Tomáš Mrva
Foto: Peter Musolino, Flickr.com (licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Tomáš Mrva
Foto: Matt Blaze (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva

Bežec Alan Turing

Vo filme Kód Enigmy môžete vidieť geniálneho matematika Alana Turinga pri behu. Nie je to umelecká fikcia. Turing bol náruživý bežec – a výborný.

Turing behával ako dieťa, neskôr na vysokej škole sa venoval veslovaniu, ale keď začal pôsobiť na King’s College v Cambridgei, bežne vraj behával do mesta Ely a späť, čo je približne 50 kilometrov. Po tom, ako začal pracovať v Národnom fyzikálnom laboratóriu, začal behávať aj súťažne za atletický klub vo Waltone.

V britskej kvalifikácii na londýnsku olympiádu v roku 1948 skončil piaty časom 2:46:03. Na olympiádu postupovali prví traja. Bol medzi nimi aj Tom Richards, ktorého Turing porazil v pretekoch v cezpoľnom behu v roku 1948. Richards skončil v olympijskom maratóne druhý, šestnásť sekúnd za Argentínčanom Cabrerom.

Podľa spomienok sekretára atletického klubu vo Waltone, Turing pri behu strašne fučal. Okrem toho zachované fotografie naznačujú, že techniku behu mal dosť mizernú – plecia príliš vysoko a „šmatľal”. Podľa blogu Runner Eclectic, časopis TrackStats napísal, že Turingov beh bol „silený a ťarbavý”. Ale ako vieme aj z príkladu Emila Zátopka či Pauly Radcliffovej, beh nie je krasokorčuľovanie a vyhráva ten, kto je najrýchlejší, a nie ten, kto má najladnejšie pohyby.

A ako vnímal beh samotný Turing? V liste, ktorý citoval Pat Butcher v článku pre Financial Times, napísal: „Je to forma kompenzácie za to, že som nebol dobrý v športových hrách na škole… Mám takú stresujúcu prácu, že jediný spôsob, ako ju dostať z hlavy, je namáhavý beh. Je to jediný spôsob, ako sa uvoľniť.”

Posledné známe súťažné vystúpenie Turinga je z apríla 1950 (mal necelých 38 rokov) v štafete z Londýna do Brigthonu. Jeho kolegom v tíme bol aj Chris Chataway, ktorý robil vodiča Rogerovi Bannisterovi, pri úspešnom pokuse prvý raz zabehnúť míľu pod štyri minúty. Bolo to mesiac pred Turingovou tragickou smrťou.

Často sa píše, že Turing prišiel na nápad zostrojiť predchodcu počítača pri behu na poli pri obci Grantchester. Ťažko povedať, či to je pravda alebo legenda. Isté je však, že Turingov koniec bol neslávny. Keď sa prišlo na jeho homosexualitu, ktorá bola vtedy ešte v Británii trestná, dostal na výber medzi väzením a chemickou kastráciou. Vybral si kastráciu a boli to pravdepodobne hormonálne zmeny, ktoré ho priviedli k samovražde. Nemal ani 42 rokov.

Stal sa obeťou ľudských predsudkov. Spoločnosť, ktorú zachránil pred zničením, ho nepriamo popravila.

Článok pôvodne vyšiel na blogu Osamelý bežec.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia