Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Nepoddajný optimista

Foto: www.fanpop.com

Útla zbierka esejí bývalého bankára vyznieva veľmi optimisticky, aj keď tvrdí, že nie je utópiou. Zaujímavé a odvážne myšlienky však autor nedotiahol do konca.

David Hillstrom: The Bridge, Booksurge, 2008, 130 s.

David Hillstrom, čo je mimochodom pseudonym istého bývalého amerického bankára, trvá na tom, že jeho útla zbierka vzájomne prepojených esejí Most (The Bridge) nie je utópiou, ale po jej prečítaní v čitateľovi nepochybne zostane pocit, že autor je prinajmenšom veľký optimista. Východiskovým bodom jeho argumentácie je, že najväčším problémom ľudstva je zakorenenosť v mytológii, predovšetkým náboženskej, ale aj kultúrnej vo všeobecnosti, kam zaraďuje aj také javy ako národnosť alebo rasa.

Hoci si uvedomuje, že ľudia nie sú úplne racionálne bytosti, napriek tomu na nich nalieha, aby uznali, že všetky náboženstvá a viera v nadprirodzené javy sú výsledkom ľudskej kultúry a nie božieho plánu alebo zjavenia. Chce, aby sa zbavili rozporov vo svojom myslení a prešli jeho metaforickým mostom, prekonali vnútorný konflikt a na stranu racionality. Nedokáže však povedať, ako to chce prakticky dosiahnuť.

Sizyfovská úloha

V knihe sa celkovo pomerne vyhýba konfrontácii s tým, aké prekážky treba prekonať, aby sa ľudstvo čo len priblížilo k jeho predstavám. Veď už len v jeho rodnej krajine by narazil na drvivú väčšinu tých, ktorí veria v Boha, anjelov, nebo alebo peklo. Všetko sú to presvedčenia v demokratickej spoločnosti úplne legitímne, ale na iracionalite im to nič neuberá. A v snahe vykoreniť ich zlyhali aj oveľa väčší myslitelia ako David Hillstrom.

Ak si aj ľudia uvedomujú vnútorné rozpory, ani zďaleka to neznamená, že sa ich pokúsia prekonať. Veď kým im nespôsobujú nejaké vážne problémy, tak na to ani nemajú dôvod. Hillstrom tvrdí, že tak zostávajú väzňami myšlienkového systému, do ktorého sa narodili. V tomto však ako paralelu možno uviesť ľudí, ktorí sa narodili v neslobodnej, nedemokratickej krajine. Niektorí si to uvedomujú a búria sa proti tomu alebo sa pokúsia o útek cez pomyselný most. Iní si to uvedomujú, ale zmieria sa s realitou, ak nie sú priamo ohrození, tretia skupina žije v blaženej nevedomosti, že je vôbec v niečom problém a sú aj takí, ktorí s tým všetkým súhlasia.

Na druhom brehu

Vo svojej fiktívnej ceste cez most sa Hillstromovi a jeho súputníkom predsa len podarí prejsť na druhú stranu a začínajú hľadať nové smerovanie smerom k „objektívnejšej perspektíve sveta a navrhujú vhodné smery do budúcnosti“. Tentoraz je cieľom zreformovať nefungujúci svet politiky a ekonomiky. Hillstrom je opäť pomerne trefný v identifikácii problémov, ako je napríklad paralyzujúci vplyv piatich stálych členov Bezpečnostnej rady na funkčnosť OSN, ale nedokáže predstaviť realistický plán, ako ho prekonať. To, že problém existuje, je jasné každému, kto pôsobenie OSN aspoň trocha sleduje, ale ak chce autor predostrieť víziu lepšieho sveta, tak by to nemala byť iba skica, ale niečo konkrétnejšie.

Jeho predstavy o nukleárnom odzbrojení sú síce z humanistického hľadiska chvályhodné, ale zároveň ešte naivnejšie ako snaha vymaniť ľudstvo z osídiel mýtov. Zhodujem sa s ním aspoň v tom, že podstatou väčšiny dnešných konfliktov je existencia štátov. Tu sa však Hillstrom dostáva slepej uličky, pretože odmieta myšlienku nenarušiteľnosti existujúcich hraníc, ale výsledkom takéhoto štiepenia bude ešte viac štátov. Sám priznáva, že tu existuje istý rozpor, ale bráni sa tvrdením, že integrácia menšín do väčšinovej spoločnosti je komplikovanejšia ako vytvorenie menších jednotiek. Tu však ignoruje fakt, že ani tie nebudú bez svojich menšín. Za všetky príklady stačí spomenúť Kosovo.

Rovnako je presvedčený, že existencia regionálnej strešnej organizácie prispieva k riešeniu konfliktov. Ako príklad používa rozpad Československa a Juhoslávie. Zatiaľ čo prvý bol podľa neho hladký, pretože Česko i Slovensko mali ako cieľ európsku integráciu, balkánske vojny vznikli preto, že tam chýbala ochranná ruka Európy. Ak by sa v problematike trocha lepšie vyznal, tak by zistil, že v prípade Československa v podstate o žiadny konflikt nešlo, pretože neexistovali spory o územie alebo postavenie menšín v druhom štáte.

Celkovo Most vyznieva ako súhrn pomerne zaujímavých a odvážnych myšlienok, ktoré však autor nedotiahol do konca. Sympatické je však to, že v úvode aj závere otvorene hovorí, že si uvedomuje, že len málokto s ním bude vo všetkom súhlasiť a vyzýva čitateľov, aby s ním na jeho internetovej stránke diskutovali a prispeli vlastnými podnetmi k témam, ktoré načal. A to je popri viacerých slabinách azda najdôležitejší odkaz knihy. Plodnej diskusii totiž hrozí vyhynutie oveľa skôr ako iracionalite, ktorá nás podľa Hillstroma brzdí v pokroku.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia