Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Edward Weston

Tina on the Azotea

Keď americký fotograf Edward Weston (1886 – 1958) vravel, že vo fotografii neexistujú skratky, vedel veľmi dobre, čo mal na mysli. Hoci fotografoval od svojich šestnástich rokov a úspech dosiahol takmer okamžite – už o rok na to jeho fotky vystavoval chicagský Inštitút umenia – muselo prejsť veľa rokov, kým našiel svoj charakteristický štýl.

Weston sa narodil v štáte Illinois, no ako dvadsaťročný odišiel žiť do Kalifornie, kde sa rozhodol pre kariéru fotografa. O tri roky neskôr sa ožení a v období, keď sa mu narodí prvý zo štyroch synov, otvorí svoje fotografické štúdio.

Osudovým sa pre neho stane stretnutie s Tinou Modotti (na fotografii). Charizmatická herečka talianskeho pôvodu mu najprv robí

Edward Weston 

modelku a čoskoro sa do seba zamilujú. Tina je však vydatá za básnika a maliara menom Roubaix de l'Abrie Richey, pre priateľov jednoducho „Robo“. Keď sa to jej manžel dozvie, rozhodne sa odísť do Mexika. Tina ide za ním, no po príchode sa dozvie, že „Robo“ pred dvoma dňami zomrel na kiahne. Weston neváha a so svojimi štyrom synmi za ňou odíde do Mexika.

V hlavnom meste okamžite zapadnú do umeleckého a bohémskeho prostredia. Weston sa zblíži s Diegom Riverom, ktorý si jeho snímky váži, ale má na neho aj taký vplyv, ktorý zatrasie Westonovým pohľadom na fotografovanie. Zničí svoje staré fotografie blízke piktoralizmu a začne sa približovať realizmu.

V Mexiku je aktívny, vystavuje, no z času na čas spoločne s Tinou cestuje do Kalifornie. Aj ona si zadováži fotoaparát a začne sa vážnejšie venovať fotografovaniu. Nie je to prvýkrát, keď sa k tomu dostáva, v rodnom Taliansku je jej strýko majiteľom fotografického štúdia, v San Franciscu vlastní ateliér jej otec. Tentoraz má však umelecké ambície a čoskoro sa stane uznávanou sociálnou fotografkou. Jej fotografie svojej pohnutej doby patria dnes k rodinnému striebru Južnej Ameriky.

Vzťah medzi Edwardom a Tinou sa skomplikuje. Po rozchode sa v roku 1927 Edward vracia do Kalifornie, kým rebelská Tina až do svojej predčasnej smrti (1942) pokračuje vo svojom dobrodružnom živote – umenie, politický odboj, vzťahy s juhoamerickými revolucionármi, no aj krátky románik s Fridou Kahlo. S Edwardom, ktorý sa už z USA do konca života nepohne, však zostanú priateľmi a ešte niekoľko rokov udržiavajú pravidelnú korešpondenciu.

Edward spoločne so synom Brettom, od raného detstva nadšencom pre fotografovanie, si v Kalifornii otvorí nové štúdio. V tvorbe sa systematicky sústredí na dnes známe motívy: ovocie, zelenina, stromy, polia, mušle videné v detailoch s precíznou drobnokresbou. A samozrejme ešte stále aj ženské akty.

Roku 1932 spoločne s Anselom Adamsom a ďalšími podobne zmýšľajúcimi vytvoria skupinu f/64. Jej cieľom je fotografia ostrá na celej ploche. Meno skupiny je odvodené od fotografického termínu pre rovnomennú, najmenšiu clonu na veľkoformátovom fotoaparáte, vďaka ktorej sa dosahuje maximálna hĺbka ostrosti. Ich prvá spoločná výstava zožne priaznivý ohlas.

Po roku však spoluprácu so skupinou preruší a začne sa intenzívnejšie venovať fotografovaniu krajinných motívov – panorámy polí, pobrežia, piesočných dún.

Roku 1937 ako prvý fotograf dostáva štipendium Guggenheimovej nadácie. Absolvuje viac ako 50 000 kilometrov, precestuje Kaliforniu, Arizonu, Nové Mexiko, Nevadu, Oregon a Washington. Štipendium mu predĺžia, aby mohol exponované negatívy spracovať.

Roku 1941 absolvuje ďalšiu cestu po juhu a východe Spojených štátov, aby na nej nafotil materiál pre špeciálne vydanie Stebiel trávy amerického básnika Walta Whitmana.

Poslednú fotografiu spravil s pomocou syna Bretta desať rokov pred svojou smrťou. Parkinsonova choroba mu úplne zabránila venovať sa fotografii.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia