Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Ed van der Elsken

Ed van der Elsken (1925 – 1990) bol holandský fotograf a filmár považovaný za „enfant terrible“ holandskej fotografie a dokumentárneho filmu. Pôvodne vyštudoval kreslenie a sochárstvo a koncom 2. svetovej vojny pracoval ako sochár, no povolanie musel zanechať, aby unikol núteným prácam.

Po vojne sa mu dostala do rúk Weegeeho kniha Naked City, ktorá na neho spravila taký dojem, že absolvoval korešpondenčný kurz fotografie. Hoci neprešiel záverečnou skúškou, stal sa fotografom.

V roku 1950 sa presťahoval do Paríža, kde sa zamestnal v laboratóriách agentúry Magnum. Pracoval pre takých fotografov ako Henri Cartier-Bresson, Robert Capa či Ernst Haas. V tom istom roku začne žiť s o dvanásť rokov staršou fotografkou maďarského pôvodu Atou Kandó, spoločne s jej troma deťmi. V prostredí pasákov a bohémov fotografoval najviac to, čo ho obklopovalo: novú rodinu, okruh známych, pouličné a kaviarenské scény. Pri fotografovaní nočného sveta jazzu odmietal používať blesk, pretože chcel, aby fotografie boli čo najspontánnejšie.

O štyri roky neskôr sa vrátil do Amsterdamu a neprešiel ani rok a rozviedol sa. S novou partnerkou, tiež fotografkou Gerdou van der

Ed van der Elsken 

Veen cestoval po Afrike, Japonsku a Hongkongu. Po vydaní prvých kníh si postupne získaval prestíž, ich počet sa počas jeho života nakoniec vyšplhal k dvadsiatke. Hoci prestížou nepochybne bolo, že sa už v roku 1954 ocitol na výstave v newyorskej MoMa vo výbere autorov mapujúcich ducha povojnovej Európy. Aj jeho samostatná výstava v Chicagu mala obrovský úspech, no fotograf si údajne nemohol dovoliť ísť na otvorenia výstav, čo jeho kariére neprospelo. No ani doma v Holandsku si nezvykol prilepšiť, napríklad nelichotivými komentármi pre médiá o práci iných fotografov, či keď v Cannes odmietol nafilmovať Geraldine Chaplin, pretože film v ktorom hrala, Doktor Živago, považoval za brak.

Koncom šesťdesiatych rokov na vrchole práve prebiehajúcej sexuálnej revolúcie nasnímal niekoľko svojich známych pri súloži. Rovnako portrétoval aj seba so svojou partnerkou.

V roku 1971 sa oženil po tretíkrát, znova s fotografkou Anneke Hillhorst. Odišli žiť na vidiek neďaleko mestečka Edam. Odtiaľ naďalej neúnavne vyrážali na cesty za novými fotografiami a dokumentárnymi filmami.

Jeho posledným filmovým dielom bol film Bye, ktorý je odpoveďou na nevyliečenú rakovinu a zároveň je jeho životným a umeleckým testamentom. Poslednými vetami dokumentu boli der Eskenove slová: „Končím, dávam si pauzu. Už som skoro tam. Držte sa, všetci. Prajem vám všetko dobré. Snažte sa. Ukážte, kto ste. Bye.'”

Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia