Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Viktor Kolář

Jedna z najvýznamnejších postáv súčasnej dokumentárnej fotografie Viktor Kolář (1941) sa narodil v Ostrave do rodiny fotografa, bohéma, majiteľa fotografického ateliéru a predajne, no aj šesťnásobného otca súdržnej rodiny. Vďaka otcovi sa tak dostal už v ranom detstve do kontaktu so svetom fotografie a každodenným laboratórnym remeslom.

Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1964 v rodnom meste po tom, ako dokončil štúdium na pedagogickej fakulte (odbor chémia – dielenské práce). Po promócii nastúpil na miesto učiteľa, ktoré o pár rokov neskôr zamenil za miesto edičného pracovníka.

V roku 1968 emigroval do Kanady. Pred cestou za oceán svoje dovtedajšie negatívy odovzdal do opatery svojej priateľke s tým, že sa o päť rokov vráti a nechce, aby medzičasom skončili na smetisku.

V Kanade pracoval v bani, železiarňach či ako technik vo fotografických laboratóriách. Dostal aj viacero skromných fotografických štipendií, napríklad na fotenie obchodných centier aleboi talianskej menšiny. Okrem intenzívneho fotografovania bol pobyt v Kanade cestou k samému sebe a nájdeniu si vlastnej fotografickej cesty a vnútornej nezávislosti. V roku 1973 mal úspešnú samostatnú výstavu v Montreale, po ktorej sa plánovala výstava v New Yorku. Skôr ako sa stihla uskutočniť, vrátil sa do rodnej Ostravy.

Viktor Kolář 

Kým v Kanade na neho pozerali cez prsty ako na cudzinca podozrivého zo socializmu, po návrate domov ho vnímali ako človeka nakazeného nepriateľským kapitalizmom. Počas jeho života v cudzine mu zomrel otec, po ktorom mu ostali iba jeho negatívy – všetky otcove zápisky ostravského bohéma a ostatný osobný materiál totiž skončili na smetisku. Usporiadaniu otcovej fotografickej práce sa venuje dodnes.

Rok po návrate domov pracoval v bani, potom ako javiskový technik ostravského divadla, kde si našiel aj celoživotnú partnerku – javiskovú výtvarníčku. Po úraze nohy skončil na invalidnom dôchodku a od roku 1984 sa už mohol plne venovať fotografii. Prácu fotografa na zákazku, resp. profesionálneho fotografa odmietal, aby nemusel prispôsobovať svoj štýl vkusu zadávateľa.

Prvá knižná publikácia venovaná Kolářomu dielu je kniha z roku 1986 z pera Daniely Mrázkovej nazvaná jednoducho Viktor Kolář, s podtitulom Ostrava – fotografie z let 1967 – 1983. Sú v nej zábery cartier-bressonovským okom na drsnú realitu priemyselného mesta, na svet obyčajných ľudí, ľudí na periférii pozornosti, deti a robotnícku mládež. Nechýbajú trpkoúsmevné fotografické pointy, jemná irónia, či nenápadná pouličná poézia. Už vtedy bol Kolář s výnimkou päťročného kanadského intermezza vyprofilovaný ako výhradný fotograf Ostravy a jej sveta. Jeho príslovečná jemnosť akoby vďaka empatickému pohľadu cez objektív leiky dokázala preniknúť pod tvrdú škrupinu ostravskej všednosti.

Po novembri 1989 sa jeho výstavy a ocenenia ešte znásobili, publikoval ďalšie knihy, no jeho kniha z roku 1995 Ostrava – obležené město bola pre nesúhlas magistrátu mesta s jej obsahom stiahnutá z obehu.

Od roku 1994 humanistický fotograf a fotografický humanista Viktor Kolář učí na pražskej FAMU fotografiu a naďalej fotografuje na čiernobiely film svojou analógovou leikou, ktorú si cez českú hranicu priniesol pred štyrmi dekádami, spoločne s pocitom vnútornej slobody a umeleckej nezávislosti.

Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia