Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Cyklistova dilema

Nosiť ju alebo nie? Nejde ani tak o nový zákon, ako skôr o starú debatu, či sa vďaka prilbe na hlave necítime príliš bezpečne a nerobíme ešte viac chýb než bez nej. A či z nás nerobí živé terče.

“Dajte si pozor na hlavu, máme o ňu záujem,” znel pred rokmi slogan Tatrabanky, ktorým lákala nových zamestnancoch a v klientoch podporovala pocit, že tam takí ľudia naozaj pracujú. “Dajte si pozor na hlavu, ešte by som vás rád uvidel” by mohlo znieť heslo predavača v obchode s bicyklami, ktorý mi jednu helmu chcel odporučiť. Nešlo mu pritom len o zvýšnie predaja, za necelých desať rokov v biznise už pri rôznych nehodách prišiel o niekoľko zákazníkov.

Prekvapivé je, že to väčšinou neboli nehody, keď niekoho zrazil bezohľadný vodič, ale skôr rôzne nehody z nepozornosti či až banálne pády v malej rýchlosti, ktoré skončili ťažkými úrazmi hlavy a minimálne v jednom prípade aj smrťou. Americká štatistika uvádza, že až v 85 percentách prípadov, keď cyklista skončil v nemocnici, nebol súčasťou nehody nikto ďalší. Z toho vyplýva, že hlavným nebezpečím cyklistu je on sám.

Otázne je, akú úlohu pri bezpečnosti zohráva helma. Tá sa na Slovensku dostala aj do zákona, podľa ktorého by sme ju mali nosiť všade mimo obec. Iná štatistika pritom hovorí, že najviac (nielen cyklistických) nehôd sa odohráva v okruhu dvoch kilometrov od domu. Tam totiž máme pocit, že všetko poznáme a sme nepozornejší. Ak už majú byť helmy povinné, je otázne, prečo iba mimo obec.

Nekončiacu debatu v cyklistických kruhoch rozvírili britské pokusy, podľa ktorých ak máte na hlave prilbu, autá vás obiehajú v tesnejšej vzdialenosti a zvyšujú tým možnosť nehody. Cyklisti bez prilby sú v tomto prípade na tom lepšie, výskumníkom sa ale podarilo objaviť jeden zázračný prostriedok – najslušnejší sú voči vám vodiči, keď si na hlavu date blonďatú ženskú parochňu. Takto upraveného cyklistu vodiči veľmi ohľaduplne obchádzali. Nie je to nič nové, mnohokrát sa pokusne potvrdilo, že blondýnke na prechode pre chodcov zastane mnohonásobne viac aut než komukoľvek inému.

Hypotéza tvrdí, že cyklista s prilbou sa cíti bezpečnejšie, a preto sa správa nebezpečnejšie. Prax ju mnohokrát overila, autor knihy Deep survival uvádza napríklad zavedenie antiblokových bŕzd v automobiloch. Očakávalo sa, že ich zavedenie zníži počet nehôd, opak však bol pravdou. Ľudia totiž očakávali, že riadenie s takýmito brzdami zvyšuje bezpečnosť, takže šoférovali ešte agresívnejšie. Rovnako sa od masového zavedenia radaru očakávalo, že sa zníži počet kolízií lodí. Ten v skutočnosti stúpol – radar umožnil majiteľom lodí od ich kapitánov žiadať, aby lode riadili tesnejšie.

Zdravý rozum hovorí, že pri nehode prilba na hlave splní nejaký účel, takže jej nosenie by malo mať význam. Nie sú však dostupné presvedčivé výsumy, ktoré by ich prospešnosť pre celkovú bezpečnosť dokázali. Kus polystyrénu potiahnutého plastom je súčasťou debaty, do ktorej vstupuje toľko navzájom pôsobiacich faktorov, že nemá jednoznačný záver.

V niektorých krajinách viedlo zavedenie povinného nosenia prílb k zníženiou cyklistov na cestách, čo má smutné dôsledky na celkové zdravie populácie. Z grafu ukazujúceho súvislosť medzo počtom najazdených kilometrov a počtom nehôd v Európe jasne vyplýva, že najviac úrazov je v krajinách ako Taliansko či Británia, kde sa jazdí málo. Na opačnom póle je Dánsko a Holandsko s rekordne nízkym počtom nehôd. Hoci sa tam jazdí najviac v Európe, prilby tam zvyčajne nosia iba pretekári a malé deti. Tieto krajiny sú zrejme bezpečnejšie nie vďaka prilbám, ale vďaka tomu, že byť cyklistom je tam považované za normálne.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť