Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

O dýke v chrbte a iných zradách

Nemecko napadlo Poľsko pred 70 rokmi. Tejto udalosti sa venuje aj kniha Davida G. Williamsona.

David G. Williamson: Poland Betrayed , Pen & Sword: 2009, 240 s.

Málokedy sa ľudia nechajú presvedčiť, aby počúvali ten istý príbeh viackrát. Historické udalosti dostávajú šancu akurát tak v deň svojho výročia. Jednou z nich je aj napadnutie Poľska, ktoré Nemecko obsadilo presne pred 70 rokmi.

Či bolo blížiace sa sedemdesiate výročie útoku na Poľsko motívom aj pre bývalého učiteľa politológie a dejepisu a autora mnohých kníh o dejinách Nemecka, Davida G. Williamsona, aby napísal knižku o začiatku vojny v Európe, ostáva len špekuláciou. Autora však nemožno obviniť, že by svoje dielo spáchal na poslednú chvíľu. Kniha nazvaná Poland Betrayed – teda Poľsko zradené – nebola vôbec šitá horúcou ihlou.

Najprv sa zoznámime s detstvom hlavnej hrdinky, druhej Poľskej repuliky. Williamson jasne dokumentuje ako si mladý poľský štát, ktorý sa v zime roku 1918 dočkal po poldruha storočí opäť samostatnosti, v návale patriotizmu a nacionalizmu narobil nepriateľov kde sa len dalo. Okupoval územia patriace historicky Nemcom, Ukrajincom, Bielorusom, Čechom a Slovákom. Nie všetci susedia sa však na tieto agresívne kroky pozerali zhovievavo.

V roku 1920 dokonca hrozilo, že Červená armáda dobije Varšavu a samostatnosť Poľska bude veľmi krátkou epizódou. Poľská armáda však odolala a získala v spoločnosti nenáležitý obdiv a nezaslúžene dominantné postavenie. Podľa Williamsona si tak Poliaci na vojnu vlastne zavarili sami, a to skoro dve dekády predtým, než vypukla.

Dramatické udalosti konca tridsiatych rokov sú opísané s prekvapivou detailnosťou a ani tu autor nezabúda spomenúť, že namiesto toho, aby sa Poliaci spojili s Československom a kládli vo dvojici odpor nemeckej agresii, v momente, keď sa v Mníchove riešili Sudety, Poliaci dali jasne najavo, že by z umierajúcej Československej republiky tiež čo to chceli.

Autor vyvracia niektoré mýty – napríklad známy o poľskej jazde, ktorá mala údajne s kopijami napadnúť nemecké tanky – a podrobný popis udalostí prekladá výpoveďami účastníkov. Je spravodlivý, svoje miesto majú spomienky poľských vojakov a civilistov, nemeckých vojakov, ale aj zahraničných diplomatov a novinárov. Je prekvapivé, že pri takej, niekedy až rušivej miere detailnosti si autor ani raz nekopol do Slovenského štátu a jeho účasti na tejto agresii.

Pokiaľ ide o zradu, ktorú má kniha v názve, ťažko povedať, na ktorú autor naráža. Nebojí sa obviniť britských a francúzskych politikov zo zbabelosti a pomalej reakcie na zúfalé výzvy Poliakov. Obe krajiny Varšave sľúbili pomoc, no reálne spravili len málo. Varovali Poľsko pred mobilizáciou svojej armády v posledných augustových dňoch s tým, že by tak mohlo vyprovokovať Nemcov k útoku. Keď nemecké bombardéry systematicky ničili poľské mestá, britské bombardéry zhadzovali na nemecké mestá letáky.

Autor však žiadnu osobnú zodpovednosť nevyvodzuje. Chybu tak nakoniec nevidí v pasivite západných spojencov Poľska, ale naopak, kľúčom ku kolapsu Poľska je podľa neho aktivita nepriateľa na Východe. Útok Červenej armády zo sedemnásteho septembra 1939 označuje veľmi často, aj keď pri tom využíva citáty samotných účastníkov, ako vrazenie dýky do chrbta.

V dohre celého príbehu Williamson správne hodnotí, že Poliaci nemohli ustúpiť nemeckým požiadavkám na slobodné mesto Danzig, teda Gdaňsk a diaľnicu naprieč ich územím. Aj keď Hitler ponúkol za túto dohodu predĺženie platnosti poľsko-nemeckého paktu o neútočení o 25 rokov, príklad Československa Poliakom jasne signalizoval, aký vzťah má Hitler k takýmto dohodám.

Záver by mal byť teda jasný: osud Poľska bol spečatený od prvého momentu, kedy naň Nemci zaútočili. Hlavnými faktormi boli vojenská prevaha Nemecka, pasivita poľských spojencov a nakoniec tvrdý úder z nečakaného smeru, od Sovietskeho zväzu. Autor si však neodpustí pripomenúť, že po roku 1945 sa mnohé medzivojnové obavy Poliakov vyplnili a obnovený štát zďaleka nebol taký samostatný. Slobodu podľa Williamsona získal až v roku 1990. Tým sa aj jeho rozprávanie končí a pripája k nemu rozsiahle prílohy s chronológiou, životopismi hlavných aktérov či výpoveďami pamätníkov.

Podobná kniha, vydaná namiesto Južného Yorkshire v Podmoskvovskej oblasti by vyznela určite inak. Ale ani silná inklinácia cielene viniť z celého poľského nešťastia najprv Nemcov a hneď potom Sovietov neuberá knihe na kvalite. Prináša podrobný pohľad na päť ťažkých týždňov, ktoré odštartovali najkrvavejší konflikt v dejinách. A zasadzuje ich do prekvapivo výpravného a detailného historického kontextu. Pri čítaní si treba z času na čas uvedomiť, že niekedy je vinný aj ten, kto nepomôže priateľovi v núdzi a nielen ten, kto ho do tej núdze dostal.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia