Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Za písmenami je svet

Foto: Flickr.com (JISC)

„Kto však bude pánom? Spisovateľ alebo čitateľ?" Odpoveď na Diderotovu otázku je dvojznačná. Spisovatelia nezriedka bojujú o fyzickú existenciu a väčšina z nich zomiera v stave bezvýznamnosti. Čitatelia naproti tomu rozmaznaní chodia popri pultoch s tisíckami kníh a od dobroty sa „dopúšťajú" nových rozmarov.

Dobrodružstvo čítania

Iba v jednom sú čitatelia v nevýhode. Kým dejiny literatúry sú v knižniciach samostatnou policou, o čitateľskej mánii píše málokto. Z tejto mánie knižný trh žije, a tak niet času na zbytočné meditácie nad tým, aké podoby nadobúda prastará vášeň.

Brniansky Host už v druhom vydaní ponúka dva tituly kultivujúce knižnú kultúru - kultúru všetkých, ktorí sklonení nad knihou a omámení príbehmi vstupujú bez pomoci falošnej alchýmie do iných svetov.

Manguelove Dejiny čítania sú klasikou. Sám autor po rokoch prežitých v Argentíne a Izraeli zakotvil na starej francúzskej fare, kde skladuje údajne tridsaťtisíc knižných zväzkov. Manguel skúma akt čítania, vtedy človek ukazuje schopnosť dešifrovať kódy.

Ešte viac sa táto schopnosť presadzuje pri tichom čítaní. Staroveký Augustín žasol, keď v milánskom kostole našiel biskupa Ambróza pohrúženého do čítania. Dovtedy sa význam slov odhaľoval ich vyslovením. Pokiaľ sa tiché čítanie nepresadilo, boli aj vieroučné herézy v kresťanskom svete ojedinelé. Tzv. tiché čítanie bolo jednou z prvých revolúcií v záujme slobody a individuality človeka.

Čítanie nemusí byť iba stretnutím sa s písmenami a slovami. Známa Biblia pauperum mala prostredníctvom obrazov sprostredkovať prostým ľuďom veľké pravdy. Tento spôsob obrazového rozprávania má aj modernú interpretáciu. Známy teoretik médií Marshall McLuhan poukazuje na to, že staré tlače sa nápadne podobajú novinovým a knižným vydaniam komiksov. Divák či čitateľ je nútený zúčastniť sa dopĺňania a interpretácie niekoľkých obrysových náznakov. Podobný je aj televízny obraz. Tento žiada od diváka silnú participáciu, lebo musí dopĺňať to, čo je v mozaikovej sieti bodov iba naznačené.

Čítanie ako politikum a revolúcia

Nemenej zaujímavá je história predčítania. Kdeže - predčítanie nie je vyhradené iba deťom v záujme ich spacifikovania pred zaspaním. Pred sto rokmi sa predčítanie na Kube stalo inštitúciou. Výrobca svetoznámych kubánskych cigár a básnik súčasne Saturnino Martinéz chcel povzniesť robotníkov pracujúcich v tomto priemysle. Rozhodol sa vydávať noviny Aurora. Nemali byť politickou propagandou, ale možnosťou sprístupniť robotníkom články o vede, literatúre, básne a poviedky. Všeobecná negramotnosť stála tomuto ušľachtilému projektu v ceste. Riešením bol „verejný čitateľ“ – jeden z robotníkov, ktorý za odmenu čítal nahlas z novín.

Osvetový projekt rýchlo narazil na odpor, robotníci totiž začali byť uvedomelí a nebezpeční pre majiteľov manufaktúr. Guvernér Kuby v roku 1866 vydal dekrét, ktorým zakázal „rozptyľovať robotníkov tabakových tovární čítaním kníh a novín či diskusiami nesúvisiacimi s prácou, na ktorú boli najatí.“

Opakom verejného čítania je čítanie za múrmi. Vždy existovali knihy vyhradené vyvoleným alebo úzkej skupine čitateľov. Ženám žijúcim v 9. storočí v novom japonskom hlavnom meste Heian-Kjó (dnešné Kjóto) hrozila úplná izolácia. Bol zablokovaný čínsky kultúrny vplyv, „dvorné dámy“ celé dni hľadeli do prázdna, bolo to čosi na spôsob európskej melanchólie. Prázdne miestnosti s hodvábnymi závesmi boli ponorené do tmy. V čítaní, ktoré im bolo sprístupnené, nenašli svoj hlas. Vytvorili si teda vlastnú literatúru.

História čítania je viac ako príbeh jednej záľuby. Kniha utvárala pamäť, emancipovala ženy a široké ľudové vrstvy, ohrozovala totalitné režimy. Naučiť sa čítať je iniciačným rituálom, hoci ako varoval šľachtic de Novare, „nie je to vhodné pre dievčatá, pokiaľ sa nechcú stať rehoľníčkami, lebo inak by mohli počas dospievania písať a dostávať milostné listy."

Manguel podáva vzrušujúcu históriu samotnej knihy, ktorá sa zmenila na zázračnú schránku ideí, príbehov, fantázií a života vôbec. Ako bonus pridáva rozprávanie o knižniciach, fanatických zberateľoch a zlodejoch kníh či preklade ako špeciálnom spôsobe čítania a interpretácie.

Chvála knižnej estetiky

Ďalším príspevkom ku kvalite knižnej kultúry - tentoraz viac praktickým a obráteným k vizuálnej stránke veci - je nové a rozšírené vydanie Kníh a typografie od Martina Pecinu. Vydať knihu je tak hriešne jednoduché, a pritom ide o druh umenia, štýl komunikácie, posolstvo čitateľovi a o snahu zladiť obsahy a formy. Zvykli sme si na zlú módu, nepodarené stavby a do prehliadky nevkusu sa intenzívne pchajú aj knihy, hoci práve tie mali byť znamením vernosti kráse.

Pecina nie je naivka z iného storočia. Konfrontuje sa s príchodom e-knihy, robí to erudovane a vecne. Digitálne knihy berie na milosť, ale vyčíta im kostrbaté formáty a stratu celistvosti z pohľadu čitateľa. Je rozdiel čítať z podsvieteného displeja a disponovať e-atramentom. Čitatelia výberom grafických parametrov knihe ubližujú a nakoniec čítajú typografickú paródiu. „Tlačená kniha, ktorá má začiatok a koniec, unikátny rozmer, príjemný materiál a farebnosť, je balzamom na oči a spojením s fyzickým svetom. ... A kultúrnou kontinuitou."

Už oddávna mnohí dehonestovali knihy ako zbytočnosť a nepraktický luxus. Pokiaľ sú knihy krásne, pomáhajú nám užívať si dary poznania a spájať sa s dejinami. Denne sa presviedčame, že takýto kontakt je výsostne užitočný a pre skutočnú prosperitu nevyhnutný.

Alberto Manguel: Dějiny čtení. Host: 2012

Martin Pecina: Knihy a typografie. Host: 2012

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia