Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Antonín Kratochvíl

Niekoľkonásobný laureát World Press Photo, svetoznámy český fotograf Antonín Kratochvíl (1947) je nielen skutočný frajer reportážnej a portrétnej fotografie, ale aj celoživotný dobrodruh s románovým osudom.

Narodil sa v malom severočeskom meste Lovosice do rodiny fotografa a majiteľa fotoateliéru. Po nástupe komunistického režimu bol fotoateliér znárodnený a rodinu násilne presťahovali na päť rokov do pracovného tábora vo Vinoři, ktoré je dnes súčasťou Prahy. Jeho otec tam pracoval v továrni a matka v poľnohospodárstve. V roku 1953 boli z tábora prepustení a presťahovali sa do pražskej štvrte Karlín. Antonín Kratochvíl sa napriek svojej túžbe študovať nakoniec musel vyučiť za stavebného zámočníka.

V roku 1967, kým jeho manželka čakala doma dieťa, emigroval cez Juhosláviu do Rakúska. Ako dôvod pre toto neľahké rozhodnutie (so synom sa prvýkrát stretne až o osemnásť rokov neskôr) uvádza, že bol pre svoj proskribovaný triedny pôvod od raného detstva v permanentnom sociálnom ofsajde, čo bolo mimoriadne deprimujúce. Keďže sa chcel v živote sebarealizovať, mal tušenie, že sa mu to podarí iba po úteku za železnú oponu. Pocit viny voči synovi, ktorý sa neskôr tiež stal fotografom, ho prenasledoval roky.

Začiatky v západnej emigrácii boli neľahké. Jeho prvým pobytom bol utečenecký tábor v Rakúsku, kde v pestrej národnostnej a ľudskej zmesi od prvého dňa okúsil na vlastnej koži drsné konflikty medzi emigrantmi, v ktorých neraz išlo o holý život. Po pobyte

Antonín Kratochvíl 

v tábore začal žiť vo Švédsku, tam ho však zatkli za predaj hašišu a odsedel si niekoľko mesiacov za mrežami. Po prepustení z väzenia bol vyhostený späť do Rakúska. Tam jeho peripetie vydedenca bez práce a bez domova pokračovali, ilegálne prekračoval hranice európskych štátov, bez dokumentov sa túlal po Európe, niekoľkokrát bol zatknutý a nakrátko znova väznený. Ako východisko z existenciálnej a právnej bezprízornosti sa mu zdal byť vstup do francúzskej cudzineckej légie. Po výcviku bol v roku 1969 nasadený do občianskou vojnou zmietaného Čadu. Tam jedného dňa vozidlo, v ktorom ho prevážali, vybuchlo na míne a on bol jediným z trojčlennej posádky, kto s ťažkými zraneniami prežil. Po vyliečení a prevelení do francúzskeho Marseille, z prísne stráženej legionárskej pevnosti utiekol a dostal sa do Holandska. K traumám mladosti a utečenectva, tak pribudla psychická ujma z jeho prvého vojnového konfliktu.

S požičaným flexaretom svojho známeho spravil niekoľko záberov a s nimi sa prihlásil na prijímačky na Utrechtskú Akadémiu Gierrita Gertveldta. Bol prijatý, dostal štipendium a päťročný študijný program absolvoval za necelé tri roky. V Holandsku ho jeho druhá, americká manželka presvedčila, aby odišli žiť do Kalifornie. V Los Angeles sa profesionálne uchytil a začal fotografovať pre Los Angeles Times. V príjemnom, hedonistickom prostredí sa však necítil vo svojej koži, a tak odišiel do New Yorku, kde začal pracovať pre časopis Vogue, ku ktorému neskôr pribudli spolupráce s časopismi ako Rolling Stone, Playboy, Penthouse či Newsweek. Postupne si získaval uznanie, no z jeho nového domova na Manhattane ho čoraz viac začalo ťahať do sveta, a tak v polovici sedemdesiatych rokov precestoval východnú Európu. Zábery z dvadsaťročného dokumentovania východného bloku tvoria jeho knižný debut Broken Dream: 20 Years of War in Eastern Europe (1997). Priťahovaný ľudskými drámami vynikol ako jeden z najostrieľanejších vojnových reportérov na svete vôbec. Skúsenosť vojnového legionára mu pomohla prežiť a nasnímať hraničné a katastrofické situácie vo vojnou zmietanom Iraku, Rwande, Bosne, Afganistane či Haiti. Okrem vojnových konfliktov posielal svoje reportáže z fotografovania detí ulice v Mongolsku, Guatemale a Rumunsku, tibetských utečencov, následkov cholery v Ekvádore, amazonských záplav, pakistanských náboženských fundamentalistov, indických nevoľníkov, barmských väzňov, epidémie AIDS v Zimbabwe, či obyčajného života v Havane. Je však aj vyhľadávaným portrétistom, pred jeho objektívom pózovali také celebrity ako Bono, David Bowie, William Dafoe, George Cloony či Jean Reno.

Zahral si aj vo filme Jana Hřebejka, Kawasakiho růže (2009) vedľajšiu no výraznú postavu sochára Bořeka.

Po treťom rozvode so svojou americkou manželkou, sa oženil aj po štvrtýkrát. So svojou aktuálnou českou manželkou sa vrátil žiť do rodných Čiech.

Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia