Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Fotograf na piatok: Alberto Korda

Zakladateľ kubánskej módnej fotografie, havanský rodák Alberto Korda (1928 – 2001) je známy najmä ako autor ikonickej fotografie Che Guevaru, považovanú za jeden z najlepších portrétov všetkých čias. Pochádzal zo skromných pomerov, jeho otec pracoval na železnici ako telegrafista, matka, ako drvivá väčšina kubánskych žien v tých časoch, bola domáca.

Už v ranom veku preukázal podnikavosť, vystriedal viacero drobných obchodníckych zamestnaní. Vyštudoval obchodnú školu, no ako fotografického samouka ho priťahoval svet reklamy a módy. Spoločne s veľmi talentovaným fotografom Luis Peirceom (1918 – 1985) v roku 1953 otvorili štúdiá Korda, ktoré sa venovali nielen reklamnej, ale aj reportážnej fotografii. Obaja si zvolili názov firmy, ale aj vlastné pseudonymy z mien britských filmárov maďarského pôvodu, Zoltána a Alexandra Kordovcov. Z Alberta Díaza Gutiereza sa tak stal Alberto Korda – Korda mladší, kým z Luisa bol Korda starší. Kým Luis bol talentovanejší a technicky zdatnejší, Alberto prejavoval mimoriadny obchodný talent, ktorý Luisovi chýbal. Zároveň bol Alberto posadnutý fotografovaním žien – podľa vlastných slov sa stal fotografom kvôli tomu, aby bol blízko ženskej kráse – a tak si každú zákazku s modelkami Alberto vyhradil pre seba.

Vďaka zákazkám čoskoro obaja zbohatli a Alberto si tak mohol užívať luxusný život, z ktorého si nič nechcel odopierať. Podľa vlastných slov si však uvedomoval sociálne rozdiely v kubánskej spoločnosti pod vládou diktátora Batistu, a tak od začiatku podporoval Kubánsku revolúciu, ktorej súčasťou bolo partizánske hnutie vedené jeho budúcim priateľom Fidelom Castrom. Po víťazstve revolúcie na prelome rokov 1958/59 pokračoval so svojím spoločníkom niekoľko rokov v komerčných aktivitách, až kým ich ateliér nebol definitívne znárodnený v roku 1968. Od roku 1959 pracoval pre denník Revolución a zároveň bol desať rokov dvorným fotografom Fidela Castra, pričom bol aj jeho blízkym osobným priateľom. Z toho obdobia máme kuriózne Kordove fotografie: Castro hrajúci golf s Che Guevarom, Castro a Che Guevara na rybačke na otvorenom mori, Castro na zasneženom Červenom námestí v Moskve. Kordova skúsenosť zo sveta reklamy mu pomohla dodať fotografiám z prvých rokov castrizmu potrebný glamour a fotogenickú charizmu: okrem „mužov revolúcie“ nezabúda fotografovať aj mladé revolucionárky, už v iných odevoch ako modelky zo sveta luxusu, no s nemenej plnokrvným sexappealom.

Keď sa 5. marca 1960, deň po dodnes nevyjasnenom proticastrovskom atentáte na loď La Coubre, uskutočnil štátny pohreb desiatok obetí, Alberto Korda spravil dva zábery – jeden horizontálny, druhý vertikálny – na Che Guevaru, ako sa so zamysleným výrazom pozerá na dav. Fotografia vyšla na druhý deň v kubánskych novinách, no slávnou sa stala až o sedem rokov neskôr. Výrazne

Alberto Korda 

ľavicový taliansky vydavateľ Giangiacomo Feltrinelli (ten istý ktorý ako prvý na svete vydal Pasternakovho Doktora Živaga) si vtedy od Kordu vypýtal nejaké fotografie Che Guevaru, ktoré by mohol použiť na plagáty k vydaniu Che Guevarových denníkov. Che Guevarova poprava v Bolívii na jeseň 1967, študentské vzbury, ktoré prepukli ani nie o rok neskôr v celom západnom svete, spôsobili, že Che Guevarov portrét sa stal jednou z ikon kontrakultúrnych hnutí a ľavicových demonštrácií. Korda si nikdy nepýtal autorské práva tejto fotografie, až do roku 2000, keď ju výrobca vodky Smirnoff využil na svoju reklamnú kampaň. Korda dal vysúdené peniaze na detskú nemocnicu.

Desať rokov po Kubánskej revolúcii pre nezhody s realizovaním revolučných ideálov v praxi Korda prestal sprevádzať Castra a začal sa cieľavedome a pomerne úspešne venovať potápačskej fotografii. Vtipom je, že prvé potápačské fotografie spravil ešte v spoločnosti Fidela Castra, ktorý mu daroval svoj potápačský fotoaparát. No zároveň sa naďalej nevyhýbal príležitostiam, kedy mohol fotografovať ženskú krásu. A v roku 1998 si nenechal ujsť príležitosť na dokumentovanie prvej historickej návštevy pápeža na Kube. Ako epizódna postava sa objavil vo filme Wima Wendersa Buena Vista Social Club (1999). Koncom mája 2001 zomrel v Paríži na srdcový infarkt krátko po otvorení svojej výstavy.

Seriálom „Fotograf na piatok“ si každý týždeň pripomenieme klasických fotografov a fotografky, ktorí položili základy tohto vizuálneho umenia a možno časom pribudnú aj mená zo súčasnej fotografie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia