Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Konvenčné šťastie nemá so skutočným nič spoločné

Foto: Flickr.com (Wesley Fryer, licencia Creative Commons)

Publikácia poľskej sociologičky Małgorzaty Jacynovej Kultura individualismu spĺňa všetky kritériá dôkladného sociologického exkurzu silno individualizovanej kultúry, avšak v žiadnom ohľade neuteká od ľudskej reality.

Skúma a vysvetľuje ju vedecky a súčasne tak výstižne, že nás - konzumentov, doslova pristihuje pri čine. Myslenom aj fyzickom.

Robí to sofistikovaným spôsobom. Bez toho, aby autorka vyjadrila svoj subjektívny názor, čo však nevylučuje jej kritický tón. Definuje, popisuje a odôvodňuje všetky ľudské motivácie, voľby, taktiky viac či menej viditeľné, ktoré nás vedú k tomu, čo a ako nakupujeme, ako sa pri tom správame, čo tým sledujeme.

Pre príklady nemusela chodiť ďaleko. Bohato jej postačil bežný, každodenný život. Nakupovanie, práca, starostlivosť o rodinu, dovolenky. Honba za konvenčným šťastím obsahuje riziko neprežitia vlastného života. So šťastím má teda málo čo spoločné.

Nebyť súčasťou spotrebnej kultúry znamená alternatívny a súčasne asketický život, no platí to i naopak. Spretŕhanie všetkých pút s ňou môže priniesť existenčný zánik. Život uprostred bezhraničnej spotreby má skryté, až invazívne dôsledky - krízu identity, štylizáciu seba samého, svojho obrazu.

Otázne je, či je vôbec možné žiť v európskych pomeroch sebestačným životom. Azda preto je módny len čiastočný návrat k prírode a k tradičným hodnotám. Autorka výstižne konštatuje, že v dôsledku toho sú turisti všade a nikde.

Vraciame sa síce k folklóru, tradíciám, ale nedokážeme ich prežiť a už vôbec nie pochopiť do hĺbky, pretože tie sa neorientovali na jedinca, ale na celé spoločenstvo ako jeden celok. Veľký prelom nastal relatívne nedávno. Autorka sa opiera o dva zlomové okamihy v histórii individualizmu – revoltu 60. rokov (hippies) a vznik individualizmu „novej strednej triedy“.

Tento prechod je sprevádzaný prechodom od náboženského étosu k étosu medicínskemu, resp. terapeutickému. Zatiaľ čo puritáni bojovali so skazenou ľudskou povahou vierou v Boha, v milosť, spoveďou a askézou, po revolte 60. rokov sa symptómom spásy stalo vysoké sebavedomie a racionalizácia. Človek prosto začal všetko racionalizovať a vzťahovať na seba – smrť, utrpenie, neúspech, choroby, túžby, emócie.

Autorka odkrýva dokonale ukryté vzťahy, akési „nitky“, za ktoré mnohí poťahujeme a v snahe urobiť niečo len pre seba si ani neuvedomujeme, že tým v konečnom dôsledku hýbeme celým organizmom. S cieľom nepodriaďovať sa systému, ale kráčať mimo neho, sme i tak vlastne jednou nohou v ňom. Myslenie a konanie orientujeme na absolútne zdokonaľovanie svojho „ja“. Štylizujeme sa a chceme sa vidieť v mnohých obrazoch, na mnohých cestách.

Podľa nej sme v tomto systéme absolútne uväznení. Tvrdí, že nie je možné žiť nezávislým životom od politickej moci, pretože tá je už prítomná v každom našom rozhodnutí, pri každej nepatrnej voľbe.

Małgorzata Jacyno: Kultura individualismu, preložil Jiří Ogrocký, Slon: 2012

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia