Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Henri Cartier-Bresson

Henri Cartier-Bresson

Vznik digitálnej fotografie a najmä skvalitnenie fotografických prístrojov v smartfónoch priniesli v poslednej dekáde nebývalý rozmach amatérskej fotografie. Fotografovať dnes môže naozaj každý a po počiatočnej investícii do fotoaparátu či mobilu, fotografovanie už nenesie so sebou také náklady a možné komplikácie ako v nie tak dávnej minulosti.

Fotografovanie sa tak „zdemokratizovalo. Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

Vybrať meno do úvodného dielu bolo jednoduché. Francúzsky fotograf Henri Cartier-Bresson (1908 – 2004) je považovaný za „otca fotožurnalistiky“ a jedným z jeho mnohých prívlastkov je aj „oko (dvadsiateho) storočia“.

Narodil sa neďaleko Paríža ako najstaršie z piatich detí. Zámožnejšia rodina ho odmalička podporovala v záujme o umenie, svoj prvý fotoaparát dostal už ako malý chlapec, aby ním zvečňoval okamihy z prázdnin.

Henri Cartier-Bresson 

Pôvodne študoval na parížskej umeleckej škole maliarstvo, ale mal aj vášnivý záujem o literatúru a filozofiu – v rokoch 1928 a 1929 študoval v Cambridgei anglické umenie a literatúru.

Po absolvovaní vojenskej služby sa vydal za dobrodružstvami na Pobrežie slonoviny, kde takmer umrel na maláriu. Po návrate do Francúzska zanechal maľovanie, kúpil si svoju prvú Leiku s 50mm objektívom a plne sa oddal fotografovaniu.

Nenápadné rozmery Leiky, s ktorou jeho meno ostane už navždy späté, mu zaručovali anonymitu v dave, čo prekonávalo zábrany či neprirodzenosť fotografovaných osôb.

Cartier-Bresson začal pracovať ako fotoreportér a precestoval takmer celú Európu, nevynechal ani občianskou vojnou zmietané Španielsko. Počas druhej svetovej vojny bol tridsaťpäť mesiacov v nemeckom zajatí, odkiaľ sa mu podarilo na tretí pokus ujsť a pripojil sa k francúzskemu odbojovému hnutiu.

Po vojne založil s ďalšími kolegami agentúru Magnum (1947), ktorá zaručovala v nej združeným fotografom ich autorské práva a zároveň im umožňovala relatívnu nezávislosť pri výbere tém a ich spracovaní.

Henri Cartier-Bresson bol ako fotograf pri takých udalostiach ako Gándhiho pohreb, či triumfálny vstup Mao Ce-Tunga do Pekingu. Po Stalinovej smrti bol prvým fotografom zo západnej Európy, ktorý sa mohol voľne pohybovať po Sovietskom zväze.

Ako portrétnemu fotografovi mu pózovali také celebrity ako Picasso, Matisse, Giacometti, Piaf, Curie, Castro, Che Guevara, Sartre, Camus a mnohí ďalší.

Henri Cartier-Bresson ostane navždy fotografom „rozhodujúceho okamihu“, súčinnosti „hlavy, oka a srdca“, pre ktorého bola fotografia spôsobom života.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia