Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Stredoeurópske osudy

U susedov nie je nikto prorokom, mohli by si spoločne povedať György Faludy a Gregor von Rezzori. V slovenčine zatiaľ totiž nevyšla ani jedna z ich kníh. Zato britské vydavateľstvo Penguin ich zaradilo do najnovšej edície stredoeurópskych klasikov.

György Faludy: My Happy Days in Hell. 528 s.; Gregor von Rezzori: The Snows of Yesteryear. Penguin Classics: 2010, 304 s.

V obidvoch prípadoch si z ich bohatého diela vybralo autobiografie – Faludyho Moje šťastné dni v pekle a Rezzoriho Snehy vlaňajška. Bola to veľmi dobrá voľba, pretože tieto dve knihy vytvárajú dve úplne odlišné súčasti veľkej stredoeurópskej mozaiky. Hoci boli Faludy a Rezzori takmer rovesníci (Faludy sa narodil v roku 1910, Rezzori o štyri roky neskôr), pri čítaní ich spomienok máte pocit, akoby obývali úplne iné svety.

Do istej miery to tak aj bolo, pretože kým Faludy pochádzal z budapeštianskej židovskej rodiny, Rezzoriho rodina sa považovala za Rakúšanov, aj keď vzhľadom na jej sicílsky pôvod a množstvo predkov zo všetkých kútov habsburskej monarchie, ale aj Grécka a Írska, to bola asi jediná identita, ku ktorej sa mohli v Bukovine upnúť.

Tohto vnútorného zmätku sa Rezzori nikdy celkom nezbavil, pretože istú časť života strávil bez akéhokoľvek občianstva. To však pre človeka, ktorý sa narodil v Rakúsko-Uhorsku, vyrastal v Rumunsku, vyštudoval v Rakúsku a zomrel v Taliansku, bolo pomerne symbolické. Keď sa počas písania knihy vrátil do rodného mesta, tak už bolo v Sovietskom zväze a nevolalo sa Czernowitz, ale Černovcy. Nakoniec sa dožil aj ďalšj reinkarnácie na ukrajinské Černivci.

Moje šťastné dni a Snehy včerajška sú veľmi rôznorodé knihy, a to predovšetkým tým, akým spôsobom sa autori pozerajú na svet. Faludy je bohémskejší a napriek tomu, že v 30. rokoch uniká pred nacistami do Francúzska a neskôr do Afriky a Spojených štátov, tak vlastne až do jeho zatknutia komunistami a pobytu v pracovnom tábore má čitateľ pocit, že číta dobrodružný cestopis, v ktorom sa hlavný hrdina najprv musí vyrovnať so zloduchmi, aby si znova mohol užívať dobré víno a pekné ženy.

Na druhej strane Rezzoriho prístup je oveľa privátnejší. Svoj život rozpráva v podstate cez osudy svojich najbližších a sám zostáva len v akejsi vedľajšej úlohe. Na rozdiel od Faludyho, ktorý je až na zopár historiek už dospelým človekom, Rezzori sa vracia predovšetkým do detstva. Odkazy na život po dokončení štúdia sú veľmi útržkovité a v podstate nedôležité pre pochopenie celého textu.

Dalo by sa povedať, že sa venuje selektívnej nostalgii, tak trocha v duchu Zweigovho Svetu včerajška. Zjavne si to uvedomil aj britský vydavateľ, pretože nemecký originál sa volal Kvety v snehu, ale anglický názov lepšie vystihuje ich podobu, aj Zweigova kniha má oveľa širší záber a je lepšie napísaná.

Ako som už spomínal, Faludyho a Rezzoriho diela v slovenčine ešte nevyšli, čo je škoda najmä v prípade Faludyho, pretože jeho starí rodičia žili pred rozpadom Rakúsko-Uhorska v Žiline a v knihe venuje zopár pasáží aj vzťahom Slovákov a Maďarov. Spomína napríklad svoje prednáškové turné medzi slovenskými Maďarmi, počas ktorých zistil, že aj keď sa ocitli v „cudzej“ krajine, tak mali viac slobody a vyššiu životnú úroveň ako ich súkmeňovci v Maďarsku.

Neobišiel ani spoločný postup maďarských a československých exilových politikov počas druhej svetovej vojny. Faludy dokonca tvrdil, že uvažovali nielen o povojnovej spolupráci, ale aj prípadnej federácii. O to viac bol zaskočený chladným prístupom, keď sa po vojne cestou naspäť do Maďarska zastavil v Prahe. Jan Masaryk sa mu len smutne posťažoval, že bol bezmocný voči šovinizmu, ktorý zasiahol celú krajinu. Ťažké srdce mal najmä na Slovákov, ktorí boli tí poslední, čo mali právo Maďarom pripomínať spojenectvo s Hitlerom.

Rezzori sa síce Slovensku nevenoval, ale v podstate celá kniha je o tom, čo je domov a vlasť. Jeho rodina Bukovinu, kde sa narodil a vyrastal, milovala aj nenávidela. Jeho matka síce tvrdila, že to miesto neznáša, ale po rozvode sa tam tak či onak usadila. Otec, ktorý tam prišiel ako cisársky úradník, po rozpade Rakúsko-Uhorska ako monarchista usúdil, že rumunské kráľovstvo je lepšie ako rakúska republika, a tak zostal. Pravdepodobne skôr preto, aby sa mohol venovať poľovníctvu než z nejakých politicko-principiálnych pohnútok.

Zdalo sa, že Rezzoriho od Bukoviny a Czernowitzu/Cernăuţi odtrhnú (alebo oslobodia) až dejiny, pretože rodné mesto navštívil v roku 1936 a o pár rokov Stalin pričlenil Bukovinu k Sovietskemu zväzu, a tak nádej nielen na návrat, ale čo i len návštevu, bola minimálna. Lenže Gorbačovova perestrojka všetko zmenila, a tak sa Rezzori po 53 rokoch do rodného mesta vrátil, aby zistil, že sovietska devastácia nebola úplna. Takmer všetko zostalo na svojom mieste – okrem Rezzoriho domu.

Na rozdiel od Rezzoriho, Faludy vždy vedel, kde je jeho domov, a preto vedel, prečo má odtiaľ v istom momente odísť, aby si zachránil svoju kožu pred horthyovcami a nacistami (a utiekol pred manželkou, aj keď to sa mu nepodarilo) a neskôr ho presne ten istý pocit, že presne vie, kam patrí, priviedol späť – a časom do väzenia rákosiovských komunistických fanatikov.

Aj keď na rozdiel od stoviek spoluväzňov pracovný tábor prežil, rok 1956 ho opäť vyhnal z vlasti, ale jeho kompas bol nekompromisne nastavený smerom na Budapešť a dejiny, ktoré mu predtým tak často komplikovali život, mu umožnili ešte jeden, posledný návrat na záverečných 18 rokov života.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia