Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Presne môj typ!

Knihomil a grafik nemá knižiek o dizajne nikdy dosť. V kníhkupectvách a na internete ich nepochybne nájde veľmi veľa. Od „tascheniek“ s veľkými farebnými reprodukciami typov písma poňatého skôr umelecky, cez knihy rozprávajúce príbeh kníhtlače až po detailné opisy tvorby knižnej sadzby či samotného písma.

Nedávno sa ma niekto opýtal, čo je horšie: či kniha – brak, ktorá je krásne urobená (od prekladu, cez úpravu až po obálku a papier) alebo hodnotný obsah, ktorý čitateľovi stojí za prečítanie napriek zúfalému prekladu a knižnej úprave. Neviem čo je horšie, možno je to vekom, ale čoraz častejšie čítam dobrý brak a „hodnotné“ veci si nenechám pokaziť trápením sa so zlou knižnou úpravou. Ide totiž aj o formu.

Napriek tomu, že existujú zlaté pravidlá grafického a knižného dizajnu, každý človek – dizajnér do výsledného produktu (pretože či sa nám to páči alebo nie, kniha je produktom – akokoľvek umeleckým) vkladá svoj vlastný vkus a estetické cítenie, ktoré ovplyvňujú obsah a zameranie knihy. Predovšetkým však nesmie prestať myslieť na to, čo na jeho výtvor (či už ide o samotné písmo alebo úpravu knihy), povie čitateľ. V tom najlepšom prípade by si sadzbu a typ písma nemal ani všimnúť (nieto sa s ňou ešte trápiť).

O láske k literatúre a voľnému trhu

Český knižný dizajnér Martin Pecina vo svojej knihe Knihy a typografie začína klasickým vyznaním knihomila, zberateľa, bibliofila. Robí tak každý z dizajnérov, pretože láska ku knihám (ako k pekným objektom) a k ich obsahu (literatúre či dizajnu a ilustráciám) je predpokladom tohto povolania. Inak by šli asi radšej kresliť plagáty. Pecina tak implicitne odkazuje napríklad na Waltera Benjamina a jeho eseje o zbieraní kníh a explicitne na príručky organizovania a budovania vlastnej knižnice, ktoré sú navyše celkom vtipné.

Pecina sa podobne ako Richard Hendel vo svojej knihe On Book Design venuje aj problematike knižného dizajnu, ktorý stojí na hranici užitkového umenia a samotného umenia. Okrem toho čitateľovi ponúka exkurz do výroby knihy v Českej republike (ktorý je podobný tomu na Slovensku). Doplnila by som len to, že nejde ani tak o vkus vydavateľa (autora a všetkých jeho príbuzných, ako vtipne hyperbolizuje Pecina), ako o peniaze. Bežný rozpočet malého vydavateľa skrátka drahší papier a väzbu neunesie (a už vôbec nie nákup alebo dizajn nového písma).

Aj Hendel aj Pecina ilustrujú dizajnérske „pravidlá“ na vlastných výtvoroch, zdôvodňujú a obhajujú svoje rozhodnutia. Hendel navyše dáva priestor aj iným typografom a dizajnérom, a tak skladá obrázok neviditeľného sveta za (tlačiarenským) zrkadlom. Hendel nie je taký radikálny ako Pecina v komentovaní „výtvorov“ iných. Pecina napríklad úplne zavrhuje ilustrovanú poéziu a prihovára sa za grafické listy, pričom v mnohých prípadoch by si dizajnér svoje rozhodnutie obhájiť vedel. Hendel zhovievavejšie hovorí o tom, že každý dizajnér si prejde istým pallatinovským alebo garamondovským obdobím. Každý totiž túži experimentovať a do čistého minimalistického, „neviditeľného“ dizajnu dokonalých detailov túži pridať drobnú extravaganciu, ktorá by knižku (jeho knižky) odlíšila od iných. Umiestnenie čísel strán, rez písma v podnadpisoch alebo usporiadanie odsekov sú podpisom dizajnéra, malou odhalenou postavou na nohe gotickej stoličky, ktorú si tam umelec dovolil napriek všetkým pravidlám umiestniť.

V prípade knihy Martina Pecinu je to netradičné odsádzanie odsekov v rámci textového bloku, v Hendelovej knihe poznámky pod čiarou na pravom a ľavom širšom okraji strany.

Zodpovedný len sám sebe

V diskusiách o knižnom dizajne sa nedá vyhnúť otázke obálky, ktorá by mala byť, ako zhodne tvrdia autori obidvoch kníh, kompatibilná s typom písma a priestorovým rozvhnutím textu vo vnútri. Bohužiaľ, čoraz častejšie sa stretávam s knihami, ktorých obálky sú navrhnuté v modernom, funkčnom štýle a na meno autora a názov (uznávam niekedy priveľký) sa použilo bezserifové (bezpätkové) písmo, pričom vnútro je vysádzané v Bookman Oldstyle „od kraja do kraja“. Môžem už len spoločne s Pecinom skonštatovať, že „nevkus svetu vládne.“

Ale o zlom knižnom dizajne sa hovoriť nemá. Načo? Aj Pecina aj Hendel to vnímajú podobne a vo svojich knihách predstavujú ukážky skutočne nádherne upravených kníh, ktoré sú nielen inšpiratívne pre knižných úpravcov, ale sú potešením pre oko čitateľa. A to je najdôležitejšie – už od slávnej prednášky Beatrice Wardeovej s názvom The Crystal Goblet, ktorú predniesla v roku 1930, sa knižní typografi snažia čitateľa dizajnom nevyrušovať, čítanie mu spríjemniť a v prípade odborných textov sprehľadniť.

Veľkým prínosom knihy Martina Pecinu je diskusia o e-knihách a ich dizajne, ktorý je uniformný a ako autor názorne uvádza porušuje veľmi veľa zásad úpravy textu v knižných publikáciách, ktoré už pred čitateľom nezostávajú „milosrdne skryté“. Zatiaľ čo čítačky majú čo dobiehať, otvára sa veľký priestor pre úpravu klasických kníh, ktoré si už len s „materiálom na čítanie“, nevystačia. Ľudia postupne začínajú knihu vnímať ako krásny objekt, ktorý okrem príbehu, slov a myšlienok, poskytuje „pridanú hodnotu“ vo forme ilustrácií, zaujímavého typu písma a ich kombinácií či formátu.

Len nie Comic Sans!

Knihy a typografie uzatvárajú kapitoly o písme a jeho anatómii a autor predstavuje české knižné písma (ktorých jedinou nevýhodou snáď je, že tie najuniverzálnejšie sa nedajú nikde kúpiť) spoločne s ich autormi. Tu na Pecinu nadväzuje britský novinár a spisovateľ Simon Garfield so svojou knihou „anekdôt“ o písmach Just My Type.

Príbeh kníhtlače druhov písma otvára „nešťasne“ známym Comic Sans. Na písme, ktoré malo čo najviac pripomínať americkým školákom ich písankovú mladosť, nebolo na začiatku nič zlé. Do chvíle, kým ho „z lásky“ nezačali ľudia používať úplne všade. Jeho autor Vincent Connare, ktorý navrhol ešte asi 20 druhov písma, medzi nimi aj vkusný Trebuchet sa vyjadril: „Ak sa vám Comic Sans páči, veľa toho o typografii neviete, ak ho neznášate, o typografii neviete nič a mali by ste si nájsť iné hobby“.

Písmo obsahuje množstvo charakteristík – je maskulínne, feminínne, archaické, moderné, tiché, nahnevané, radikálne aj podliezavé. Hrúbka linky, zakrivenie bruška na „a“ sa môže spojiť s akýmkoľvek symbolom. Garfield píše príbeh Gill Sans – typografa Erica Gilla, ktorý okrem toho, že navrhol aj písma Perpetua a Joanna, holdoval sexuálnym experimentom. Jeho písmo preslávili Britské železnice a vydavateľstvo Penguin na svojich jednoduchých čisto typografických obálkach.

Kniha Just My Type s ľahkosťou opisuje najväčší typografický spor storočia, keď švédsky výrobca nábytku IKEA prechádzal od loga vo Future k logu vo Verdane, symbolizujúcej novosť, jednoduchosť a modernitu ako takú. Vtedy sa k typografii vyjadrovali aj ľudia, ktorí o nej dovtedy nikdy nepočuli a dokázali, aká je dôležitá v našom vnímaní symbolov, vďaka ktorým sa vo svete a realite orientujeme.

Po „vážnych“ a odborných statiach o glyphoch, riekach a parchantoch (po slovensky sviniach, po anglicky widows) príde zábavnejší pohľad na históriu typografie a písma (Garfieldova knižka totiž nie je len o knižnom dizajne) vhod. Keď najbližšie budete pozerať nejaký film, ktorý sa odohráva v USA v 40. rokoch a bude tam záber na stanicu newyorského metra s veľkým nápisom v Helvetice, ktorú Švajčiari „nakreslili“ takmer o dvadsať rokov neskôr, budete sa môcť pridať k fóram o anachronizmoch na imdb (a poteší vás to).

Ale späť k otázke z úvodu. Čo je horšie? Asi to, čo sa nám nepáči, zle číta a nedobre drží v ruke. Stále je však veľmi veľa kníh, ktoré sú vaším typom a ktoré urobili ľudia, ktorým na knižkách záleží. A tí iní? Tí sa naučili používať jeden program a verte mi, že krása kníh sa od ich rozhodnutí neodvíja.

Martin Pecina: Knihy a typografie. HOST: 2012, 312 strán

Simon Garfield: Just My Type. Profile Books: 2010, 352 strán.

Richard Hendel: On Book Design. Yale University Press: 1998, 210 strán

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia