Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Prečo maľovať?

Juliana Mrvova

Výstave v Slovenskej národnej galérii s názvom Maľba po maľbe, ktorá potrvá do 13. februára 2011, sa podarilo predstaviť, a tým aj etablovať, súčasných slovenských výtvarníkov, ktorí sa venujú umeniu s obrovskou históriou a stále neprekročenými hranicami.

Podnetom na usporiadanie tejto výstavy bola súťaž nadácie VÚB, ktorá ju každoročne pre mladých slovenských výtvarníkov organizuje. V časti venovanej práve tejto súťaži sú vystavené práce ocenených umelcov, s ktorých obrazmi sa možno stretnúť aj v ďalších priestoroch venovaných samostatnej tematicky usporiadanej výstave Maľba po maľbe.

Výstava skutočne splní to, čo sľubuje, teda predstavuje stav umeleckej scény na Slovensku od roku 2000. Nezaraďuje, nie je obmedzená na jeden „druh“ maľby či geografickú alebo univerzitnú skupinu. Poskytuje priestor rozmanitosti prístupov k maľbe a spôsobov ako k jednému z najstarších umeleckých médií pristupujú súčasní autori v čase, keď sa možnosti vizuálneho umenia rozšírili o množstvo nových techník.

Košice – Bratislava

Kurátorka výstavy Alexandra Kusá rozdeľuje slovenskú maľbu po roku 2000 skôr geograficky, ako tematicky či koncepčne. Geografia tu zohráva úlohu hlavne preto, že na Slovensku existujú dve významné výtvarné školy – Košice a Bratislava, ktoré k formovaniu mladých výtvarníkov pristupujú rôzne. Návštevník výstavy si napríklad môže všimnúť, že medzi bratislavskými autormi je niekedy až príliš cítiť vplyv niektorých pedagógov s jasne čitateľným rukopisom.

Ako teda súčasná maľba prekračuje svoje vlastné fyzickým dvojrozmerným formátom dané hranice? A ako taká maľba vzniká? V katalógu k výstave jednotliví autori odpovedajú na otázku, prečo maľujú, pričom často odpovedajú aj na to, ako si témy a istý spôsob maľby vyberajú. U niektorých je to fotografická predloha, digitálna montáž slúžiaca ako model, iní pracujú so zobrazením pop-kultúrnych ikon.

Prečo maľujem?

V odpovediach na položenú otázku mladí autori odpovedali rôzne – jedni sa priznali, kde nachádzajú inšpiráciu, či akým spôsobom sa k maľovaniu dostali, iní skôr hovoria o tom, čo pre nich maľba a maľovanie znamenajú. Našli sa aj takí, ako napríklad Robert Bielik, ktorý si obmedzenosť maliarsky výrazových prostriedkov uvedomuje a tvrdí, že silnejšia než maľba je pre neho „literatúra. Aj jej výrazové prostriedky sú väčšie, lebo sú založené na jazyku, a ten je jednoducho presnejší.“

Najzaujímavejšie snáď svoj prístup k maľovaniu vyjadrili Juraj Kollár a Denisa Lehocká, ktorí (každý iným spôsobom) tvrdia, že obraz je neutrálny priestor, v rámci ktorého je možno pristúpiť k samému sebe. „Tvorbu nechápem ani politicky, ani sociálne, ale ako bezprostrednú demonštráciu ľudskej slobody, v ktorej sa nepotrebujem usilovať o múdrosť, lebo som sám pred sebou,“ hovorí Juraj Kollár.

Dôkazom širokého záberu výstavy sú tak aj autori, ktorých tvorba je práve naopak vyjadrením k politickému dianiu a stavu súčasnej spoločnosti. Takými sú napríklad ľudské hlavy zabalené v „dusiacom“ igelite od Marcela Mališa.

Umelá skupina Debili

Každý sa môže pokúsiť byť umelcom,“ tvrdí vo svojom profile Umelá skupina Debili. Filozof a lekár sa živia svojimi profesiami a popritom maľujú – pretože ich to baví a okrem toho, že sa živia, sú ešte „živší“. Dôvod zaradenia obrazov týchto dvoch neakademických maliarov do výstavy jej kurátorka zhrnula v katalógu slovami, že ide o ich „zmysel pre humor – nevysmievajú sa iným, ani za iróniou neskrývajú vlastný strach – oni sa maľovaním celkom otvorene bavia.“ A dodáva, že „školenie psychiatra a filozofa dnes predurčuje k tvorbe a reflexii umenia azda viac než výtvarná škola.“

Navyše je potrebné dodať, že umelec by sa nemal brať veľmi vážne, aby uniesol kritiku a kunsthistorické reflexie, na ktoré sa mimochodom v prípade súčasnej slovenskej maľby stále čaká. Katalóg ku výstave ich síce nenahradí, ale poskytuje veľmi rozsiahly pohľad na to, čo sa vo výtvarnom umení na Slovensku „deje“ a „ako sa to deje.“

Maľba po maľbe. Esterházyho palác

9. december 2010 – 13. február 2011

Koncepcia výstavy a katalógu: Alexandra Kusá

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť