Juli Zeh
Leila Slimani
Elena Ferrante
Maeve Brennan
Zadie Smith
Foto: Anka Zhuravleva
Donatella Di Pietrantonio
Elena Ferrante
Tessa Hadley
Katie Kitamura
Záber z divadelného spracovania románu
Michel Houellebecq
Oliver Sacks
Elena Ferrante
Elena Ferrante
Hamid Ismailov
Christine Angot
Leila Slimani
Isabelle Autissier
Andrei Makine
new yorker
Danielle McLaughlin
Jenny Erpenbeck
Hannah Arendtová
Roberto Bolaño
Saphia Azzeddine
Zygmunt Miłoszewski
Lena Andersson
Foto: Sergio Larrain
Roberto Bolaño
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk

Metropolitná komédia

Metropolitná komédia je ukážkou zo zbierky esejí a článkov popredného súčasného francúzskeho básnika a prozaika Michela Houellebecqa. Ponúka autorov chladný, často zábavný, vždy prenikavý pohľad na aspekty modernity.

Žena hovorila, že sa obesí; muž je oblečený v príjemnej látke. Pravdupovediac, ženy sa vešajú len zriedka; zostávajú verné barbiturátom. „To je vrchol,“: bol to vrchol. „Treba sa rozvíjať,“: prečo? Vankúše na sedačke medzi nami akosi spľasli. Dvojica vystúpila v Maisons-Alfort. Prisadol si ku mne jeden asi dvadsaťsedemročný kreatívec. Bol mi vrcholne nesympatický (možno to bolo jeho copíkom alebo ulízanými fúzikmi; možno sa trochu podobal na Maupassanta).

Michel Houellebecq: Zostať nažive 

preklad Aňa Ostrihoňová, Inaque: 2014, 160 strán

Rozložil si viacstránkový list a začal ho čítať; vlak sa blížil k stanici Liberté. List bol písaný po anglicky a pravdepodobne bola jeho pisateľkou Švédka (ešte v ten večer som sa pozrel do svojho ilustrovaného slovníka Larousse a overil som si, že Uppsala je mesto vo Švédsku, ktoré má stopäťdesiattri tisíc obyvateľov a veľmi starú univerzitu; myslím, že tam už nebolo nič iné, čo by sa o ňom dalo povedať). Kreatívec čítal pomaly, jeho angličtina bola podpriemerná, bez akýchkoľvek problémov som si celý príbeh zrekonštruoval (matne som si uvedomoval, že to nie je veľmi slušné, ale metro je verejným priestranstvom, nie?)

Zjavne sa stretli minulú zimu v Chamrousse (no čo to len napadne Švédke, ísť sa lyžovať do Álp?) Toto stretnutie jej zmenilo život. Mohla na neho len myslieť, okrem toho sa veľmi o iné veci ani nepokúšala (v tej chvíli mal na tvári neznesiteľný úškľabok márnivosti, trochu sa roztiahol na sedadle, pohladil si fúzy). Zo slov, ktoré používala, sa dalo vycítiť, že začína mať strach. Bola pripravená urobiť čokoľvek preto, aby sa znovu stretli, plánovala, že si vo Francúzsku nájde prácu, možno by mohla u niekoho bývať, mala možnosť zamestnať sa ako aupairka.

Môj prísediaci podráždene zvraštil obočie; už ju videl, ako prichádza, vedel, že je schopná urobiť niečo také. Vedela, že je veľmi zaneprázdnený, že má veľmi veľa práce a projektov (pochyboval som o tom; boli tri hodiny poobede a chlapík sa evidentne nikam neponáhľal). V tej chvíli sa bezmyšlienkovito porozhliadol, ale boli sme ešte len na stanici Daumesnil. List sa končil vetou I love you and I don't want to loose you. Myslím si, že je to krásne; niekedy by som tak chcel vedieť písať. A podpis Yours Ann-Katrin v zovretí malých srdiečok. Bol piatok 14. februára, deň svätého Valentína (tento komerčný zvyk anglosaského pôvodu sa zjavne v severských krajinách celkom dobre uchytil). Pomyslel som si, že ženy sú naozaj veľmi odvážne, niekedy.

Chlapík vystúpil na zastávke Bastille a ja tiež. Na chvíľu som mal chuť sledovať ho (pôjde do baru alebo čo?), mal som však stretnutie s Bertrandom Leclairom z časopisu Quinzaine littéraire. Plánoval som v týchto stĺpčekoch rozpútať polemiku o Balzacovi práve s Bertrandom Leclairom. Predovšetkým preto, že celkom nerozumiem tomu, do akej miery sa prídavné meno balzakovský, ktorým z času na čas počastuje niektorého zo spisovateľov, vníma ako nadávka, a potom preto, že už mám po krk diskusií o Célinovi, preceňovanom autorovi.

V konečnom dôsledku však Bertrand nemal veľmi chuť Balzaca kritizovať, práve naopak fascinuje ho jeho neuveriteľná sloboda; vyzeral, že si myslí, že nie je vôbec na škodu, že sa aj dnes medzi nami nájdu balzakovskí autori. Zhodli sme sa na tom, že autor takej šírky a rozsahu je nevyhnutne veľkým tvorcom klišé; či už toto klišé platí aj dnes alebo nie, je iná otázka, ktorú musí starostlivo preskúmať od jedného prípadu k druhému. Koniec diskusie. Znovu myslím na chuderku Ann-Katrin, ktorú si predstavujem ako patetickú Eugénie Grandetovú (mám z nej dojem nenormálnej vitality, ktorú majú zjavne všetky Balzacove postavy, či už sú zábavné alebo odporné).

Sú tam postavy, ktoré sa nedajú zabiť a prechádzajú z jedného románu do druhého (škoda, že nemal možnosť poznať Bernarda Tapieho). Sú tam aj pôvabné postavy, ktoré sa čitateľovi hneď vryjú do pamäti – presne preto, že sú ušľachtilé, a napriek tomu skutočné. Balzac a realista? Rovnako by sme mohli povedať aj „romantik“. V každom prípade si nemyslím, že by sa v dnešnej dobe cítil dezorientovaný. Koniec koncov v živote sa vyskytujú skutočné prvky melodrámy. Predovšetkým v živote druhých, okrem iného.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia