Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Načo byť šťastná, keď môžeš byť normálna?

Jeanette Wintersonová v roku 1985 vydala svoj debutový román Na svete nie sú len pomaranče, v ktorej sa miešala fikcia s faktami z autorkinho detstva stráveného v britskom Accringtone, kde ju vychovávala adoptívna hrozivá matka – pani Wintersonová. Wintersonovej memoáre sú pokračovaním tohto príbehu o prežití.

Načo byť šťastná, keď môžeš byť normálna je doplnením Wintersonovej prvého románu a pokojne by sa jej memoáre mohli volať Na svete nie sú len pomaranče po takmer tridsiatich rokoch. Autorka v nich totiž opäť mieša fikciu so spomienkami, pričom jej príbehu nechýba sarkazmus a sebairónia.

Memoáre adoptovaného dieťaťa

Kniha je meomármi adoptovaného dieťaťa, ktoré túži po tom, aby niekam patrilo, ale nevie sa zmieriť s tým prvotným odmietnutím vlastnej biologickej matky. Wintersonová si veľa lásky vo svojom náhradnom domove navyše neužila, keďže jej adoptívni rodičia žili vo zvláštne chladnom vzťahu. Obaja patrili k letničnému hnutiu, ktoré je odnožou protestantskej cirkvi, bývali v chudobnej, priemyselnej časti Anglicka a pravdepodobne skôr, než si Jeanette adoptovali, prišli o syna.

Wintersonová priznáva, že jej debutový román bol veľkou fikciou, keďže v skutočnosti bolo všetko oveľa horšie, osamelejšie. Ako dieťa nemala dovolené vôbec nič, za každý malý prehrešok proti chorobne striktným pravidlám pani Wintersonovej zostala vymknutá a spala pred dverami. Jej adoptívna matka bola depresívny človek, ktorý od života a druhých ľudí nič dobré nečakal. Verila v Boha a potrestanie hriešnikov, určite nie v schopnosť ľúbiť a byť šťastný.

Otázku, ktorá je aj titulom knihy, svojej adoptívnej dcére položila, keď jej oznámila, že je lesbička a onedlho na to ju vyhodila z domu. Wintersonovej jediným domovom sa stala anglická a americká literatúra, Shakeaspeare a T. S. Eliot, vďaka ktorým sa dostala v čase, keď bývalo veľmi zriedkavé, že dievčatá z robotníckych rodín študovali na univerzite, priamo na Oxford. Jej svetom boli regále miestnej knižnice v Accringtone. Vládol tam poriadok, všetko sa riadilo jediným pravidlom abecedy a to Wintersonová rada dodržala a rad radom – od A po Z – čítala to najlepšie, čo v angličtine vyšlo.

Anglická literatúra od A do Z

Tak v celom svojom živote, ako aj v literatúre hľadá spôsoby, akými je možné nájsť šťastie, schopnosť milovať a hlavne, ako sa naučiť byť milovaný. Zúfalstvo a beznádej, ktoré musí adoptované dieťa prekonať, ak sa chce zmieriť s tým prázdnom, s časťou seba, ktorá mu od začiatku chýba, často akúkoľvek nádej na šťastie a lásku zatieňujú. Wintersonová opúšťala svoje priateľky bezdôvodne len zo strachu, že sa opäť stane tým bezbranným odmietnutým dieťaťom.

Adoptované deti si vytvárajú samy svoj vlastný príbeh. Buď ho skladajú z útržkovitých informácií, ktoré im poskytnú náhradní rodičia, alebo sa musia spoľahnúť na vlastnú fantáziu. Wintersonovej hľadanie biologickej matky po tom, ako jej rodičia umreli, pôsobí tak trochu naivne. Rovnako ako opisy ich stretnutí a rozhovorov, ktoré na dôveryhodnosti celého príbehu veľmi nepridávajú.

Akoby práve táto časť knihy bola hyperbolizovanou fikciou, jednou z ilúzií, ktorých sa autorka túžiaca niekam patriť, byť súčasťou príbehu niekoho iného, drží len, aby dokázala prežiť.

Niet jej čo vyčítať. Ak bolo písanie románu Na svete nie sú len pomaranče spôsobom ako prežiť, Wintersonovej memoáre sú zaznamenávaním spôsobu, ako je možné žiť a byť niekedy aj šťastný.

Jeanette Winterson: Why Be Happy When You Could Be Normal, Vintage: 2012, 240 strán

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia