Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Andrea Průchová
Andrea Průchová
Janka Kršiaková
Janka Kršiaková
Meryl Streep ako Železná Lady
Ján Gregor
Foto: BBC
Janka Kršiaková
Janka Kršiaková
Foto: Sony Pictures
Natália Ďurníková
Lucia Rakúsová
Foto: Flickr (Andre Bulber, licencia Creative Commons)
Slavomír Olšovský
Svetlana Žuchová
Miro Tížik
Foto: Mark Craemer
Natália Ďurníková
Alice ve městech
Lucia Rakúsová
Ján Gregor
Natália Ďurníková

Všetko o otcoch a synoch

Foto: www.outnow.ch

Porotu tohtoročného filmového festivalu v Cannes nechal najnovší film Pedra Almodóvara ľahostajnou. Od žien na pokraji nervového zrútenia je ku vzťahom otcov a synov predsa len veľký skok.

V Almodóvarovom filme Ženy na pokraji nervového zrútenia pobalí nešťastná hlavná hrdinka Pepa milencovi, ktorý ju opustil, kufor a pripraví gazpacho, do ktorého primieša tabletky na spanie. Okrem Pepy sa vo filme, ktorý pre svojho režiséra znamenal istý prelom v kariére, stretneme s ďalšími ženami, ktoré sú na pokraji nervového zrútenia, kvôli neopätovaným citom či mužom, ktorí ich opustili. V najnovšom filme s názvom Rozorvané objatia, ktorý bol na tohtoročnom festivale v Cannes prijatý len veľmi vlažne (kritik zo španielskeho denníka El País sa dokonca vyjadril, že už nechce vidieť žiadny ďalší Almodóvarov film), sa v rámci svojej obľúbenej techniky „filmu vo filme“ k Ženám na pokraji nervového zrútenia vracia.

Rozorvané objatia však nie je ani taká komédia ani dráma preplnená prehnanými vášňami a emóciami, na akú sme u tohto režiséra zvyknutí. Dokonca aj svojej obľúbenej téme, ktorou je analýza ženských vzťahov, sa tu Almodóvar venuje len okrajovo. Hlavnou postavou je slepý scenárista (Lluís Homar), ktorý sa po autonehode, pri ktorej prišiel o zrak a milovanú ženu, vzdal svojej identity, mena a kariéry úspešného režiséra. Zároveň je aj rozprávačom príbehu spred 14 rokov, keď ešte pod svojím vlastným menom nakrúcal svoj posledný film Chicas y maletas (Dievčatá a kufre), do ktorého obsadil milenku bohatého finančníka, Lenu (Penélope Cruz). Dej filmu sa teda odohráva na troch úrovniach – v roku 2008, pri nakrúcaní filmu Chicas y maletas v roku 1994 a v samotnom filme Chicas y maletas, ktorý je vlastne filmom Ženy na pokraji nervového zrútenia.

Lena je typickou Almodóvarovou postavou. Bohatého a starého milenca stretla, keď pre neho pracovala ako sekretárka v Madride. Zostala s ním z vďačnosti za to, čo spravil pre jej umierajúceho otca. Z nejakej zotrvačnosti žije vo vzťahu s mužom, ktorý nedokáže milovať, čo dokazuje jeho neexistujúci vzťah s vlastným synom – Ernestom. Lena trávi čas, či skôr, nudí sa s mužom, ktorý je „len“ posadnutý jej krásou a mladosťou. Keďže je rodinne založená pokúsi sa otca a syna zblížiť a s mladým Ernestom, neistým a veľmi zraniteľným gayom, sa prihlási na casting do filmu Chicas y maletas. Okrem hlavnej úlohy dostane aj režiséra a koniec je predvídateľný, keďže je vlastne začiatkom.

Almodóvar sa snaží o portrét vzťahu otca a syna, ktorý by bol podobne komplikovaný ako vzťahy matiek a dcér napríklad vo filme Volver, ale zatiaľ čo v predchádzajúcej snímke spája tieto ženy tajomstvo, o ktorého riešenie stojíme, v tomto prípade sa výraznejšej konfrontácie nedočkáme a ani na ňu nečakáme. Snáď jediným tajomstvom môže byť Lena, ktorá je buď takou dobrou herečkou v živote, akou nie je na plátne. Možno je len dvojtvárna či príliš tvrdá na to, aby svoje city (k niektorému z mužov naokolo) prejavila.

K starému „Pedrovi“ a filmom v neónových žiariacich farbách, zápletkám z telenoviel a hysterickým činom a postavám z obdobia kultúrnej explózie po páde diktatúry generála Franca sa Almodóvar vracia práve vo filmovom filme Chicas y maletas. Lena v ňom hrá Pepe s nervami na konci krájajúcu paradajky do uspávajúceho gazpacha a nešťastne podpaľujúcu posteľ. Akoby sa Almodóvar po dvadsiatich rokoch obzrel za seba a chcel vzdať hold nielen melodrámam, kulisám a pop-kultúre vtedajšieho Španielska, ale hlavne Carmen Maure. Tá si úlohu Pepy zahrala v Ženách na pokraji nervového zrútenia, pričom krátko potom sa jej cesty s režisérom, ktorý ju dovtedy obsadzoval do každého zo svojich filmov, rozišli.

Lena akoby bola jej mladšou odvážnejšou verziou, ktorá sa nezľakla toho, že by musela vo filme hrať samú seba. Ktorá radšej zmení zápletku a nechá sa zhodiť zo schodov bývalou ženou svojho milenca, len aby ospravedlnila svoj vyvrtnutý členok, o ktorý sa jej v reálnom (filmovom) živote postaral žiarlivosťou šialený manžel. Okrem akejsi auto-hommage vzdáva Almodóvar hold aj poctivým hollywoodskym drámam 50. rokov. Obmedzenie počtu postáv, vynechanie akýchkoľvek stereotypizovaných postavičiek, v ktorých v minulosti nachádzal záľubu, naznačuje potrebu umelca prerásť svoju estetiku. Tak ako slepý scenárista necháva umrieť umelecky nedokonalého režiséra, ktorý sa nedokáže postarať ani len o to, aby bol jeho film poriadne zostrihaný, sa aj Almodóvar snaží o minimalizmus, ktorým vlastne ide proti sebe.

Almodóvar sa už niekoľkokrát o zmenu svojej poetiky pokúsil. Jedným z takýchto pokusov bol film Kvet môjho tajomstva, v ktorom prvýkrát vyšiel z maketového farebného interiéru a celý príbeh nepostavil na koláži postáv, ale na jednej hlavnej hrdinke. Ďalším bol film Všetko o mojej matke, kde ženy prestal portrétovať ako hysterické harpie či vampov a zameral sa skôr na ich skutočné emócie a viacrozmernú psychológiu. Navyše sa zdalo, že kvôli postmoderným hračkám a odkazom na svoje a iné filmy, zanechal aj žáner melodrámy. Posledných dvadsať minút filmu Rozorvané objatia však skôr svedčí o opaku. Blanca Portillo v úlohe agentky slepého scenáristu a zároveň jeho bývalej milenky a matky jeho syna, sa svoje pocity a „mučivé“ tajomstvá snaží ukrývať tak veľmi, až pôsobí neprirodzenejšie než akákoľvek patetická ohrdnutá milenka z telenovely.

Almodóvar od svojich techník neupúšťa. Stále sú to tí istí herci, tie isté motívy, odkazy na históriu umenia či autobiografické prvky. V tomto prípade napríklad aj postava režiséra, migrény, ktoré porovnáva so slepotou a nájdenie vlastnej (sexuálnej) identity a vzťahu k otcovi. Rovnako je to aj návrat k starému, na ktoré sa dá pozrieť inými (doslova) očami.

Film Rozorvané objatia však nebude jedným z prelomových filmov Pedra Almodóvara. Možno sa zaradí k Zlej výchove, v ktorej scenári režisér tiež nevyužil potenciál tém a obsadenia. Motívom tohto najnovšieho filmu je okrem iného aj zliepanie roztrhaných fotografií, a tak aj skladanie jedného sentimentálneho príbehu. Podobne aj Almodóvar poskladal témy, o ktorých rozmýšľa so svojim predchádzajúcim filmom a herečkou, ktorú zbožňuje. Škoda len, že pokope nedržia poriadne.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia