Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Robert Mapplethorpe

V marci 1989 zomrel v Bostone na komplikácie spojené s AIDS kontroverzný newyorský fotograf Robert Mapplethorpe (1946). Rockerka, poetka a Mapplethorpova celoživotná priateľka Patti Smith ho v texte pre jeho posmrtnú parížsku výstavu nazvala „synom surrealizmu, čiernej mágie a pop-artu“.

Pochádzal z početnej katolíckej rodiny írskeho pôvodu, bol tretím zo šiestich detí. Už v ranom veku sa u neho prejavovali homoerotické sklony a počiatočná tendencia tieto túžby potláčať.

V šestnástich ho predavač časopisov prichytil pri listovaní pornografického gay magazínu. Okrem toho, že Robert ho hodil vrieskajúcemu predavačovi do tváre, ostal v ňom pocit, že by chcel nejakým spôsobom vytvoriť niečo podobné, ale povýšiť to na umenie.

Od sedemnástich začal študovať maľbu, kresbu a sochárstvo v Brooklyne na Pratt Institute. Štúdium nedokončil a v roku 1970 zo školy odišiel. V tom čase začne experimentovať s drogami a tie ho budú sprevádzať po zvyšok života.

Na jar 1967 sa spoznáva s Patti Smith, zblížia sa a začnú spolu žiť. Rovnako ako on pochádza zo skromných pomerov a prísnej

Robert Mapplethorpe 

Fotografie

Recenzia na memoáre Patti Smith: Len deti

katolíckej rodiny. Pretĺkajú sa New Yorkom s prázdnymi vreckami a snívajú o triumfe v umeleckom svete. Keď jej pri jednej príležitosti vyrozpráva zážitok z prichytenia predavačom a aké vzrušenie mu spôsobovali v celofáne zabalené gayporno časopisy, Patti ho povzbudí, aby sa nevenoval iba fotografickým kolážam, ale aj fotografii ako takej.

Spočiatku fotografuje požičaným Polaroidom, potom už s vlastným Polaroidom SX-70. Je inšpirovaný Andy Warholom, ktorého neskrývane obdivuje a ktorý je, okrem iného, v tých rokoch aj tak trochu propagátorom polaroidovej fotografie. Obmedzujú ho však náklady: tri doláre, ktoré stojí desať záberov, sú začiatkom sedemdesiatych rokov pre neho stále veľa.

Jeho prvá samostatná výstava v roku 1973 nesie názov Polaroids. Rok predtým sa spoznal so Samuelom Waggstaffom, bohatým kurátorom a zberateľom, ktorý sa stáva jeho mecenášom a milencom. Robert sa tak oslobodí z ekonomických problémov a odchádza žiť do samostatného loftu, kde mu Waggstaff zariadi štúdio a tmavú komoru. Budú partnermi v otvorenom vzťahu až do Waggstaffovej smrti na zápal pľúc v roku 1987.

V polovici sedemdesiatych rokov Mapplethorpe získava stredoformátový fotoaparát Hasselblad a začne portrétovať priateľov, celebrity, prostitútov, pornohercov, umelcov, známosti z newyorského sadomaso undergroundu. Naďalej portrétuje aj sám seba, neraz v provokatívnych sadomaso a transvestitských štylizáciách. Keď jeho prvá a asi aj najčastejšia ženská múza Patti Smith v roku 1975 debutuje albumom Horses, na obálke je, ako inak, jej dnes už legendárny portrét vyhotovený Mapplethorpeom.

V osemdesiatych rokoch zažívajú Spojené štáty reaganovskú éru, návrat ku konzervativizmu a okrem toho sa objavuje AIDS, čím prepuká nová vlna homofóbie. Preto niet divu, že fotografovo prekračovanie nepísaných limitov provokuje verejný vkus a puritánov. No keďže má už vycibrenú techniku a dobré meno, je často žiadaný ako portrétista časopismi ako Vogue a Vanity Fair. Okrem aktov a portrétov sa od konca sedemdesiatych rokov sústredí aj na kvety, predovšetkým orchidey a ľalie. Kvety sú síce reprodukčnými orgánmi rastlín, ale nespôsobujú také pohoršenie ako zábery vzrušených mužských pohlaví alebo skúmanie okrajov ľudskej sexuality.

Robert a od chudobných bohémskych začiatkov celoživotná spriaznená duša Patti Smith sa naposledy rozprávali 8. marca 1989. Robert bol taký chorý a vysilený, že už tušili, že je to asi naposledy. O deň na to jeho mladší brat zatelefonoval Patti, že Robert zomrel. Patti mala práve pustenú televíziu, v ktorej v tej chvíli vysielali Pucciniho Toscu s textom vissi d'arte, vissi d'amore – žila som umením, žila som láskou.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť