Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Tlačová správa
Andrea Průchová
Andrea Průchová
Janka Kršiaková
Janka Kršiaková
Meryl Streep ako Železná Lady
Ján Gregor
Foto: BBC
Janka Kršiaková
Janka Kršiaková
Foto: Sony Pictures
Natália Ďurníková
Lucia Rakúsová
Foto: Flickr (Andre Bulber, licencia Creative Commons)
Slavomír Olšovský
Svetlana Žuchová
Miro Tížik
Foto: Mark Craemer
Natália Ďurníková
Alice ve městech
Lucia Rakúsová
Ján Gregor
Natália Ďurníková

Londýn, či New York?

Sherlock Holmes je azda najikonickejšia postava detektívneho žánru. Tento veľký detektív, ako ho nazýva napríklad Josef Škvorecký vo svojej monotematickej knihe úvah Nápady čtenáře detektivek, je nielen celebritnou fikčnou entitou, ale rovno fenoménom, ktorého vplyv na (pop)kultúru je obrovský.

Aj preto sa k nemu tvorcovia s takmer železnou pravidelnosťou vracajú. Sherlocka – pôvodne inak Sherrinforda – Holmesa, výstredného chlapíka nesmierneho dôvtipu a dedukčných schopností spôsobilého prostredníctvom drobných detailov odhaliť „neviditeľný“ celok, stvoril nie práve úspešný lekár s dušou spisovateľa Arthur Conan Doyle v čase, keď chcel definitívne zavesiť stetoskop na klinec a začať „krotiť“ písmená.

Skombinoval teda prvky toho, čo poznal z prác autorov žánru, preexponoval niektoré charakterové črty a metódy svojho učiteľa z lekárskej fakulty a dal tak vzniknúť postave, ktorá sa mala časom stať pevnou súčasťou literárneho a kultúrneho dedičstva. Paradoxom v tejto súvislosti je to, že Doyle stvoril Sherlocka Holmesa len a len preto, aby sa z peňazí získaných publikovaním takejto triviálnej, konzumnej literatúry mohol venovať „serióznej“ spisovateľskej práci. Osud to však chcel inak.

Spočiatku, ako to už s epochálnymi výtvormi býva, síce Holmes nijako zvlášť nezaujal a Doylov zisk bol mizerný, ale ohlas postupne začal narastať a to až do takej miery, že „seriózna“ tvorba musela – hoci nie práve s nadšením autora – ísť z cesty príbehom o detektívnom géniovi, dopyt po ktorom bol deň odo dňa výraznejší.

Keďže si to Doyle takto rozhodne nepredstavoval, ako literárny doktor Frankenstein začal byť unavený a znechutený monštrom, ktoré priviedol k životu a chcel sa ho nadobro zbaviť. Aj to napokon urobil. Význam tejto vraždy je však v konečnom dôsledku diskutabilný, Sherlock Holmes totiž žil a žije ďalej v akomsi nekonečnom reinkarnačnom cykle.

V roku 2010 si Briti povedali, že túto postavu treba opäť priviesť k životu. BBC prevzala nad ideou dohľad a dvojica etablovaných scenáristov Steven Moffat a Mark Gatiss (najmä prvý menovaný má obrovskú zásluhu na reboote iného britského národného pokladu, seriálu Doctor Who) sa pustila do práce. Svetlo sveta tak uzrel ambiciózny a tak trochu aj riskantný projekt – doposiaľ šesťdielny seriál nazvaný jednoducho a veľmi trefne Sherlock.

Koncept príslovečného nového šatu je tu postavený predovšetkým na tom, že tvorcovia adaptujú (relatívne voľne adaptujú, nie znásilňujú) Doylove predlohy, avšak udalosti z nich nie sú zasadené do viktoriánskeho Anglicka, ale do súčasnosti. Modernizácia a aktualizácia, spájanie starého s novým predstavujú teda základ a zároveň vytvárajú charakter tejto viac ako úspešnej série.

Napriek tomuto podstatnému a zrejmému ozvláštneniu a aj napriek všetkým zásadnejším odklonom z neho prameniacich zostáva viacero základných elementov Doylových rozprávaní zachovaných. Sherlock Holmes má svojho dvorného spoločníka, svojho sidekicka – doktora Watsona, aj brata Mycrofta. Keď potrebuje premýšľať alebo sa upokojiť, zahrá si na husle, jeho hlavným protivníkom je Moriarty a – čo je hádam najdôležitejšie – býva na tej „najlepšej“ adrese, na Baker Street 221b.

Táto seriálová reinkarnácia Sherlocka Holmesa je nadstavbou pôvodného prototypu postavy. Disponuje pravdepodobne všetkým tým, čo na ňom čitateľov a divákov lákalo a fascinovalo od prvopočiatkov, ba dokonca aj čímsi viac. Má šarm a šmrnc, priam z neho srší nevychovaná nadradenosť. Po boku má svojho verného spoločníka (tu bývalého armádneho lekára) a práve v tomto kontexte sa asi najväčšmi ukazuje, aká dôležitá je „chémia“ medzi postavami.

Spojenie génia a jedného z nás, z tých obyčajných, je totiž nielen okúzľujúce, ale pre seriál ako taký priamo zásadné. Protagonisti sú totiž dvojicou na pohľadanie. Jeden je výstredný, excentrický odľud, druhý tak trochu nepraktický mumák. Jeden je perfekcionista, druhý len sotva stíha sledovať, čo sa vôkol neho deje. Vzájomný vzťah tohto nesúrodého, ale fungujúceho tandemu by v podstate najlepšie vystihovalo, keby Sherlock Holmes nosil neustále tričko s nápisom Som s hlupákom.

Tento moderný, aktualizovaný, súčasný Sherlock je iný. Vytvára a zavádza nové tradície, staré nezriedka prekrúca či skôr stavia do nového svetla, v globále preinačuje pohľad na seba samého. Okrem iného je protivný, veľmi rád naznačuje ľuďom okolo seba, že on je ten múdrejší. Napriek tomu, že je v podstate protivný ako zimnica, schopnejší a efektívnejší civilný konzultant (a bez toho, aby musel byť na výplatnej listine) by sa hľadal len ťažko.

Približne dva roky po tom, čo Briti vypustili do sveta svoj nový pohľad na starého hrdinu, sa na to isté podujali aj Američania. Ak bol Sherlock ambiciózny, pretože chcel nanovo spracúvať klasiku, zlatý fond, tak projekt spoza oceánu bol ambiciózny preto, že ako taký nesmel nijakým spôsobom poručovať práva spoločnosti produkujúcej Sherlocka. A tak nevznikol americký remake britskej šou (ktorý je stále bežnou praxou nielen v súvislosti so seriálmi, ale aj filmami) a vlastne ani adaptácia literárnych predlôh, ale čosi, čo je tak trochu inšpirované obidvoma zdrojmi.

Seriál Elementary (v preklade by názov mohol znieť Tak prosté) sa odohráva v New Yorku, ktorý je akýmsi miestom azylu. S týmto Sherlockom, civilným konzultantom newyorskej polície, sa stretávame krátko po absolvovanej drogovej rehabilitácii, kedy mu do života vstupuje Watson.

Nie je to ale taký Watson, ako ho poznáme, pretože je to ona – Joan Watson(ová), bývalá chirurgička, ktorá sa po ukončení lekárskej kariéry začala starať o bývalých „závislákov“ predovšetkým tak, že im asistuje pri návrate do normálneho života. To sú základné danosti seriálového rozprávania, ktorého východiská a zdroje sú zrejmé, avšak okrem zopár maličkostí na nich nijako dôkladne nebazíruje. Pretože nemôže. Našťastie.

Ak je britský Sherlock iný – iný, ako by človek čakal – o americkom to platí ešte viac. To, že opúšťa svoju domovinu a zotrváva vo „veľkom jablku“, je akoby jasným signálom. Bývalý „feťák“, ktorého celý život (od bývania až po služby spoločníčky Watsonovej) financuje otec, človek bez práce, ale s poslaním. Inteligentný, dôvtipný, výstredný, ale v zásade nie až tak odlišný od ostatných. Nonkonformný „sympaťák“, ktorý má sklony k podivínstvu a excentricite hraničiacej s egocentrizmom, ale nie odľud. Neuráža svojou nadutou predstavou o genialite samého seba, dokonca keď treba, aj sa ospravedlní.

Napriek tomu, že tieto dva seriály majú spoločné východisko, odlišnejšie by asi ani nemohli byť. Jeden je výrazne štylizovaný (formálne i obsahovo), zviazaný (s) pretextom a predobrazom, kým druhý je omnoho civilnejší a takmer od všetkého sa odpútava. Jeden Sherlock rieši prípady, s ktorými sa vo svojich predošlých životoch už stretol, druhý prípady nové.

Zatiaľ čo jeden seriál je „luxusným“ nadviazaním na jestvujúcu tradíciu, druhý na nej tak trochu parazituje. A hoci by asi malo, nevadí to, pretože seriál Elementary, ktorý sa napriek všetkému, čím je obťažkaný, fakticky omnoho viac ako Sherlockovi podobá (protagonistom i stavbou) Mentalistovi, funguje ako svojbytná detektívka.

Pretože obidve súčasné reinkarnácie sherlockovského „archetypu“ majú čosi do seba, otázka by nemala znieť, či Londýn, alebo New York (teda buď – alebo), ale jednoducho kam prv. Sherlock patrí nám všetkým (aj Američanom!) a netreba zabúdať, že práve Američanom možno vďačiť za to, že Doyle svojho veľkého detektíva vzkriesil. Ako píše Škvorecký, „v roce 1903 přišla zoufalá žádost z Ameriky a sočasně s ní velkomyslná nabídka 5000 dolarů za povídku, dojde-li k zmrtvýchvstání“ (s. 34). A došlo k nemu. A ešte asi mnohokrát dôjde.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia