Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Alexander Rodčenko

Jeden z najväčších grafických talentov 20. storočia Alexander Michajlovič Rodčenko (1891 – 1956) sa narodil v Petrohrade do skromných pomerov. Po tom, ako sa s rodičmi presťahoval do Kazane, vyštudoval v tomto meste umeleckú školu.

V roku 1915 pod vplyvom Kazimira Maleviča vytvoril svoje prvé abstraktné maľby. Politicky stál na strane boľševikov, preto nový režim v Rusku uvítal a participoval na jeho budovaní. Na začiatku dvadsiatych rokov preto dostal významné posty vo vzdelávacích inštitúciách.

Dvadsiate roky boli asi najpodnetnejším obdobím pre vizuálne umenia v Rusku. Väčšina avantgardných umelcov s nadšením prispievala k novým pomerom, umelecky zatiaľ otvoreným avantgardným tendenciám z Európy a oboch Amerík. Rodčenko patrí medzi zakladateľov sovietskeho konštruktivizmu, neskôr je jedným zo zakladateľov avantgardnej skupiny LEF (1923). Jeho práce majú mimoriadny úspech. V roku 1922 začne spolupracovať s básnikom Vladimirom Majakovským a spoločne vytvoria stopäťdesiat reklamných artefaktov – o texty a slogany sa stará básnik, o grafickú podobu Rodčenko.

Až v roku 1924 sa dostáva k fotografovaniu. Pri svojej jedinej ceste do zahraničia si v Paríži v roku 1925 kúpi legendárny fotoaparát Leica a ten mu dá voľnosť pri tvorbe dnes už legendárnych snímkov. Rovnako ako pri maliarstve, sochárstve a grafikách, kde sa snažil o nový vizuálny jazyk, je revolučným aj vo fotografovaní. Dáva dôraz na intelektuálnu logiku, analýzu, vecnosť, nové uhly pohľadu, kompozičné inovácie, dynamiku. Jeho fotografie ostro kontrastujú s lyrizmom dovtedy zavedeného ruského piktoralizmu. Spolupracuje aj pri filme s režisérmi ako Ejzenštejn, Kulešov či Vertov.

Po nástupe a upevnení moci Stalina koncom dvadsiatych rokov sa však zlatá doba avantgardy v Sovietskom zväze končí. Začína sa ozývať čoraz viac kritík aj na Rodčenkovu adresu: je kritizovaný za formalizmus, dedičstvo „buržoáznych avantgárd“, kapitalistický jazyk. V krajine Stalin totiž začína nasilu presadzovať umelecký monopol tzv. socialistického realizmu.

Rodčenko tri roky po tom, čo sa v roku 1928 pripojil k skupine Oktabristov, je z nej vylúčený pre obvinenie z formalizmu.

Rodčenko sa snaží prispôsobiť. Fotografuje šport, propagandistické sprievody, masové akcie, cirkus... Výčitky na jeho adresu však pokračujú. Jeho portrétu Pionierky (1930) je napríklad vytknuté, že „sa nedíva vpred, ale na oblohu“. Nakoniec dostane zákaz fotografovať, ak na to nedostane oficiálnu objednávku. Výnimku má iba pre súkromné portréty manželky a dcéry. Nakoniec koncom roku 1942 fotografovanie definitívne zanechá a vráti sa k maľovaniu.

Napriek obmedzeniam režimu sa snažil byť po celý čas profesionálne aktívny. Bol redaktorom päťjazyčného propagandistického časopisu СССР на стройке – ZSSR vo výstavbe (1930 – 1941), ktorý napriek silnej ideologickej orientácii zanechal svoju stopu v dejinách svetovej fotožurnalistiky. V štyridsiatych rokoch už bývalý fotograf Rodčenko organizoval fotografické výstavy pre vládu. Smrť si ho našla v Moskve 3. decembra 1956. V Sovietskom zväze to bol jeden z prvých rokov éry Nikitu Chruščova, ktorý síce korigoval zločinné excesy stalinizmu a práve v ten rok vzniesol obvinenia o „kulte osobnosti“, no ako prvý muž štátu sa pred verejnosťou primitívne vysmieval z avantgardných diel.

Význam maliara, sochára, grafika a fotografa Alexandra Rodčenka prekročil kontext svojej doby a regiónu, a stal sa nadčasovým pojmom svetového významu.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť