Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Foto: Drew Leavy (flickr, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Tomáš Mrva
Ján Gregor
Ľubomír Jaško
Kristián Klima
Tomáš Mrva
Kristián Klima
Lucia Rakúsová
Ján Gregor

Ako dlho prežijú Slováci v Južnej Afrike?

„Co tam proboha budou dělat?“ lamentuje anonymný český novinár nad postupom slovenských futbalistov na majstrovstvá sveta. Očakáva, že ich tam čakajú tri potupné prehry, lenže outsideri už na veľkých turnajoch neraz prekvapili.

Článok, ktorý okamžite obletel celé Slovensko považuje náš tím za najväčší omyl kvalifikácie. Honduras postúpil vďaka bojovnosti, Severná Kórea zásluhou dobrej obrany, Švajčiari sa neustále zlepšujú, len Slováci tam zaberajú miesto, ktoré malo zjavne patriť ich západným susedom. Naši hráči môžu mať kurz na víťazstvo 250:1 a minimum skúseností, ale to neznamená, že v Južnej Afrike budú nevyhnutne fackovacími panákmi.

Môže ísť o život

Skôr než sa však do Južnej Afriky vyberú, mali by si pozrieť film Deviaty okrsok, ktorý je síce fikciou, ale niektoré obrazy násilia nemajú od reality ďaleko. Juhoafrická polícia sa síce nedávno pochválila, že počet vrážd klesol o tri percentá, ale aj tak ich bolo ročne viac ako 18 tisíc. A pre istotu svetu len potichu dodala, že počet znásilnení a iných sexuálnych deliktov stúpol o 10 percent a množstvo vlámaní o viac než štvrtinu.

Treba len dúfať, že nešťastník Andrés Escobar, ktorého v roku 1994 zastrelili po návrate do Kolumbie po tom, čo si v zápase s USA strelil vlastný gól, zostane jediným futbalistom, čo sa nedožil konca turnaja. Nemeckí reprezentanti už dostali príkaz nosiť mimo hotela nepriestrelné vesty a budú mať aj posilnenú ochranku.

Fanúšikovia také privilégiá mať nebudú, takže neopatrnosť môže mať fatálne následky, a to doslova. Dobrodružné povahy by nemali zabúdať ani na to, že v JAR je každá piata osoba infikovaná vírusom HIV, takže bude vhodné potlačiť túžbu po exotických milostných hrách vo voľných dňoch medzi zápasmi.

Športoví funkcionári celkovo v poslednom čase trpia buď optimizmom, masochizmom alebo ľahkovážnosťou. Ďalšie majstrovstvá sveta sa uskutočnia v Brazílii, ktorá má len o niečo lepšie štatistiky vrážd ako Južná Afrika a len v Riu ročne pochovajú 5900 ich obetí. Aby toho nebolo málo, tak práve Rio bude organizovať aj olympiádu v roku 2016 a zimná olympiáda v roku 2014 v Soči, odkiaľ to nie je ďaleko na nepokojný Kaukaz.

Zlou prípravou k úspechu

Vráťme sa však k futbalu. Krátky pohľad československej histórie napovedá, že s čím väčšou skepsou fanúšikovia hráčov vyprevádzali, tým lepšie to nakoniec dopadlo. Pred odchodom do Chile v roku 1962 nevládol ani zďaleka optimizmus, po nevýrazných výsledkoch v príprave skôr obavy z fiaska. Nakoniec im padli za obeť Španieli, Maďari a Juhoslovania a až vo finále ich zastavila Brazília. Mnohí fanúšikovia dodnes cítia krivdu, že najlepší hráč Brazílčanov Garrincha dostal po vylúčení v semifinále milosť a mohol proti nám nastúpiť.

Podobne v roku 1990 odchádzali do Talianska vypískaní po domácej prehre s Egyptom , ale hneď v prvom súťažnom zápase porazili USA 5:1 a až vo štvrťfinále ich proti Nemecku zastavilo herecké umenie Jürgena Klinsmanna a tragikomický výkon rakúskeho rozhodcu s neuveriteľným menom Helmut Kohl.

Kto nevie hrať futbal

Tieto výsledky československých reprezentantov boli však skôr príjemnými prekvapeniami ako skutočnými senzáciami na úkor favoritov. K tej pravdepodobne najväčšej v dejinách došlo v roku 1950. Angličania, ktorí prvé tri svetové šampionáty odbojkotovali tvrdiac, že o ich neporaziteľnosti niet pochýb a odmietajú sa zhadzovať pobehovaním po ihrisku s nejakými Talianmi alebo Brazílčanmi.

Po druhej svetovej vojne však dostali rozum a na šampionát do Brazílie odcestovali. V prvom zápase ich čakali Spojené štáty, čo anglická tlač okomentovala tým, že na svete sú len dva národy, čo nevedia hrať futbal – Eskimáci a Američania. Na druhý deň zostali na zozname už len Eskimáci, lebo Američania zápas vyhrali 1:0. Viaceré svetové denníky na druhý deň uverejnili výsledky 10:0, 10:1 alebo 11:1 v prospech Angličanov, pretože si mysleli, že agentúry sa jednoducho pomýlili.

Majstri z pláže

S nečakanými víťazstvami majú asi najlepšiu skúsenosť Dáni. V roku 1992 boli ich hráči už na dovolenkách, pretože na majstrovstvá Európy sa neprebojovali. Keď však vojnou zmietanú Juhosláviu vylúčili z turnaja, tréner Richard Møller Nielsen začal zháňať telefónne čísla prímorských letovísk.

Nakoniec sa Dáni nejako pozbierali, do Švédska pricestovali a najprv v semifinále vyradili obhajcov titulu Holanďanov a vo finále si nečakane poradili aj s úradujúcimi majstrami sveta z Nemecka. Čo si o tom všetkom mysleli hráči Juhoslávie, podľa niektorých mužstvo s potenciálom dominovať svetovému futbalu, nie je známe.

Európske šampionáty sú celkovo živnou pôdou pre tímy, ktoré sa chystajú z ničoho nič prebojovať na výslnie. V roku 2004 nasledovali príklad Dánov aj Gréci, nepochybne ešte menej očakávaní víťazi ako severania. Kurz stávkových kancelárií vypisovali na ich víťazstvo trojciferné kurzy a hoci ich hra nemala s futbalovou krásou nič spoločné, nemecký tréner Otto Rehhagel mal pre kritikov jediný odkaz: „Boli sme jediné mužstvo na turnaji, ktoré dalo gól v každom zápase.“

Turecko alebo Zair?

Aké sú teda reálne šance Slovákov v Južnej Afrike? Objektívne treba priznať, že každý získaný bod bude úspechom. Bolo by potešujúce, ak by sme nedopadli ako Gréci vo svojich menej slávnych časoch, keď ich premiéra v roku 1994 sa skončila troma prehrami a výsledným skóre 0:10.

Úplne najhoršie by bolo nasledovať príklad Zairu z roku 1974, pravdepodobne najhoršieho mužstva, aké kedy na šampionát prišlo. Úplne legendárnymi sa stali jeho zápasy proti Brazílii, ktorý síce prehrali len 0:3, ale stvárali tam neuveriteľné veci. Proti Juohslávii to bolo ešte zúfalejšie a Zairčania utrpeli debakel 0:9.

Optimisti budú dúfať, že by sme mohli napodobniť trebárs Turecko, ktoré sa v roku 2002 prebojovalo do semifinále a stačilo mu na to zvíťaziť nad Čínou, Japonskom a Senegalom. Podobne o štyri roky neskôr to Ukrajinci dotiahli do štvrťfinále výhrami nad Saudskou Arábiou, Tuniskom a Švajčiarskom. To je dôkaz, že aj mužstvo s obmedzenou kvalitou hráčskeho kádra sa môže pri troche šťastia dostať ďaleko.

Je takmer jasné, že sa nevyhneme jednému špičkovému tímu z Európy alebo Južnej Ameriky (aj keď žreb nám môže prihrať aj domáce mužstvo), ale zvyšní dvaja súperi budú z Ázie, Afriky, Severnej Ameriky, prípadne menej hrozivé juhoamerické reprezentácie Chile a Paraguaja. To ani zďaleka nie sú neprekonateľné prekážky, takže predstava, že naši reprezentanti budú na turnaji aj 26. júna 2010, keď sa začínajú osemfinálové zápasy, vôbec nemusí byť utópiou.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť