Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotografka na piatok: Eva Besnyö

V roku 2003 v mestečku Laren zomrela prvá dáma holandskej fotografie, deväťdesiatriročná Eva Besnyö (1910 – 2003). Ako viacero významných fotografov svojej generácie sa však narodila v Budapešti do sekulárnej židovskej rodiny.

Bola to ona, ktorá vo svojom rodnom meste dala do rúk fotoaparát Kodak Brownie o tri roky mladšiemu mladíkovi menom Ernö Friedmann, neskôr známemu pod menom Robert Capa.

Eva vyrastala v liberálnom prostredí rodiny advokáta Bélu Blumengrunda, ktorý si kvôli klientele zmenil meno na „maďarskejšie“ znejúce Bernat Besnyö. Keďže bola bystrým dievčaťom a dobrou študentkou, očakávalo sa od nej, že rovnako ako jej sestry, pôjde na univerzitu. Jej však od mladosti bolo jasné, že chce byť fotografkou, a tak s pomocou strýka presvedčila rodičov, aby ju nechali vyučiť sa remeslu v ateliéri prestížneho budapeštianskeho fotografa a hudobníka Józsefa Pécsiho.

Ako dvadsaťročná, nadšená hnutím Nová vecnosť odchádza do Berlína, v batožine nemôže chýbať nie tak dávno získaný Rolleiflex. Získava tam prácu v agentúre Petra Wellera a napriek tomu, že nejedna jej reportážna fotografia musí byť podpísaná jeho menom, je svojou novou prácou nadšená. Ako presvedčená marxistka sa angažuje aj politicky a svojimi snímkami dokumentuje život berlínskych robotníkov. Participuje na tvorivých dielňach a konferenciách. Napätá politická klíma v Nemecku krátko pred nástupom nacizmu je nakoniec dôvodom, prečo sa o dva roky rozhodne odísť do Holandska spoločne s holandským fotografom, neskôr jej prvým manželom Johnom Fernhoutom.

V Amsterdame v tom čase nachádza, aj vďaka komunite nemeckých politických exulantov, podnetné umelecké prostredie. Jej samostatná výstava v roku 1933 má

Eva Besnyö 

veľký ohlas a Eva získava vytúžené renomé. Naďalej pracuje ako portrétistka, módna či reportážna fotografka. A angažuje sa politicky.

Po nemeckej invázii Holandska sa pred nacistami musí skrývať.

Po vojne sa dozvie, že jej otec zahynul v koncentračnom tábore v Osvienčime. Znova sa vydá (rozviedla sa šesť rokov predtým) za holandského grafika Wima Brusseho, s ktorým má dve deti. Rozvedú sa o trinásť rokov neskôr.

Je naďalej politicky aktívna, a od šesťdesiatych rokov sa angažuje vo feministických hnutiach.

Ani vo vyššom veku si nepotrpí na konvencie a ako sedemdesiatročná odmieta rytiersky titul Ritterorden od holandskej kráľovnej Beatrix. Ocenenie jej celoživotného diela od Nemeckej fotografickej spoločnosti pomenované po Erichovi Salomonovi, nemeckom fotografovi, ktorý bol zavraždený v osvienčimskom koncentračnom tábore, však krátko pred osemdesiatkou prijíma.

Vznik digitálnej fotografie a najmä skvalitnenie fotografických prístrojov v smartfónoch priniesli v poslednej dekáde nebývalý rozmach amatérskej fotografie. Fotografovať dnes môže naozaj každý a po počiatočnej investícii do fotoaparátu či mobilu, fotografovanie už nenesie so sebou také náklady a možné komplikácie ako v nie tak dávnej minulosti.

Fotografovanie sa tak „zdemokratizovalo. Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť