Aňa Ostrihoňová
Výrez z obrazu Roberta Bielika
Aňa Ostrihoňová
Juliana Mrvova
Aňa Ostrihoňová
foto: about.com
Aňa Ostrihoňová

Ďaleko od stáda

foto: about.com

Damien Hirst je najdrahšie predávaný britský umelec. Bodky, diamantové lebky a mŕtvoly zvierat sú len jednými z mála príkladov tvorby tohto notorického shockmana, ktorý si servítku pred ústa nedáva.

Žralok či ovečka v presklenej kadi formaldehydu, napodobenina lekárne v životnej veľkosti, krava a teliatko rozpolené na dvoje plávajúce ďaleko od seba v presklených nádržiach. Hoci na prvý pohľad môžu vyzerať ako exponáty z prírodovedného múzea, v skutočnosti v spojení so svojimi nekonečnými názvami, ako napríklad Fyzická nemožnosť smrti v mysli žijúceho, predstavujú umelecké diela anglickej celebrity výtvarného umenia a notorického „shockmana“ Damiena Hirsta.

Damien Hirst patrí od roku 2007 k najdrahším žijúcim umelcom. V júni pred dvomi rokmi sa jeho Lullaby Spring či lekárenská polička s farebnými liekmi, ktorá by nebola ničím iným, keby nebola vystavená v galérii, predala za 9,65 miliónov libier. Zberateľom bola tri metre dlhá nerezová skrinka, za ktorej presklenými dverami bolo starostlivo poukladaných 6 136 tabletiek, liekov a kapsuliek žiarivých farieb, predstavená ako „majstrovské dielo zobrazujúce skutočnú jemnosť a krehkosť života“.

Zdá sa, že Damien Hirst vie o krehkosti života, a najmä o nestálosti slávy, svoje. Ústredným motívom práce tohto štyridsaťtri ročného umelca je totiž smrť. Za svoju celosvetovú slávu vďačí svojim sériám mŕtvych zvierat zvečnených aj po smrti vo formaldehyde.

Hirst vyrástol v Leeds ako syn automechanika, ktorý rodinu opustil, keď mal Damien dvanásť rokov. Napriek neprajným okolnostiam sa tomuto mladému chuligánovi, ktorý bol niekoľkokrát zatknutý za krádeže, podarilo skončiť strednú školu. Na Goldsmith’s College sa však nedostal hneď, a tak niekoľko rokov strávil v Londýne ako stavebný robotník.

Odporné, ale zaujímavé

Grotesknosť mŕtvych zvierat vystavených v kadiach s formaldehydom, či inštalácií rozkladajúcej sa kravskej hlavy s červíkmi, z ktorých sa priamo za sklom liahnu muchy, Hirstovo meno preslávila dokonca aj u ľudí, ktorí v živote neboli v galérii, alebo sa vôbec nezaujímajú o umenie, najmä to súčasné.

Hirst tvrdí, že jeho cieľom je, aby sa ľudia zamysleli nad prístupom spoločnosti k smrti a nad vzťahom medzi zvieratami a človekom, umením a realitou. V žiadnom prípade mu nejde o samoúčelné šokovanie. Niektorí hygienici v New Yorku si to však nemyslia, keď zakazujú, aby kurátori jeho diela vystavovali s odôvodnením, že predstavujú riziko, že návštevníci galérie sa pri pohľade na niektoré kusy doslova povracajú.

Vďaka svojej drogovej minulosti, priateľstvám a vzťahom s množstvom celebrít, Hirst zotrel hranicu medzi svetom hudby, módy a výtvarného umenia. Okrem interiéru niekoľkých reštaurácií v Londýne, napríklad zrežíroval aj videoklip pre jeden z najväčších hitov skupiny Blur, Country House. Čím určite prispel k zmene postavenia tzv. konceptuálnych umelcov.

Bodkovaná koncepcia

Aj, keď Hirst tvrdí, že šokovanie nemá v krvi z času na čas sa dostane na stránky bulvárnych novín. Väčšinou je to kvôli obvineniam z plagiátorstva a krádeže nápadov alebo kvôli nepremysleným výrokom, za ktoré sa vzápätí ospravedlňuje. Posledným škandálom boli jeho vyjadrenia pri príležitosti prvého výročia teroristických útokov na WTC v New Yorku. Hirst sa vyjadril, že „11. september je umeleckým dielom ako takým… Podarilo sa im niečo, čo nikto nepokladal za možné – najmä v takej veľkej krajine, akou je Amerika.“

Nedávno si napríklad sám zaobstaral dielo svojho kolegu Jonathana Yea, ktorý pod názov Paris, 2008 neukryl romantické panoramatické zábery na francúzsku metropolu, ale portrét Paris Hilton pozliepaný z obrázkov z porno časopisov. Nie je známe koľko Hirst do spomínanej koláže investoval, ale v každom prípade vytvoril v aukčnej sieni nový rekord.

Okrem príjmov z veľkých aukcií, žije Hirst z predaja koláží, menších sôch a malieb „bodiek“, ktorými sú biele plátna pokryté farebnými bodkami rovnakého tvaru.

Hirst, ktorý zastáva filozofiu, podľa ktorej je umením myšlienka, nie jej samotná realizácia, potrebuje k svojej práci množstvo asistentov. Bodkované obrazy sám namaľoval asi tri, zvyšných približne tristo bolo prácou jeho pomocníkov. Skôr ako Warholovu umeleckú fabriku, či renesančný ateliér Hirstove techniky pripomínajú postupy módnych dizajnérov.

V roku 1998 vydal Hirst svoju autobiografiu s názvom I Want to Spend the Rest of my Life Everywhere, with Everyone, One to One, Always, Forever, Now. Táto interaktívna kniha – umelecké dielo, je skutočne jedinečná, napriek tomu, že poskytuje viac menej jednostranný (Hirstov) pohľad na jeho umenie a kariéru. Hirst v nej opisuje celý proces vlastnej tvorby, od myšlienky, názvu až ku konečnej realizácii.

V máji 2007 vystavoval Hirst v galérii White Cube v Londýne, ústredným dielom výstavy Beyond Belief bola ľudská lebka z platiny pokrytá diamantmi za približne 15 miliónov libier. Jedinou skutočnou časťou pôvodnej lebky z 18. storočia boli zuby. Hirst ju nazval For the Love of God a katarský šejk ju na záver výstavy kúpil za 50 miliónov libier.

Pridáva zlato na umení?

Kritici uznávajú, že Hirstova sláva prispela k záujmu o súčasné britské umenie a zvýšila jeho kredit najmä na druhej strane Atlantiku. Charles Saatchi, majiteľ Saatchi Gallery v Londýne, ktorý Hirstovi k sláve dopomohol, napriek ich osobným sporom tohto umelca považuje za génia, keď tvrdí: „V roku 2015 v knihách o umení 20. storočia budú všetci okrem Pollocka, Warhola, Judda a Hirsta len poznámkou pod čiarou.“

Na druhej strane novinári a recenzenti z Daily Mail alebo Evening Standard považujú vypchané ovce za barbarstvo, ktoré popiera tisícročné úsilie umenia o povznesenie človeka. Hirstovo umenie porovnávajú s trofejou či úlovkom zavesených na stene v krčme, o ktorých tvrdia, že sú dokonca zaujímavejšími.

V roku 2003 Stuckism International Gallery usporiadala výstavu s názvom Mŕtvy žralok nie je umenie, na ktorej vystavila žraloka, ktorého dva roky pred Hirstom vystavil vo svojom obchode Eddie Saunders. Cieľom výstavy bolo položiť si provokatívnu rečnícku otázku: „Je Saunders neobjaveným géniom, alebo mŕtvy žralok nie je žiadnym umením?“

Hirstova hviezda však nehasne a v septembri minulého roku získal ďalšie prvenstvá. Tentokrát v priamom predaji – verejnej aukcii diel, ktoré ešte nikto nevidel. Žijúci autori svoje nové kolekcie obyčajne predávajú prostredníctvom galérií a dealerov zberateľom, ktorých obyčajne poznajú.

Hirst sa vrátil k formadelhydu a kupujúcim predal doslova zlaté teľa. Kráľovská rodina z Kataru, škótsky podnikateľ s nehnuteľnosťami David Roberts a bohatí zberatelia z Ruska sa potešili pohľadom na sochu viac než dvojmetrového býka s rohami a kopytami pozlátenými 18 karátovým zlatom a so zlatým diskom na hlave, ktorý stojí na mramorovom podstavci vo svojej pozlátenej „klietke“. Sotheby’s v New Yorku v septembri predala 223 Hirstových diel, pričom za spomínaného býka jeho kupec zaplatil 9,2 milióna libier. Koľko z nich je cena za materiál, koľko ochota vlastniť kilogramy zlata a koľko samotné umenie už hádam vie sám.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia