Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Tisícročná ruská včela

Kníh o Rusku nebude na Slovensku už nikdy dosť vydaných a asi ani dosť prečítaných. Čo je škoda, lebo severný medveď dlhšiu dobu nespí a stále to k nám má (zo svojho pohľadu) len naskok.

Už len preto, aby sme zase niekedy koncom augusta neboli úplne prekvapení, ktože to k nám prišiel na tankoch, mali by sme venovať pozornosť dianiu v tejto krajine a poctivo študovať jej dejiny. No ale aby aj tento úvod končil happy endom: keď sa raz domáhali k Alexandrovi III. s istými neodkladnými diplomatickými záležitosťami, reagoval údajne slovami „Európa môže počkať, kým si ruský cár ryby nachytá“…

Môžete si na Twitteri pridať Medvedeva, ale aj Kasparova, Nemcova a celú ruskú tzv. neformálnu opozíciu. Môžete po večeroch sledovať Vesti, rozhovory Maxima Ševčenka na Russia.ru a čítať Bykovove fejtóny na Facebooku. Môžete analyzovať každý nový príspevok Navalného na Živom žurnale, mať medzi obľúbenými stránku Jekateriny Vinokurovej a pri žehlení sledovať záznamy diskusnej relácie Gosdep-3 s Xéniou Sobčak. Môžete čítať Vedomosti, Nezavisimuju, Albacovej New Times, na Kindli Dostojevského, pozerať x-tý krát seriál Namedni, chrúmať pri tom konfetky Miška kosolapyj, a stále vám budú hroziť dve veci.

Po prvé, Rusko pre vás zostane nevyriešiteľnou hádankou vo vnútri záhady, zabalenou do tajomstva, ako povedal Winston Churchill.

No a podruhé, vždy sa na Slovensku nájde nejaký príslušník Generácie Nič, ako by povedal Marián Vitkovič, ktorý sa do vás bude niekde verbálne navážať za to, že „čítate knihy o Rusku po anglicky“.

Ruskú súčasnosť, a už vôbec nie budúcnosť , nie je možné uchopiť bez osvojenia si dejín tejto krajiny. V tomto úsilí môžu poznaniuchtivým skutočne pomôcť práce Karamzina, Tatiščeva, ale aj škandálna učebnica Istorija Rossiji: 1917 -2009, ako aj náučno-populárne knihy Radzinského, či dokumentárne seriály a filmy Parfjonova.

Cenné postrehy o Rusku však možno nájsť aj v dielach autorov, ktorí píšu o Rusku po anglicky (Figes, Service, Sebag Montefiore, Massie, Polonsky atď.), resp. po francúzsky (napr. Marie-Pierre Rey), a len človek s predsudkami a neznalý jazykov (čiže typický predstaviteľ vyššie uvedenej generácie) by túto možnosť nevyužil.

Samozrejme, že ruské dejiny sú veľmi rozsiahlym predmetom a nie každý je ochotný obetovať väčšiu časť svojho života ich štúdiu. Preto je dobré, že aj takíto čitatelia si nájdu svoje knihy – kompaktnejšie diela, kde sa možno nie prostredníctvom zväzkov, ale rádovo na niekoľkých stovkách strán oboznámiť so základným historickým vývojom tohto rozsiahleho impéria, ktoré zásadným spôsobom už stáročia určuje beh sveta.

Medzi takéto (relatívne) útlejšie práce patrí aj 530-stranová Russia: A 1,000-Year Chronicle of the Wild East od Martina Sixsmitha.

Tento vyštudovaný rusista, ktorý pracoval ako redaktor BBC, ale v časoch Tonyho Blaira pôsobil aj v britskej štátnej správe (má na stránkach „o komunistických pionieroch v BBC“ vlastné heslo), napísal viacero faktografických aj fiction kníh s ruskou tematikou. Znalcom britskej populárnej kultúry zase môže byť známy prostredníctvom kultového sitcomu The Thick of It alebo filmu In the Loop, pri tvorbe ktorých bol poradcom.

Sixsmithova Russia je veľmi čitateľne podaný náčrt najdôležitejších udalostí a osobností, cez ktoré sa Rusko vyvíjalo v priereze dejín až do súčasnosti, zachytenej v tejto knihe až do čias prezidentovania Dmitrija Medvedeva, za následníka ktorého súložila Nadežda Tolokonniková na „performance“ v Timarjazevskom biologickom múzeu (na tému Pussy Riot pozri mimochodom aj nesmrteľný blog Jána Čarnogurského).

Pre znalcov ruských dejín je Russia viac-menej dobre podaná možnosť osviežiť si svoje vedomosti, pre začiatočníkov je to skvelý vstup do problematiky, ktorý nevynecháva (takmer )nič zásadné.

Istým mínusom diela je, že z neho občas cítiť reportértstvo Martina Sixsmitha: nebudem tu prezrádzať, na ktorých miestach presne sa tak deje, ale v zásade ide o to, ako keby bol čitateľ ponorený napr. do intríg predchádzajúcich zavraždeniu cára Pavla I, pričom by ho od sprisaheneckej činnosti vicekancelára Panina vyrušovali opisy dojmov, ktoré mal Sixsmith pri návšteve Michajlovského zámku, kde k tejto regicíde došlo, resp. neodpustenie si autorskej poznámky typu , že tam teraz sídli múzeum ruského výtvarného umenia.

Toto rozhodnutie nepotláčať svoj autorský hlas, resp. neschopnosť upustiť od častého „osobného vstupovania do dejín“ je však menej rušivé, keď Sixsmith opisuje historické udalosti, na ktorých sa sám zúčastnil (napríklad tzv. Augustový puč v roku 1991).

Rovnako „autorsky svojvoľné“ je aj členenie ruských dejín v tejto knihe, pričom sa zdá, že autor sa jednotlivým fázam historického vývoja Ruska venuje v rozsahu, v akom sú mu najbližšie, čiže vôbec nepostupuje podľa logiky, že najväčšie úseky si zasluhujú najväčší objem. Samozrejme, snaha vtesnať a systematizovať „tisíc rokov divokého Východu“ do rámca 530 strán prináša potrebu istých kompromisov, dielo s populárno-vedeckými ambíciami by si však zaslúžilo objektívnejší prístup. No a začínať kapitolu o najnovších dejinách Ruska (Part Five: Democrats with Cold Feet, cize Demokrati, ale opatrní) vzletom Gagarina do vesmíru, čiže chruščovovským odmäkom, to už snáď nemá žiadnu logiku (ibaže by si autor naozaj myslel, že Chruščov, Brežnev, Andropov a Černenko boli síce opatrní, ale demokrati).

Z výhrad voči Sixsmithovej Russia stojí napokon za zmienku aj to, že príliš akcentuje kultúrne a politické dejiny a hospodárskym otázkam sa takmer nevenuje: heslo „hospodárstvo“ v registri pripojenom na konci knihy obsahuje len okolo 30 odkazov, pričom v určitých prípadoch sa odkazuje len fakty spomenuté v rozsahu jednej či dvoch strán.

Na záver treba určite oceniť aj majstrovstvo, s akým je Sixsmithovo dielo prezentované jeho vydavateľom (BBC Books): hardback je vyrobený na kvalitnom, až starosvetsky štruktúrovanom papieri a má nádhernú obálku aj skvelé fotografie (napr. výraz Klausovej tváre na fotke Medvedeva a Obamu pri tzv. Resete je skrátka úžasný), pričom k dispozícii je aj lacnejšia paperbacková verzia, ba dokonca aj verzia pre čítačku Kindle a (pozor, pozor) dvojdielna audiokniha (pretože Sixsmith svoje dielo o ruských dejinách najprv prezentoval v rámci rozhlasového dokumentárneho cyklu). Bravo!

V Británii skrátka vedia robiť knižný biznis. Čím by sme sa mali inšpirovať. Preto sa oplatí čítať anglické knihy. A určite aj anglické knihy o ruských dejinách, ako je Sixsmithova Russia: A 1,000-Year Chronicle of the Wild East.

Martin Sixsmith: Russia: A 1,000-Year Chronicle of the Wild East: 2011 [paperback 2012], 624 s.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia