Peter Birčák
Tlačová správa
Foto: Flickr.com (Christine Rose, licencia Creative Commons)
Vera Cosculluela
Alphaville
Aňa Ostrihoňová
Madame Bovary (Claude Chabrol)
Aňa Ostrihoňová

Čítanie v dobe numerickej

Foto: Flickr.com (Christine Rose, licencia Creative Commons)

Ľudia sa nenarodili, aby čítali. Máme vrodenú schopnosť reči, zraku a myslenia. Návod na to, ako sa má naša schopnosť čítať prispôsobiť novým podmienkam, nemáme. Tak by sa dal zhrnúť príbeh o čítaní, ako ho vidí pedagogička a lingvistka Maryanne Wolf.

Jej kniha Proust and the Squid: The Story and Science of the Reading Brain nás dráždi, ale zároveň baví. „Čítanie je kognitívna funkcia, ktorú sme objavili iba pred asi 5500 rokmi. To je z hľadiska evolúcie nedávno,“ tvrdí táto odborníčka na pedagogiku a vývoj dieťaťa na Tuftsovej univerzite v Spojených štátoch. Keďže je to schopnosť „neprirodzená“, čitateľ nedostane nič zadarmo. Celý proces čítania sa treba naučiť.

Čítať neznamená len dešifrovať znaky, ale pochopiť zmysel napísaného (poznať azbuku neznamená vedieť čítať po rusky). Vyžaduje si to zapojenie všetkých zložiek mozgu, lebo čitateľ musí na text uplatniť všetky svoje poznatky. Treba s ním komunikovať, klásť mu otázky, analyzovať ho, porovnávať s našimi vedomosťami a skúsenosťami.

Maryanne Wolf: Proust and the Squid: The Story and Science of Reading Brain 

Harper Collins: 2007

Antické Grécko zažilo prechod od kultúry hovoreného slova k písomnému záznamu. Bola to revolúcia porovnateľná s tou, akú prežívame dnes – prechod od knihy k obrazovke, od papiera k numerickému záznamu slova. Sokrates mal k čítaniu negatívny postoj, tvrdí Wolfová. Za najlepší spôsob prenosu poznania pokladal dialóg, lebo v ňom ústredná postava - učiteľ mohol svojich žiakov sprevádzať svetom vedomostí k jednému cieľu-hľadaniu pravdy. Mal ich navigovať, klásť otázky a oni mali na ne hľadať odpovede.

Hlavná Sokratova obava bola, že s čítaním a samostatnosťou žiaka v ceste za poznaním príde pýcha na to, že už je v ceste hľadania samostatný. Úskalie čítania videl v tom, že žiak bude pokladať všetko, čo je na papieri, za pravdu.

Počítač, internet a papier

Podobnú revolúciu v čítaní prežívame aj dnes. Odborníci z Pew internet Project tvrdia, že dnes čítame viac ako v minulosti, problém nevidia v množstve textu, ale v jeho kvalite. V čom sa čítanie na internete, v numerickom formáte, líši od tradičného čítania z papiera? Dokážeme sa ešte sústrediť na to čo čítame?

Najčastejším problémom čítania na internete je rozptýlenosť našich činností a z toho vyplývajúca nesústredenosť. Na počítači máme prístup k internetu, filmom, hudbe, fotkám aj textom. Nicholas Carr v článku Robí nás Google hlúpejšími? opisuje, ako má pri čítaní dojem, že jeho mozog sa mení, akoby sa proces čítania vyvíjal. „Nepremýšľam už rovnakým spôsobom ako predtým. A uvedomujem si to práve, keď čítam. Proces čítania, ako sme ho poznali, sa stal bojom.“ Jeho kniha The Shallows: What the Internet is Doing to Our Brains pátra po tom, akými zmenami prešiel vzťah čítanie-učenie v dobe, keď dávame prednosť numerickému záznamu pred papierovým.

Nicholas Carr: The Shallows: What the Internet is Doing to Our Brains 

W. W. Norton & Co.: 2010

Problémy v tejto oblasti pramenia podľa Carra v kognitívnom preťažení. Pod týmto pojmom rozumie príliš veľké množstvo informácií, ku ktorému máme prístup, a teda sme nútení ich brať do úvahy, ak máme splniť zadanie úlohy. Najčastejšie sa nám tieto informácie objavujú na webe vo forme odkazov a odvádzajú našu pozornosť od úlohy, ktorú sa snažíme vykonať.

Nicholas Carr sa odvoláva na mnohé vedecké štúdie. Jednu z nich vypracovali na University College v Londýne; počas piatich rokov sledovali správanie návštevníkov na dvoch najobľúbenejších vyhľadávacích stránkach Britskej knižnice. Tieto portály poskytujú prístup k obrovskému množstvu dokumentov – elektronickým knihám, novinovým článkom, štúdiám aj odborným článkom.

Vedci zistili, že ľudia prechádzali od jedného dokumentu k druhému, z každého prečítali len jednu alebo dve strany a neskôr sa k prezretým dokumentom už nevrátili. Niektoré súbory si uložili, neexistuje však dôkaz o tom, že si ich naozaj niekedy prečítali. Záver Carra je, že sa práve nachádzame na polceste medzi prechodom od tradičného čítania k novému štýlu.

„Na druhej strane s digitálnym textom stúpa potenciál kreativity. Dáva nám chuť hľadať a objavovať. Napríklad záujem o Shakespearovu hru nás môže zaviesť k stránkam, kde nájdeme vysvetlenia k jednotlivým dejstvám, historické súvislosti, videá z predstavení, články literárnej kritiky... To všetko nám môže pomôcť vytvoriť si jasnejšiu predstavu o autorovi, jeho dobe a viesť k hlbšiemu pochopeniu autora.“ vidí pozitívnu stránku čítania na internete a okamžitej dostupnosti množstva informácií Maryanne Wolf.

Vlastnosti textu na papieri majú v procese čítania svoj význam – lineárnosť, stabilita, nemenná štruktúra listu, obsah, písanie poznámok priamo do textu, možnosť zmeny polohy a miesta. Na druhej strane numerické čítanie je charakteristické zlou kvalitou zalamovania textu, prítomnosťou reklám a hypertextových linkov, ktoré rozptyľujú našu pozornosť a ani naše oči ešte nie sú zvyknuté na digitálny text.

Ako vylepšiť čítanie online?

Odborníci, ktorí sa venujú vývoju schopnosti dieťaťa učiť sa, sledujú proces čítania online, jeho výhody aj nevýhody. Porovnávajú online čítanie s klasickým a snažia sa navrhnúť niektoré pomôcky, ktoré by uľahčovali proces učenia a čítania online. Projekt Tuftsovej univerzity RAVE-O8, na ktorom pracuje aj Maryanne Wolf, sa venuje výskumu čítania s pochopením a pracuje na vypracovaní vzdelávacích interaktívnych hier, ktoré by dokázali pritiahnuť pozornosť dieťaťa rovnako, ako to dokážu počítačové hry.

Program Thinking Reader skupiny vedcov z bostonského Centra pre aplikované technológie poskytuje návod ako si jednoduchšie robiť poznámky počas čítania online. Samotný internet ako médium ponúka možnosti, ktoré je možné využiť na vzdelávanie a rozvoj čítania, sú však zatiaľ málo preskúmané.

Už Jan Amos Komenský si všimol, že čítaním sa človek môže stať učeným aj mimo školských lavíc. Platí to aj dnes - internet, verejné knižnice a rozvoj prekladu nám poskytujú ideálny priestor pre autodidaktiku. Síce ešte presne nevieme, ako tento nový proces vplýva na našu schopnosť učiť sa a zapamätať si, ale sme na dobrej ceste zistiť to.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia