Peter Birčák
Tlačová správa
Foto: Flickr.com (Christine Rose, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Alphaville
Aňa Ostrihoňová
Madame Bovary (Claude Chabrol)
Aňa Ostrihoňová

Iba angličtina nestačí

Foto: Flickr.com (John Keogh, licencia Creative Commons)

Podľa mediálnych správ ministerstvo školstva ešte zváži, či bude angličtina na základných školách povinná, alebo budú mať deti na výber. Problémom nie je len nedostatok učiteľov, ale aj širší kontext.

Odborníci upozorňujú na to, že ak by sa angličtina stala povinným cudzím jazykom na prvom stupni základných škôl, spôsobilo by to problém s kvalitou výučby. Darina de Jaegher zo Štátneho pedagogického ústavu pre denník Pravda povedala, že v takom prípade by bolo 70 percent učiteľov angličtiny kvalifikovaných. Ak by zostala možnosť výberu, potrebnú kvalifikáciu by malo 97 percent jazykárov.

Napriek všeobecnému presvedčeniu, že po anglicky sa dnes dá dohovoriť takmer všade, v praxi to tak nie je. Podľa Eurobrarometra z júna 2012 hovorí po anglicky aspoň na konverzačnej úrovni 38 percent obyvateľov EÚ. Tento pomer sa od roku 2005 nezmenil. Každý, kto bol niekedy na juhu Európy, môže potvrdiť, že angličtina je tam asi tak užitočná ako svahilčina.

V prípade Slovenska, ale aj viacerých štátov strednej a východnej Európy, je pozoruhodné, že v nich došlo k najväčšiemu poklesu znalosti nemčiny a ruštiny. Na Slovensku to bolo o desať, respektíve dvanásť percentuálnych bodov. Sú to pomerne alarmujúce čísla.

Slovensko zaznamenalo vôbec najväčší pokles počtu ľudí, ktorí hovoria nejakým cudzím jazykom, ale to je spôsobené aj odlišným prístupom k tomu, či sa prihlásia k znalosti češtiny. Oveľa podivnejší je pokles počtu ľudí, ktorí považujú angličtinu za užitočnú, o deväť percentuálnych bodov. Nemčina dopadla ešte horšie (mínus sedemnásť bodov).

Vyzerá to, akoby Slováci nepovažovali jazyky za dôležité. Trochu paradoxne si pritom viac ako tri štvrtiny Slovákov myslia, že každý v Európe by mal byť schopný hovoriť nejakým spoločným jazykom.

Jazyk ako brána k ľuďom

Napriek výraznému zostupnému trendu Slovensko stále patrí k štátom s pomerne vysokým pomerom ľudí, ktorí hovoria po nemecky. Má to svoje historické a kultúrne korene a bola by škoda, keby sme absolútnou preferenciou angličtiny vytlačili nemčinu na okraj. Všetci vieme, ako je slovenská ekonomika naviazaná na nemeckú. Manažéri Volkswagenu alebo Deutsche Telekomu síce zvyčajne hovoria po anglicky, ale komunikácia v ich materinskom jazyku má svoje výhody.

Hovoriť by o tom mohli napríklad slovenskí architekti, ktorí boli pred pár rokmi v kurze v britských architektonických štúdiách. Nie pre svoju perfektnú angličtinu, ale pre znalosť ruštiny. Pochopili, že keď sa chcete presadiť na ruskom trhu, znalosť ruštiny je obrovská konkurenčná výhoda.

Briti, ktorí sú známi svojou chabou jazykovou výbavou, postupne pochopili, že musia zabrať, inak im to spôsobí vážne ekonomické škody. V jednom prieskume Britskej priemyselnej komory pätina firiem priznala, že neznalosť jazyka a kultúrneho prostredia spôsobili, že nezískali zákazku, o ktorú mali záujem.

Aj keby sme sa odpútali od čisto ekonomických záujmov, Martin Davidson z Britskej rady (British Council) ako príklad odlišného prístupu spomína čínskeho riaditeľa, ktorý nútil svojich podriadených učiť sa po anglicky. Nie kvôli jazyku samotnému, ale aby sa naučili inak myslieť.

Bývalý šéf nemeckej obchodnej komory svojho času povedal, že v Európe by v budúcnosti každý mal hovoriť svojím vlastným jazykom, po anglicky a jazykom niektorého zo svojich susedov. To je v súlade s dlhodobým plánom EÚ, aby jej obyvatelia hovorili aspoň dvoma cudzími jazykmi. Na Slovensku by sme sa nemali uspokojiť s tým, že po česky rozumieme viac-menej všetci.

Stačí si pozrieť pracovné ponuky na internete a je jasné, že mnoho firiem už premýšľa a funguje v stredoeurópskom kontexte, takže ovládať maďarčinu alebo poľštinu dnes môže byť oveľa užitočnejšie než pred niekoľkými rokmi. Ešte väčšou výhodou je, ak viete nejaký „exotický“ jazyk. Potenciálne trhy sú síce menšie, ale šanca na ich dobytie je vyššia. Počet konkurentov, ktorí by dokázali s domácimi komunikovať ich rodným jazykom, je totiž minimálny.

Namiesto toho, aby sme angličtinu nútili všetkým, možno by sme sa mali viac zamerať na to, aby sme ju učili dobre. Dva nedávne prieskumy totiž ukázali, že sme na tom dosť biedne. V prieskume Education First sme síce skončili na 16. mieste, ale Maďari, Poliaci aj Česi skončili pred nami. Ani v obchodnej angličtine Slováci dieru do sveta neurobili. Síce tesne predbehli Čechov, ale výrazne zaostali za Bulharmi, Slovincami či Rumunmi.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia