího rušia len smejúci sa talianski školáci, ktorí vtipnými poznámkami dopĺňajú výklad zo slúchadla.

Madrid je najživší v noci. Ľudia sa po práci zastavia na večeru, zájdu na koncert do obľúbeného baru alebo si v nejakom podniku spoločne pozrú futbal, nepochybne najobľúbenejší šport v celom Španielsku. Pri ľahkom pive a tapas od výmyslu sveta má človek pocit, že nič nie je nemožné alebo, skôr, že sa stačí prejsť niekoľkými madridskými uličkami a iný svet je možný.

Písané pre RTVS – reláciu Odinakiaľ

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia