Záber z divadelného spracovania románu
Michel Houellebecq
Oliver Sacks
Elena Ferrante
Elena Ferrante
Hamid Ismailov
Christine Angot
Leila Slimani
Isabelle Autissier
Andrei Makine
new yorker
Danielle McLaughlin
Jenny Erpenbeck
Hannah Arendtová
Roberto Bolaño
Saphia Azzeddine
Zygmunt Miłoszewski
Lena Andersson
Foto: Sergio Larrain
Roberto Bolaño
Jørn Lier Horst
Frank Tallis
Caitlin Moranová
Ingar Johnsrud
Jenny Offill
Petra Soukupová
Petra Soukupová
Katja Petrowskaja
Steven D. Levitt & Stephen J. Dubner
Olga Tokarczuk
Irvin D. Yalom
Tessa Hadley
Alexander Solženicyn
Shelly Kingová
Bye Bye Blondie
Virginie Despentesová
Amanda Prowseová
Frank Tallis
Jørn Lier Horst

Anasoft litera 2015: Hegemónia

Po básnickom debute Monorezeň a Stereozemiaky sa Erik Šimšík odhodlal aj na prózu a jeho zbierka troch noviel Hegemónia sa hneď stala jedným z adeptov na cenu Anasoft litera.

Karol si sadol naspäť do kresla, dnes bol u doktora, robil mu kolonoskopiu. Hlavne pomaly a do mäkkého. Je spokojný so sadnutím. Vezme do pravej ruky ovládač od televízoru a prepne na počasie. Položí ovládač a pozrie doprava na svoju ženu Lujzu. Lujza hľadí na Karola. Pozerajú na seba. Karol odvráti hlavu, cíti Lujzin pohľad. Jej večné zízanie je mu nepríjemné. V zdraví aj v chorobe, odpije si z piva.

Erik Šimšík: Hegemónia 

Drewo a srd / Vlna: 2014

Smejú sa, pomyslí si Lujza pri sledovaní programu, páči sa jej. Karol nemilosrdne prepne. Vždy, keď sa jej niečo začne páčiť, obraz preskočí a ona si musí obľúbiť ďalší. Veď nie je možné obľúbiť si toľko programov, nechápavo prepína pohľad na Karola. Stále na mňa zíza! To som nikdy nevidel, pomyslí si Karol. Pozerajú na seba. Vráti sa k pivu.

Lujza mu nepovie nič. Je dobre vychovaná, vie ako sa správať k manželovi, matka ju to naučila. Rada spomína na matku, nerada zabúda na to, ako sa má správať.

Karol pomaly vstane, hlavne pomaly. Ide do kuchyne po ďalšie pivo. Zvykol si piť pivo. Pocit permanentnej pripitosti mu pomáha zvládnuť všetky bežné situácie vo svete, ktorému nerozumie. Sadne si do kresla.

Lujza nemá rada, keď Karol pije. Ale čo takému starému capovi dohovorí. Vždy sa na ňu pozerá ako na bláznivú, keď mu niečo hovorí. Čo mu bude hovoriť? Načo?

Niečo by som mal povedať, premýšľa Karol. Miesto toho prepne program. Lujza opustila miestnosť pred dvadsiatimi minútami. Karol odchádza na záchod. Močopudnosť piva ho vyrušuje. Otvorí dvere, svietia naňho bielka očí. Lujza sedí potme. Lujza nevie, prečo tam sedí. Má pocit, že je v posteli, že sa jej záchod iba sníva. Načo by zo záchodu odchádzala, keď tam môže zostať, počkať, kým sa zobudí v posteli. Posteľ je jemná, príjemná. Rada leží. Dobre sa jej ležalo, kým ju Karol nezobudil.

Preboha, čo tu robíš potme? zíza Karol.

Spím, prizná sa rozospatá Lujza. Karol zavrie dvere a vyčúra sa do umývadla. Zaspí v kresle.

Spia. Iba Lujza nespí, podľa kritérií okolitého sveta. Lujza nevie či spí, alebo bdie. Nevie, aký je v tom rozdiel. Za celý život sa naučila mnoho vecí, ale nevie, aký je rozdiel medzi spánkom a bdením. Starého psa novým kúskom nenaučíš.

Netuší, či v momente, keď stojí v obchode na rohu ulice, spí alebo bdie. Kupuje tatársku omáčku. Je zmätená. Obťažuje ju muž s dvomi penismi, Lujza sa červená, je jej to odporné. Odvráti pohľad, každú druhú chvíľu jej skĺzne späť k mužovi, nikdy niečo také nevidela. Predtým videla nahého len jediného muža: Karola a ten má iba jeden penis. Veď načo by mal dva, druhý by bol opustený. Rada by zavolala Karola. On by ju iste ochránil pred týmto indivíduom. Už sa vynadívala do sýtosti, teraz už len stojí celkom odvrátená a nevie kam sa pohnúť. Nie je si istá, či je vôbec kam sa pohnúť. Vonku ako by nič neexistovalo. Lujza pociťuje neústupčivý pocit obmedzenosti. Ťažko sa jej dýcha. Pevne zovrie tatársku omáčku. Karóóól.

Karol sa zobudí, zdá sa mu, že počuje Lujzin krik. Karol má ľahký spánok. Prejde sa po byte, otvorí dvere záchoda. Lujzu osvieti pruh svetla. Má zatvorené oči, zovreté pery, nepokojné telo.

Karóóól, kričí Lujza.

Poď, pomôžem ti do postele.

Lujza sa chce Karolovi odvďačiť, nechá sa zaviesť do spálne. Je plná očakávania, myslí si, že sa budú milovať. Už dávno sa nemilovali. Karol chrápe. Matka ju naučila, čo v takom prípade spraviť: byť poruke, keď sa zobudí. Ráno sa snáď budú milovať. Lujza sa zobudí v posteli, presne ako predpokladala.

Budeme sa milovať? Karol vypliešťa oči. Premeriava si Lujzu. Nemilovali sa už desať rokov. Karol sa zdesene oblečie a uvažuje. Už desať rokov sú príliš starí na milovanie a ona chce, akoby zabudla. Karol odíde zo spálne. Zhrabne notes a pero, nasadí si okuliare na čítanie. Začne písať hostí na kar. Na Lujzin kar. Je si istý, že čoskoro zomrie. Musí ju zmerať kvôli truhle, pomyslí si.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia