Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Z väčšej časti génius, z menšej šovinista

Štvorročný Sándor Márai

Sándor Márai bol stredoeurópanom par excellence: Maďar v exile s nemeckým rodokmeňom a manželkou zo židovskej rodiny.

Pokusy spraviť z Máraia rovnako slovenského ako aj maďarského Kafku musia napokon stroskotať. Nepopierateľne bol úžasným spisovateľom, nebol však Slovákom ani Maďarom, jeho vlasťou bola Horná Zem a tá zanikla.

Štýl, akým písal prezrádza človeka, ktorý bol neuveriteľne sčítaný a to, čo prečítal skutočne pochopil a precítil. Nepochybne má potenciál stať sa skvelým košickým vývozným artiklom. Aj v Prahe sa zrejme predá viac šálok a tričiek než samotných Kafkových kníh.

Toto mesto spomína aj v memoárovom románe Zem, zem!... , ktorý je z viacerých hľadísk výnimočný. Pôsobí intímnejšie ako ostatné, najmä vďaka prvej osobe, v ktorej je kniha napísaná. Autor sa neskrýva za žiadnu fiktívnu, či polofiktívnu osobu, ktorá by namiesto neho vyslovovala myšlienky a v úvahách sa neuchyľuje k alibizmu. Sú to jeho názory a jeho pohľad na vtedajší svet.

Imperialisti spod Tatier

To, že Márai pochádza z Košíc, mesta, ktoré „vytrhli z tela národa (Uhorska)“ a po roku 1945 „opäť padli do rúk Čechom“, je všeobecne známy fakt. Košičania všetkých národností ho považujú za jedného z najvýznamnejších rodákov. Na svoje rodisko nezabudol, vo svojich dielach – Zem, zem!... nie je výnimkou - prehlasuje, že jeho domovom bola a zostáva „Horná zem“. Trianon vnímal ako ranu, právo na sebaurčenie národov pochmúrne hodnotí ako ošúchanú metaforu a v tejto súvislosti dokonca zavádza úsmevné slovné spojenie slovenský miniimperializmus. Osekanie územia, ktoré po storočia prináležalo Uhorsku, je populárnou témou vo viacerých kuloároch, z imperializmu však Slovákov okrem Máraia neobvinil snáď nikto.

Z čoho sa však autor v Zem, zem!... skutočne vypisuje je druhá svetová vojna a príchod Červenej armády do Budapešti: „Teraz dorazili do krajiny, kde žil národ, ktorého reči nerozumeli a ktorý vyznával inú vieru, žil iným spôsobom života, v každom ohľade bol „iný“ – nie slovanský, ale maďarský. A v tom bolo čosi strašidelné – v inom zmysle strašidelné, než len v tom, že do porazenej krajiny pritiahol víťazný nepriateľ, komunista. Strašidelné bolo to, že prišiel Slovan.“

Mnohí recenzenti Máraia vzletne označujú za Európana, no tým bol až v druhom rade. V prvom rade bol Maďarom a vlastencom, ktorého by sme azda v súčasnosti označili vo vzťahu k Slovákom za kontroverzného. Pretože nech sa niektoré výroky z jeho memoárov obracajú z hocakého uhla, zdá sa prinajmenšom čudné, že závery o Slovanoch, o ich typických povahových črtách a vlastnostiach, vyvodzuje zo správania straumatizovaných a citovo nutne otupených vojakov, ktorí prešli hrôzami východného frontu. Takisto mu musela byť určite známa skutočnosť, že Slovania sú širším pojmom a že k nim nepatria len Rusi a Ukrajinci, s ktorými sa stretol po príchode sovietskeho vojska. Brať však jeho salónny antislavizmus a averziu voči všetkému, čo prichádza z východu doslovne by možno znamenalo vytrhnúť jeho názory z kontextu doby, regiónu a situácie, v ktorej sa ocitol.

Maskovanie láskou k vlasti

Takisto bol do určitej miery ovplyvnený Spenglerom, ktorého spomína. Azda si uvedomoval jeho radikálne zameranie. Našťastie vo svojom memoárovom diele nespomína svoj obdiv k Horthymu, ktorý vyvoláva škrípanie zubov nejedného zarytého odporcu. Obviňovať však Máraia z fašizmu je absurdné. V neposlednom rade kvôli tomu, že jeho manželka bola židovka.

Treba brať do úvahy, že jeho zápisky o živote v čase príchodu Sovietov nie sú historiografickou publikáciou, ktorá by si nárokovala na objektívnosť a presnosť. Je zrejmé, že Zem, zem!... mala v prvom rade pomôcť autorovi, aby si usporiadal myšlienky a našiel východisko z neutešenej situácie, v ktorej sa ocitol príchodom boľševika. Odísť a písať pre čitateľov, či ostať a písať do zásuvky?

Géniom sme ochotní odpustiť mnohé. V Máraiovom prípade nonšalantne prehliadame jeho šovinizmus, ktorý pôvabne maskoval láskou k vlasti, ktorá mala navyše tak trochu ironický podtext. Mnoho bežných čitateľov totiž nevie, že jeho pôvodné meno bolo Grosschmid a predpokladá sa, že jeho rodina pochádzala z nemeckého Saska. Samozrejme, že v priebehu desaťročí sa ich krv premiešala s maďarskou, to však bolo viac-menej bežné. Vydavateľstvo Kalligram sa chystá vydať postupne všetky jeho diela v slovenčine, a tak si všímavý čitateľ bude vedieť odsledovať to, že ho ovplyvnila nielen maďarská kultúra.

V kníhkupectvách sa už objavil jeho na Slovensku azda najznámejší román Sviece zhoria do tla. S tým málom, čo dal autor sám k sebe k dispozícii: dvaja starci, žena, ktorú obaja milovali, prastará pestúnka a pusté sídlo, skomponoval pôsobivé napätie, ktorým sa knihy tohto typu obvykle nevyznačujú. Útle dielko je napísané krásnym jazykom, ktorý je Máraiovým poznávacím znamením a teda niet divu, že práve ono sa zaslúžilo o jeho znovuobjavenie v Európe.

Svet, za ktorý sa oplatilo žiť aj umrieť

Dnes kedysi takmer zabudnutého spisovateľa vďaka štýlu, úrovni a originalite právom prirovnávajú k Josephovi Rothovi, Thomasovi Mannovi, či Franzovi Kafkovi. Apropo Kafka... práve Márai bol jeho prvým prekladateľom do maďarčiny, ktorú miloval a považoval za svoju skutočnú vlasť. Lingvistickú samotu Maďarska používal ako metaforu vlastného pocitu opustenia, ktorým trpel veľkú časť svojho života. Toto a ostatné jeho názory na veci veľké (svedomie, láska, sex) i veci neveľké (oblečenie, jablká) sú so svojským subtílnym máraiovským humorom zhrnuté v zbierke Kniha byliniek. V krátkych textoch sa podobne ako v ostatných dielach zrkadlí jeho nesebecký prístup k ľuďom a niekedy až prekvapivo pokrokové zmýšľanie.

Máraia považujú za hovorcu triedy, ktorá sa s postupom rokov s eleganciou im vlastnou vytrácala aj z našich miest. Nebol z tých, ktorí by často zablúdili to hlbín spoločnosti. Zaoberal sa tými, ktorých uznával, poznal a miloval. Týmito boli mešťania, ktorí už nejestvujú a najmä Zem, zem!... má vo svetle toho, že vieme, ako to s ním – meštanom meštanov - nakoniec dopadlo, srdce zvierajúci efekt. Tak, ako mnohí úžasní spisovatelia, aj on bol do istej miery sám sebe prorokom. Už v roku 1942 píše: „Jestvoval svet, za ktorý sa oplatilo žiť a umrieť. Ten svet zomrel. A s novým nemám nič spoločné. To je všetko, čo môžem povedať.“

Emigrácia ho nespravila šťastným. Potom, čo zomrela jeho manželka Lola a neskôr aj jeho adoptívny syn, si napísal do denníka: „...Neponáhľam sa, nebudem to však ani odkladať. Je čas.“ Azda najpresvedčivejší pamätník „starých dobrých časov“, „bard mešťanov“, ako ho nazval jeden z jeho recenzentov, sa dobrovoľne odporúčal.

Márai by určite považoval za jeden z najlepších žartov svojho života, že sa zastrelil len pár mesiacov predtým, ako padol komunistický režim v Maďarsku. Zostal si až do konca verný. Aj načasovaním svojej dobrovoľnej smrti sa neopakovateľne, typicky máraiovsky na nás uškrnul.

Sándor Márai: Zem, zem!... Kalligram 2010, Preložil: Peter Macsovszky, 495 strán

Sándor Márai: Sviece zhoria do tla. Kalligram 2010, Preložila Denisa Pochylá-Kečkéšová, 202 strán

Sándor Márai: Kniha byliniek. Kalligram 2010, Preložil Peter Macsovszky, 184 strán

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia