Foto: Lotus Carroll (licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Karol Čukan
Hlas od sporáka
Silvia Ruppeldtová
Foto: Flickr.com (PhotoAtelier - Glen)
Janka Kršiaková
Dalma Beláková
Aňa Ostrihoňová
Miriam Novanská
Drinky s priateľmi (foto: www.hbo.com)
Aňa Ostrihoňová
Foto: Happy Go Lucky. Film 4. www.outnow.ch)
Aňa Ostrihoňová

Ako uraziť Angličanku

Foto: Happy Go Lucky. Film 4. www.outnow.ch)

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Briti znesú veľmi veľa slovných urážok. Sú však oblasti, v ktorých sa nedajú. Britky sa urážať nenechajú. A to ani zdanlivo nevinným článkom Američana Tada Safrana, ktorý uverejnil v denníku Times.

Chvíľu to vyzeralo, že sa do diskusného fóra na internetovej stránke novín zapojil každý gramotný Angličan. Množstvo prispievajúcich takmer prekonalo neuveriteľnú hranicu šesťsto poslaných komentárov. O týždeň neskôr diskusia utíchla, keďže diskutujúci sa presunuli k novému článku autora, ktorý v ňom svetu oznámil, že sa za svoje výroky nehanbí a napriek tomu, že Guardian ho označil za „Sexistu roka“ neospravedlnil sa, práve naopak Angličankám toho naložil ešte viac.

Neupravené a lenivé

Tad Safran to hádam ani nemyslel tak vážne a samozrejme zveličoval, kde sa dalo. Hneď v úvode článku vyzýva obyvateľky ostrovov, aby sa prebrali a pochopili, že príbeh Bridget Jonesovej – bacuľatej tridsiatničky, ktorá má zjavne problém s alkoholom a fajčí jednu od druhej, a napriek tomu má problém rozhodnúť sa pre jedného z dvoch najšarmantnejších mužov v Británii, nie je dokument, ale fikcia. Safran vidí problém osamelých tridsiatničiek v ich neschopnosti starať sa o svoj zovňajšok. Doslova hovorí, že Angličanky sú neupravené a lenivé učesať sa.

Hoci sa Safran narodil v USA, od troch rokov žije v Británii, a tak si dovolil Angličanky porovnať s Američankami, samozrejme vo výrazný prospech tých druhých. Tvrdí, že Angličanky sú najkrajšie na svete, keď majú 17 rokov. Neskôr, keď prirodzenej kráse treba pomôcť každodennou starostlivosťou, ktorú podľa neho ignorujú, sa začínajú meniť na príšerky, ktoré by sa najlepšie cítili v močiaroch vyľudnenej Kanady.

Štandardná údržba

Američanky údajne mesačne minú sedemsto dolárov na bežnú „povinnú údržbu,“ teda na kaderníka, manikúru, kozmetiku, solárium, make-up, šminky a bielenie zubov. Ďalšou položkou je tisícka za fitness, spinning, jógu, Pilatesa, masáže alebo víkend vo wellness centrách. Angličanka takúto sumu na seba neminie ani za rok.

Chyba bude vo výchove. Prvý výlet do salónu krásy je pre obyvateľku USA dôležitejšou životnou udalosťou než prvý bozk. Návšteva kaderníčky je príležitosťou stretnúť kamarátky, porozprávať a zabaviť sa. Za to v Chelsea si s manikérkou nepokecáte a ani ostatní zákazníci nie sú veľmi komunikatívni. S nosom v časopise si túto procedúru doslova odtrpia.

Druhým dôvodom sú podľa Safrana neúprimné vzťahy. Britky si nepomáhajú. Práve naopak, v snahe byť slušné radšej kamarátke povedia, že vyzerá úžasne, aj keby bola oblečená do vreca od zemiakov. Američanky si aj pri venčení psa postrkávajú vizitky s telefónnymi číslami najväčších kapacít na krásu, šikovných vizážistov, či plastických chirurgov. Angličanky jednoducho nie sú schopné konštruktívne skritizovať výzor svojich kamarátiek. Nakoľko konštruktívny je však tzv. Manhattanský pohľad, ktorý na vás s opovrhnutím hodí každá New Yorčanka zo strednej triedy, je veľmi ťažké odhadnúť.

Rande s obludou

Tad Safran je majster slovných invektív, najmä keď opisuje stretnutie so ženou, ktorú mu chcela dohodiť jeho anglická kamarátka. Netvrdí o sebe, že je to najlepšie, čo si môže žena priať, ale pred schôdzkou si aspoň umyje zuby a oblečie čistú košeľu. Spomínaná kamarátka mu povedala, že Sophie – aspoň tak dotyčnú v článku pomenoval, má telo dvadsaťročnej bábiky. Safran uznáva, že ho určite má. Niekde doma v mrazničke, rozhodne nie sa sebe. Jej spoločenský outfit opísal ako handry, za ktoré by sa nemusel hanbiť obyvateľ New Orleans, ktorý prežil hurikán Katrina a ktoré sú sexy asi ako pol kila mletého mäsa. Voňala údajne ako výskumné laboratórium firmy Phillip Morris a fitness centrum naposledy videla zvnútra, keď sa bola opýtať na cestu do najbližšej krčmy. Navyše si objednala shepherd’s pie, pričom žiadna súdna Američanka by po druhej poobede uhľohydráty do seba nedostala. V závere ešte pripomenul, že jeho kamarátka mu mala radšej povedať, že ho posiela na obhliadku nazgula z Pána prsteňov a nie na rande s potenciálnou partnerkou.

Zdá sa, že Safran skutočne prestrelil. Uznal však, že americká posadnutosť zovňajškom môže byť znechucujúca. Nakoľko môže byť pre muža príťažlivá žena s vyžehlenou tvárou, botoxovými perami a silikónovými prsiami? S neprirodzene liposukciou vytvarovanými stehnami a zadkom? Navyše, keď je táto žena Američanka s nedostatočnými sociálnymi zručnosťami, ktorá vám na prvom rande o sebe povie úplne všetko zachádzajúc do detailov, o ktorých by ste radšej nemali tušenia.

Týždeň po uverejnení článku sa v niekoľkých riadkoch snažil zareagovať na spomínaných šesťsto rozhorčených komentárov. Spolu s ním sa pýtam, kam sa podela emancipácia a odstup, s ktorým ženy dokážu mávnuť nad hlúpymi poznámkami autora feministkami označeného za „obyčajného“ zakomplexovaného macha. Alebo, že by prirovnania k príšerkám a obludám boli už naozaj príliš?

Plytký ako námraza

Reakcie na Safranov článok sa dajú zhrnúť do troch kategórií. Do tej prvej patria stručné označenia autora za debila – plytkého ako centimetrová námraza, na ktoré radšej neodpovedá. Do druhej patrí argument, že Angličanky budú radšej úžasnými osobnosťami ako umelými bábikami Barbie s prievanom v hlave. Tejto skupinke autor odkazuje, že žena môže byť stále osobnosť aj bez toho, aby zadkom zabrala dve sedadlá v autobuse. No a poslednou kategóriou sú argumenty obhajujúce zdravý rozum označujúce Američanky míňajúce celé výplaty na skrášľovanie za posadnuté. V tomto prípade Safran svoj omyl uznal a pripomenul, že v článku nepísal o posadnutosti, ale „zdravom záujme“ o svoj výzor.

Okrem toho pridáva, že Britkám vo všeobecnosti chýbajú ladné krivky Talianiek, vášnivosť Španielok, sofistikovanosť Francúziek a otvorenosť Severaniek. Naopak bodujú v európskom rebríčku obezity (zrejme z alibistických amerických dôvodov nehovorí o tom svetovom), v tabuľke tehotenstiev žien do 20 rokov a spolu s Dánkami zvyšujú trend nadmernej konzumácie alkoholu medzi ženami.

V každom prípade sa autor pustil na tenký ľad, pretože pokiaľ ide o štatistiky, neuviedol aké percento dievčat a žien trpí poruchami prijímania potravy v dôsledku prehnanej „starostlivosti“ o svoje telo. Prípadne nespomenul, koľko Američaniek sa nedokáže bez pomoci vizážistu ani učesať či odlakovať si nechty.

Rovnako pre neho nebolo dobrou voľbou obhajovať upravenosť amerických herečiek pri náhodnom fotení. Možno jediným nedostatkom Angličaniek nakoniec bude neschopnosť dokonale používať Photoshop.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia