Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Čo nás naučili majstrovstvá sveta

Ak je najväčšou hviezdou turnaja chobotnica, ktorá „predpovedá“ výsledky, tak to veľa napovedá o úrovni samotnej hry. Napriek tomu boli majstrovstvá sveta v mnohom poučné, aj z pohľadu politiky, technológie a etiky.

Nakoniec všetko dopadlo pomerne dobre – organizátori sa vyhli pohromám a ešte aj španielskeho fanúšika, ktorý sa vybral pre víťaznú trofej pred finálovým zápasom, pomerne rýchlo uzemnili, vyhralo najlepšie mužstvo a Slováci po nervóznom úvode ukázali, že hrať vedia a poslali obhajcov titulu na talianske pláže.

Hviezdy zhasli, vyhral kolektív

Lionel Messi, Cristiano Ronaldo a Wayne Rooney strieľali v uplynulej sezóne za svoje kluby góly ako na bežiacom páse, ale na majstrovstvách sveta skóroval z tejto trojice jedine Cristiano Ronaldo, a aj to až vtedy, keď už bola severokórejská obrana vo vyššom štádiu rozkladu ako urán v rukách ich vodcu Kim Čong-ila.

Vo francúzskej výprave takzvané hviezdy venovali najviac energie vzájomným intrigám a hádkami s trénerom a ich tragikomické vystúpenie vyvrcholilo štrajkom na tréningu pred posledným zápasom. John Terry, ktorého milostná aféra pred turnajom stála miesto kapitána, sa uprostred turnaja tiež neúspešne pokúsil o puč voči trénerovi Capellovi.

Aký to kontrast voči mužstvám, ktoré to nakoniec dotiahli najďalej. Všetci štyria semifinalisti pôsobili na turnaji ako skutočné kolektívy, dokonca aj Holanďania, ktorí v minulosti boli legendárni vnútornými roztržkami. Aj tentoraz sa objavili informácie o sporoch medzi dvoma hviezdami, ale nakoniec to bola len búrka v pohári vody. Argentínčania síce vypadli vo štvrťfinále, ale boli jednoznační víťazi v počte objatí s trénerom Maradonom.

Túto prevahu kolektívneho poňatia hry si všimli aj rôzni myslitelia, ktorí dokonca v zápase Anglicko-Nemecko videli boj anglosaského modelu kapitalizmu s prehnane zaplatenými hviezdami, ktoré si však nedokázali poriadne prihrať a nemeckým modelom sociálnej demokracie, ktorý sa odrážal nielen v tom, že Nemci hrali kolektívne (a na rozdiel od minulosti aj atraktívne), ale aj v pozorovaní, že kým anglické kluby sú v súkromných rukách, v Nemecku musia byť členovia klubu aj jeho spoluvlastníkmi a majú limity na výdavky.

Možno aj preto je nemecká liga ziskovejšia ako anglická. Aj zloženie nemeckého mužstva s Poliakmi, Turkami, Ghančanom alebo bosnianskym Srbom viac zodpovedá štruktúre nemeckej spoločnosti ako anglický tím, ktorý síce má niekoľko černochov, ale žiadnych prisťahovalcov z Európy, Afriky alebo Ázie. Ešte aj bývalý anglický reprezentant John Barnes tvrdí, že kým si anglickí futbalisti neuvedomia, že futbal je socialistický šport a prvoradá je tímová etika, tak majstrovstvá sveta nikdy nevyhrajú.

Futbal je politika

Aj nesocialistickí politici však uznávajú dôležitosť futbalu a niektorí sa do neho pokúsili aj zasahovať. Azda najkrikľavejším príkladom bol nigérijský prezident Goodluck Jonathan, ktorému sa vôbec nepozdávalo, že Nigérijčania získali v troch zápasoch len jeden bod a vyhlásil, že celé mužstvo má dvojročný dištanc.

Riadiaci orgán svetového futbalu, FIFA, je síce korupciou presiaknutý od vrchu až nadol, ale aspoň sa prísne drží zásady, že politici nemajú čo zasahovať do fungovania futbalových zväzov. Nigérii teda pohrozil pozastavením členstva a prezident si hneď všetko rozmyslel,

Francúzske fiasko sme už spomenuli a malo dohru aj po návrate domov. Tréner Raymond Domenech musel príčiny celosvetovej blamáže vysvetľovať v parlamente a Thierry Henry si sám vyžiadal stretnutie s prezidentom Sarkozym. Vyšetrovanie toho, prečo zlyhali anglickí reprezentanti a celkového stavu anglického futbalu požadoval aj jeden inak bezvýznamný konzervatívny poslanec.

Ako reagoval na majstrovstvá sveta severokórejský diktátor Kim Čong-il, nie je známe, ale určite už oľutoval, že prvý raz v dejinách povolil priamy prenos futbalového zápasu – a Severná Kórea prehrala s Portugalskom 0:7. Aspoň Angela Merkelová mala dôvod na radosť a jej oslavné pobehovanie po tribúne pri góloch Nemecka proti Argentíne by sme si mali uložiť do archívu, lebo v takýchto oslavných pózach ju často nevidíme. Slovenskí politici sa k futbalu príliš nevyjadrovali, čo treba hodnotiť ako jednoznačné pozitívum.

Sepp Blatter žije v inom storočí

Dvadsiaty siedmy jún 2010 sa môže zapísať do dejín futbalu, pretože vtedy sa stali dve udalosti, ktoré konečne môžu zlomiť odpor FIFA a jej predsedu Seppa Blattera voči používaniu technológií vo futbale. Neuznaný gól Franka Lamparda v zápase Nemecko-Anglicko a uznaný ofsajdový gól Carlosa Teveza o niekoľko hodín neskôr prinútili predstaviteľov FIFA vyhlásiť, že zmení spôsob rozhodovania. Pri opatrnosti tejto organizácie je najpravdepodobnejšie, že zavedie bránkových rozhodcov, ktorí sa už objavili v zápasoch Európskej ligy.

Oveľa praktickejšie a lepšie riešenie by bolo v medzinárodných súťažiach buď namontovať na úroveň bránkovej čiary kameru alebo implantovať do lopty čip a zároveň mať na tribúne videorozhodcu ako v hokeji ako ragby, ktorý by mohol posúdiť sporné situácie. FIFA argumentuje, že konzultácia s videorozhodcom by kúskovala a zdržovala hru.

Tento argument je však dosť pritiahnutý za vlasy, pretože obidve vyššie spomenuté situácie by videorozhodca vyriešil za pár sekúnd. V „plynulom“ svete FIFA Mexičania obklopili rozhodcu a následná hádka zdržala hru oveľa dlhšie ako prípadné skontrolovanie videozáznamu. O tom, koľko času sa zabije pri vhadzovaniach, priamych kopoch a ošetrovaní zranených (a simulujúcich) hráčov, je zbytočné hovoriť.

Aby mužstvá situáciu nezneužívali, tak by počet odvolaní proti verdiktu rozhodcu bol obmedzený na tri za zápas alebo dve za polčas. Naozaj sporných situácií je len málokedy viac. Právo skontrolovať vlastný verdikt bez výzvy jedného z mužstiev by mal aj hlavný rozhodca, ak to uzná za vhodné. Pre videorozhodcu by platil časový limit dvoch minút. Ak by bol záznam nejednoznačný, platilo by pôvodný verdikt rozhodcu. Čo je na tom prakticky nerealizovateľné, vie len Sepp Blatter.

Možno by ho niekto mal pozvať na ragbyový zápas, kde by videl nielen to, že video je zárukou spravodlivejšieho výsledku, ale aj to, že keď sa hráči necítia ukrivdení, tak aj ich rešpekt voči rozhodcom je oveľa väčší. A samotní rozhodcovia sa nemuseli obávať výhražných telefonátov alebo emailov.

Porušenie pravidiel nie je (vždy) podvod

Okrem toho by video mohlo pomôcť pri odhaľovaní podvodníkov na ihrisku. A tým najväčším v Južnej Afrike na prekvapenie mnohých vôbec nebol uruguajský útočník Luis Suarez, ktorý rukami na bránkovej čiare zabránil tomu, aby Ghana dala v posledných sekundách gól a postúpila do semifinále. Suaraz totiž nepodvádzal. On len vedome porušil pravidlá, ale nesnažil sa to nijako maskovať. Rozhodca ho správne vylúčil a to, že Asamoah Gyan následný pokutový kop nepremenil, nebola Suarezova vina.

Okamžite sa však našla armáda pokrytcov, ktorí tvrdili, že rozhodca mal predstierať, že loptu videl za čiarou a Ghančanom ten gól jednoducho darovať. Tak to už by naozaj bolo spravodlivosti učinené zadosť! Svätuškári, na čele s ghanským obrancom Johnom Pantsilom, tvrdili, že Suarez mal loptu jednoducho pustiť do brány a že jeho spoluhráči by to určite urobili. Či by to urobil aj Pantsil je otázne, pretože svojho času ho tréner donútil ospravedlniť sa za to, že sa simulovaním snažil dosiahnuť vylúčenie súpera.

Podvodníkmi však boli napríklad nemecký brankár Manuel Neuer, ktorý sa priznal, že zámerne maskoval pred rozhodcom, že Lampardova strela prešla za čiaru, ako aj Carlos Tevez, ktorý tiež potvrdil, že vedel o svojom ofsajdovom postavení pred gólom proti Mexiku. To isté platí aj o Diegovi Maradonovi pri jeho slávnom góle rukou v roku 1986 alebo španielskych hráčoch Torresovi a Capdevillovi, ktorí sa z ničoho nič zrútili na zem v zápasoch proti Čile a Paraguaju a ich súperi boli vylúčení. Treba však priznať, že ak by im na to rozhodcovia prišli, tak by „postúpili“ do kategórie porušovateľov pravidiel.

Medzi excentrickejšie názory proti používaniu technológie vo futbale patrí ten, že mýliť sa je ľudské a video by nás ochudobnilo o vášnivé debaty o rozhodcoch, neuznaných góloch a neodpískaných penaltách. Tieto obavy sú však zbytočné, veď ešte stále sa môžeme baviť o tom, prečo Holanďania nahradili totálny futbal totálnou surovosťou alebo ako by Španieli reagovali, keby aj iné mužstvá začali hrať tiki-taka.

(Autor tipoval za majstra sveta Holandsko, ale chobotnica Paul zjavne rozumie futbalu lepšie)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia