Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Hrdinská epopeja zemiakovského športu

In: Veľká slovenská encyklopédia, rok vydania 2050

Prostý aj urodzený ľud Zemiakova celé tisícročia čakal na to, aby sa s konečnou platnosťou potvrdilo jeho miesto pri stole národov Európy: nemal však svojho svätého Orbána, ktorý by mu zo zadunajského Sinaja – hory Kékes – doniesol do kamenných dosák vytesanú Veľkonočnú ústavu, ba ani séria slávnych vstupov do NATO, EÚ a eurozóny tento pocit nedostatočného naplnenia národných emancipačných snáh nedokázala prehlušiť.

Preto sa zemiakovské elity (pozri heslo Priekopnícke reformy zemiakovských elít) v zastúpení dlhoročného a bystrozrakého Širokého rozhodli, že aspoň polovičným naplnením starorímskeho panem et circenses získajú nielen zaujímavé zákazky, ale s konečnou platnosťou zmaturujú Zemiakovo pred prísnou komisiou medzinárodného spoločenstva, ergo že usporiadajú v Krajinke majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.

Aj napriek kuvičím hlasom janičiarov, ktorým srdiečko nebilo na Tehelnom poli, rozhodli sa dosiahnuť tento Olymp západnej civilizácie v roku 2011 – síce po Lotyšsku, ale aspoň pred Bieloruskom, a to na spomínanom Ziegelfelde.

Historické korene

Šport v našich zemepisných končinách rozhodne nemal na ružiach ustlané: v časoch feudalizmu boli jeho počiatky len panským huncútstvom. Robotný ľud mal dostatok pohybu na panskom (napr. podľa Tereziánskeho urbára musel robotovať 52 dní s povozom alebo 104 peši atď.), nuž o pohybové aktivity vo voľnom čase javil len malý, resp. okrajový záujem.

V časoch raného kapitalizmu sa isté športové prejavy dali sledovať u mestskej časti zemiakovskej populácie tvorenej nemeckými gastarbeitermi a maďarizovanými či maďarizujúcimi vrstvami Felvidéku. S príchodom slovenského živlu do miest si aj on obľubuje aktivity relatívne málo náročné na výstroj a vybavenie, menovite futbal a iné loptové hry. Popri prvých kapitolách medzinárodného robotníckeho hnutia sa na našom území píšu dejiny športových klubov, pričom miestami splývajú.

Po roku 1989 novodobý lumpenproletariát uprednostňoval tzv. bojové športy, resp. bojové umenia a v sui generis gymnáziách napĺňal ideál kalokagathie – harmonického súladu medzi hrubými myšlienkami a hrubými krkmi. Absolventi týchto inštitúcií sa vyznačovali, ako si správne všimol aj niekdajší minister vnútra a neskôr filmový kritik Palko (pozri napr. tu), špecifickým úborom (pozri heslo Tepláčky, ponožtičky bílé, reťázka), v ktorom sa promenádovali, a to zväčša v skupinkách označovaných prezývkou náčelníka.

Typické zemiakovské športy

Medzi typické zemiakovské športy patril Zemiakovský dvojboj (športová krádež na čas v kombinácii so šprintom, maratónom alebo automobilovými pretekmi), Seniorský orientačný beh (dôchodcovia s letákmi zo supermarketov hľadajú najnižšie ceny) a Parlamentná vybíjaná zlosti (moderný tanec, miestami športová gymnastika, občas prerastajúca do pästných súbojov).

Na druhej strane, napr. vo svete dosť obľúbený curling si na Slovensku veľa priaznivcov nezískal, pretože Stúr Lajos Nyelvtudományi Intézet trval na jeho írečitom slovenskom označení – kefovačka.

Poprední športovci Zemiakova

Samozrejme, že v súlade s heslom Mens sana in corpore sano sa panujúci Zeitgeist (pozri bližšie heslo Domáce filozofické smery na prelome storočí) musel prejaviť aj v telách význačných Zemiakovčanov. Objavilo sa viacero všestranných duchov, ktorí dosiahli nemalé úspechy nielen v športe, ale aj v zemiakovskej politike. Za všetkých treba spomenúť napríklad boxera Mečiara, ktorý po ukončení svojej športovej kariéry pôsobil istý čas ako zemiakovský kancelár. V tejto funkcii bol za doteraz nevyjasnených okolností nahradený milovníkom maratónskych behov, dvadsaťnásobným doživotným predsedom SDKÚ a v mauzóleu v Disneylande uloženým Mikipremiérom Dzurindom. Z ostatných význačných športovcov možno spomenúť kráľa pretekov do vrchu a iných motošportov a údajnú hlavu nadsvetia Iča Štartéra.

Zemiakovské vrcholové podujatia

Zlatými písmenami sa Zemiakovo v roku 2011 zapísalo do veľkej knihy svetového športu až dva razy. Po prvýkrát začiatkom oného roka, keď sa v Krajinke podarilo zorganizovať v Jaromírorudohorí Zimnú olympiádu pre nepočujúcich tak, že o nej (asi v duchu solidarity s postihnutými športovcami) nebolo ani chýru ani slychu.

Tento husársky kúsok mladej kleptokracie (pozri bližšie heslo Svojstojná zemiakovská kleptokracia) však bol len predohrou pre ďalšie úspechy.

Zo zachovaných prameňov, ktorými sú fragmenty lexikálneho klenotu denníkového typu Šport, ktorý sa našiel na toalete Národnej zrady Zemiakovskej republiky (NZ ZR), vyplýva, (a tu môžeme takmer citovať), že ...úpadok nášho športu vyvrcholil práve na vrcholovom podujatí, ktorý bol vyvrcholením snáh vrcholných predstaviteľov a vrcholových hráčov o vrcholný výkon celej jednej generácie odchovancov a zverencov...

Ďalšími svedkami tohto spektáklu boli aj známi športoví novinári Hríb a Mojžiš, ktorí údajne sledovali celý jeho priebeh, žiaľ z ich mohutného a analytického opusu sa zachovalo len niekoľko kusých noticiek postihujúcich atmosféru šampionátu pod názvom Pojmy z MS.

V súčasnosti tak existujú len tri autoritatívne zdroje poznania o zemiakovskom šampionáte v ľadovom hokeji v roku 2011.

Prvým sú zachované nahrávky hokejových hymien z tohto obdobia, ktoré neskôr ašpirovali na to aby, sa stali hymnami zemiakovskými, a to až kým apoteózou na kráľa Slotu II. dolnozemský reper menom Sub Bass Monster nerozhodol exportnou delovkou v náš prospech.

Druhým prameňom poznatkov sú odborníkmi mimoriadne uznávané Dejiny Zemiakova a Zemiakovčanov exilového historika Františka Pravnuka a tretím sú zachované nahrávky dobového vysielania Rádia Jerevan.

Už spomínaný Dr. František Pravnuk v menovanom diele uvádza:

Tak ako sa marxisticko-leninská vierouka premietala do všetkých oblastí spoločenského života, tak základy kleptokracie, bodrého ko****zmu a ortodoxného mášvpi**zmu nachádzali svoje vyjadrenie v každodenných výjavoch naskýtavších sa účastníkom zemiakovských majstrovstiev sveta AD 2011: kleptokratický charakter štátu bol položený do základov zimnej športovej haly zrekonštruovanej v štýle staršej moderny (pozri bližšie heslo Staršia moderna v zemiakovskom urbanizme a architektúre), kde (akoby v súzvuku s Neviditeľnou univerzitou Terryho Pratchetta) neboli ani pri zemeplošne veľkej fantázii vidieť celé milióny eur.

Bodrý ko****zmus sa prejavoval u občanov bežných aj popredných: pospolitý ľud pískal pri štátnej hymne tímu, ktorý si dovolil zvíťaziť na domácimi, prezident Zemiakova si galantným bodyčekom a verbálnym útokom nevykoledoval dve minúty a trest do konca celoživotného zápasu za národné myslenie a sociálne cítenie, ale povesť bujdoša s gigantickým zmyslom pre humor.

Ortodoxný mášvpi**zmus zaznamenal hviezdne chvíle, keď sa ľad pred bránkami a striedačkami blížil skupenstvu ideálnemu pre nováckych vodných pólistov, čo organizačný tím komentoval tak, že zatiaľ sa predsa nikto oficiálne nesťažoval.“

Citius, Altius, Fortius

Zo spomínaných nahrávok vysielania Rádia Jerevan sa zachovali pôvodne odvysielané informácie, ako aj ich temer okamžité opravy. Pre dokonalý zážitok ich uvádzame v úplnom znení:

Rádio Jerevan – pôvodne odvysielané:

Domáci hokejoví reprezentanti získali na šampionáte viaceré ocenenia.“

Následná oprava odvysielaná Rádiom Jerevan:

Dánski hokejoví reprezentanti prišli na šampionáte o viaceré cennosti.“

Rádio Jerevan – pôvodne odvysielané:

Demitra a pod. sa po šampionáte rozlúčili s reprezentačnou kariérou.“

Následná oprava odvysielaná Rádiom Jerevan:

Demitra sa počas šampionátu rozlúčil s iPodom, aj s hodinkami a počítačom.“

Rádio Jerevan – pôvodne odvysielané:

Slovenská hokejová reprezentácia sa na majstrovstvách sveta podľa MZV ZR vyznamenala: legendy hokeja boli šťastné, získali aj cenné medaily, a fanúšikom po autogramiáde venovali svoje dresy.“

Následná oprava odvysielaná Rádiom Jerevan:

Slovensko sa počas majstrovstiev vyznamenalo: z budovy MZV, kde legendy slovenskej hokejovej reprezentácie ako Šťastný a. i. vystavovali medaily a iné veci a mali autogramiádu, zlodeji ukradli ich cenné dresy.“

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia