Foto: Lotus Carroll (licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Karol Čukan
Hlas od sporáka
Silvia Ruppeldtová
Foto: Flickr.com (PhotoAtelier - Glen)
Janka Kršiaková
Dalma Beláková
Aňa Ostrihoňová
Miriam Novanská
Drinky s priateľmi (foto: www.hbo.com)
Aňa Ostrihoňová
Foto: Happy Go Lucky. Film 4. www.outnow.ch)
Aňa Ostrihoňová

Celibát je zle napísaná hra

Nezdravý. Škodlivý. Neprirodzený. Prekonaný. Smiešny. Taký je vraj celibát. V pestrofarebnej encyklopédii súčasných životných štýlov je to výnimočne šedo-čierna strana v závere. Niečo ako appendix mimo hlavný obsah.

A presne taký povinný celibát je. Zviazaný s mocou a ovládaním. Súčasť plnej poľnej božích bojovníkov usporiadaných v jednotnom cirkevnom šíku. Ha, kto už len uverí marketingu sloganov o obeti, čistote a neoceniteľnom dare?

Sexy bezženstvo

Celibát – a živých svedkov je ešte stále dosť – mení farbu hlasu a často zobézňuje svojich nositeľov. Ničí posledné zvyšky empatie voči utrápeným rodičom a neverným či rozvádzajúcim sa manželom. Len pre pár vyvolených mystikov na spôsob Majstra Eckharta je to nevyhnutnosť, aby tajomným spôsobom - pre nás smrteľníkov cudzím - mohli rozprávať s nebom.

Prekvapenie. Celibát je súčasne veľmi sexy. Nie, nie jeho aktéri. Tí môžu byť sexy tak ako každý muž, podľa najrozličnejších chutí. Tmavovlasí i bezvlasí, štíhli i dobrácki macovia. Samotný celibát, tento väčšine nepochopiteľný stav, má potenciál byť sexy.

A teraz nemyslím na pragmatický celibát vyťaženého manažéra trvajúci pár mesiacov pri vybudovaní novej firmy. Ani na celibát roztržitého vedca, po ktorom ide atraktívna dlhonohá laň a la Penelopa Cruz. Reč je stále o nábožensky motivovanom celibáte, staromládenectve kňazov, mladých kaplánov i zrelých vodcov farností.

Do tejto hry sa nezapájajú všetci. Pre mnohých je bezženstvo klerikov ukradnuté a zatuchnuté ako celá inštitúcia križiakov a inkvizítorov. Tých ďalších je ale dosť. Sedia v kostoloch, sledujú rituálneho herca vpredu pri oltári, načúvajú jeho šepotu pri spovediach a oslavujú jeho životné výročia s nachystanou megakyticou. Viac počúvajú ako hovoria, preto majú čas na voľné asociácie, obrazy a túžby.

Nedostupnosť môže byť viac sexy ako doširoka roztvorené lietačky. Táto nedostupnosť je navyše považovaná za anjelsky čistú, snehobielo nepoškvrnenú. Aký kontrast s ubíjajúcou všednosťou a permanentným znásilňovaním všetkého druhu uprostred patriarchálnych rodov! Nie posolstvo je dôležité, to býva často akademicky ťažké a bez chuti. Na hlase záleží, práve hlas kázajúceho šamana sa odlišuje od vulgárnej chrapľavosti zažívanej za múrmi božieho stánku.

Vyvrcholenie nežné ako sneh

Klerické nanútené bezženstvo robí z kňazov bohémov vyššieho druhu. Majú čas a priestor byť vždy uprostred svojho fanklubu. Tam sú žiadaní, pozývaní a vítaní. Neutekajú z krátkych návštev, ale vedia si zastať povesť prekvapivo zábavných spoločníkov. Takmer vždy môžu príjemne šokovať. Stačí len troška normality okorenená primeranou dávkou „svetskosti“ a povesť skvelého moderného kňaza silnie. Konzervatívnejšie prostredie je ideálne, tam je ohlas, čo pohladí narcistické ego dušpastiera, najpravdepodobnejší. „Kaplán k zožraniu“ dostáva náhrady za osamelé noci a studené obedy.

Správne tušenie, je to život na hrane. Každodenné pokušenie zrušiť nedostupnosť, otvoriť srdce a myseľ a dvere... Riskovať prechod do skutočného sveta. Jedni len na chvíľku a opakovane bez ochoty vzdať sa sladkých kompenzácií, iní podstatne s odhalením vlastných ilúzií.

Voľba medzi celibátom a partnerstvom je možno až v druhom pláne. V tom prvom je voľba medzi užívaním si pozície, ktorá môže byť strašne sexy a pravdivým odchodom z tejto falošnej hry.

Skutočne sexy je až to, čo je viac než sexy. Norman Mailer vo svojom Väzňovi sexu napísal o rozdiele medzi „orgazmami zmrzačenými rovnako ako život, vyrabovanými vo svojej úbohosti, neľútostnými, potlačenými a stiesnenými rovnako ako život mužov a žien, ktorých príbehom bolo každodenné utrpenie“ a inými „čo človeka unášajú ako árie, orgazmami, ktoré sú ako zrážka s nákladným autom alebo vyvrcholenie nežné ako sneh, honosné ako bohato zdobené kráľovské šaty alebo svištiace dolu ako po rozpálenej kĺzačke.“ To nie je sexuologická diagnóza. Môže to byť metafora toho, čo je vyvrcholenie, život, vášeň, vzťah.

Žeby celibát mohol byť tým javiskom, na ktorom sa bude hrať takáto dráma? Tomu môže uveriť len Majster Eckhart.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia