Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Kniha 2010

Tak ako vlani redaktori týchto stránok vybrali niekoľko kníh, ktoré ich tento rok zaujali. Zároveň všetkým našim čitateľom ďakujeme za podporu a dúfame, že vás nesklameme ani budúci rok. Tak, aby bol šťastný. Inaque sa vráti po prázdninách v januári.

Tomáš Mrva

Veľkú radosť mi urobilo jedno z najväčších svetových vydavateľstiev Penguin, ktoré vydalo edíciu stredoeurópskych klasikov. Objavili sa v nej dokonca aj dvaja autori, György Faludy a Gregor von Rezzori, ktorých knihy zatiaľ nevyšli v slovenčine. Veľká škoda, lebo ich osudy sú fascinujúce a ešte o nich aj zaujímavo písali. Zároveň ma trocha zarmútilo, že do desiatky sa nedostal žiadny slovenský autor.

Potešil ma aj úspech dvoch slovenských autoriek vo svete. Alexandru Salmelu ocenili za najlepší debut vo Fínsku a dúfam, že jej knihu 27 alebo Smrť robí umelca niekto preloží do slovenčiny. Zuzana Búriková zase rozbúrila hladinu v Británii svojou štúdiou o živote au pariek.

Priamo na Slovensku by som nevyzdvihol žiadnu konkrétnu knihu, ale skôr rozhodnutie Ústavu pamäti národa vytvoriť elektronickú knižnicu s publikáciami, ktoré sú zadarmo na stiahnutie.

Lucia Rakúsová

Spomedzi všetkých (z udeľovania literárnych cien neprávom vylúčených) kníh, ktoré tento rok vyšli sa mi páčili Eight White Nights André Acimana (Farrar, Straus and Giroux, 2010) – Proust skombinovaný s Dostojevskym stojí v časoch literárneho pastišu celkom za to.

Nakoniec vyšiel aj záverečný diel trilógie španielskeho autora Javiera Maríasa: Your Face Tomorrow (New Directions, 2009), rozhodne neobvyklá séria (ak sa vám chce čítať a dáte šancu viac ako 1200 stranovému románu) o tajomstvách, zradách, podvodoch, a tak aj tou nejasnou hranicou medzi autenticitou a klamstvom. S Maríasovým štýlom sa v slovenčine a češtine možno zoznámiť vďaka prekladom poviedok Keď som bol smrteľný (Artforum, 2010) či Vzpomínej na mě zítra při bitvě (Argo, 1999).

V slovenčine vyšiel aj mierne sentimentálny román Nicole Kraussovej: Dejiny lásky (Artforum, 2010), ktorý je však rozhodne lepší než jej najnovší (recenzentmi niekedy preceňovaný) pokus The Great House (W. W. Norton & Company, 2010).

Ján Gregor

Robert Menasse: Don Juan de la Mancha (Kalligram)

„Po prvý raz som pochopil krásu a múdrosť celibátu, keď Christa rozmrvila v dlaniach čili papričku, pomasírovala mi vtáka a napokon ma doslovne požiadala, aby som jej to napálil do zadku." To je veta, ktorou autor začína svoj román a podobne pútavý je aj zvyšok knihy. Doteraz sme Menasseho poznali najmä ako výborného esejistu, je to ale minimálne tak dobrý prozaik.

Alá al Aswání: Jakubiánov dom (Slovart)

Káhira je preplnené a živé mesto, autorovi arabského bestselleru sa mu ju podarilo vtesnať do jediného domu, kde žijú ľudia z najrôznejších sociálnych skupín. Podobne ako iná tohtoročná kniha z toho istého vydavateľstva (Dom pri mešite) ukazuje, že moslimský svet je oveľa telesnejší, než nám tvrdí jeho prudérny imidž. Keby si túto knihu brali Slováci cestujúci na egyptské pobrežie, ich výlety by boli menej bezcieľne.

Mark Haddon: Problémové partie (Argo)

Autor slávny najmä vďaka knihe o chlapcovi s Aspergerovým syndrómom týmto románom ukazuje, že je výborným rozprávačom aj v prípade, keď nemá postavy s výrazným postihnutím, ale len obyčajných ľudí. Na zdanlivo normálnu anglickú rodinu sa valí svadba bez lásky aj starnúci otec strácajúci rozum.

Slavomír Olšovský

Tento rok som sa dočkal ďalšej knižky od Orlanda Figesa: Crimea – The Last Crusade a môj obľúbený autor ma opäť raz nesklamal. Napísal veľmi pútavé dielo, ktoré môj doterajší dosť plochý obraz o Krymskej vojne (1853 – 1856) naplnil tretím rozmerom kontextu, zaujímavých detailov a pozorných postrehov. Vrelo odporúčam každému, kto sa v prípade Krymskej vojny nechce uspokojiť s komiksovou predstavou o útoku ľahkej brigády pri Balaklave, spomienkami na Florence Nightingaleovú a Sevastopoľskými poviedkami od Leva Nikolajeviča.

Mimochodom, spomienky na Krymskú vojnu nájdete aj v románoch Jaspera Fforda z cyklu o literárnej detektívke Thursday Next. Na celej veci nie je čudné nič, veď ide o kultové fantasy... Tento rok sa Fforde pokúsil vstúpiť do inej rieky a knižkou Shades of Grey otvoril novú sériu o antiutopickom totalitnom režime založenom na hierarchii opierajúcej sa o schopnosť vidieť jednotlivé časti svetelného spektra. Znie to veľmi komplikovane, ale v skutočnosti ide o napínavé čítanie od autora s excentrickou fantáziou. Už sa teším na ďalšie diely.

Ak by ste si tento rok mali prečítať len jednu faktografickú knižku, malo by to byť dielo s názvom 23 Things They Don't Tell You About Capitalism. Profesor Ha-Joon Chang z Cambridgeskej univerzity v nej čitateľsky prístupným spôsobom otvára oči všetkým, ktorý uverili hlásateľom dogmy slobodného (a čoraz nekontrolovanejšieho) trhu. Dozviete sa zaujímavé skutočnosti o „spásonosnej“ rovnosti príležitostí, „životodarnej“ deregulácii a „plodotvornej“ znalostnej ekonomike.

Aňa Ostrihoňová

Toho, kto si spomína na jeden seriál z blogu SME vychádzajúci pred piatimi rokmi, názov knihy Sadomaso, fetiš a Tony (OZ J.K.Myšľanov, 2010) neprekvapí. Napísané ľahko, čierno a cynicky humorne o tom, že sa dá byť „happy loser“ a, ako jej autor Jan K. Myšľanov hovoril – zlé správy môžu počkať.

Jonathan Franzen sa tento rok postaral o literárnu „udalosť“ nielen v USA, ale aj vo Veľkej Británii, čo je pre amerického autora úspech nielen kvôli tomu, že prví britskí čitatelia románu Freedom (Farrar, Straus and Giroux, 2010) dostali svoje kópie v nesprávnej verzii. Viac ako román ma však zaujala jeho staršia zbierka esejí a článkov s názvom How to be alone (Picador, 2003).

Z biografií, ktoré vyšli tento rok, by nemala zostať zabudnutou When Marina Abramović dies (MIT Press, 2010), v ktorej jej autor James Westcott mapuje hlavne zmeny, ktoré táto umelkyňa narodená v Belehrade priniesla do klasickej performance.

Martina Straková

Intímne spomínania Mily Haugovej

Životopisná próza Mily Haugovej: Zrkadlo dovnútra (LCA, 2010) je spomínaním, je intímnou rekapituláciou života autorky, ktorú (knihu aj autorku) je vskutku ťažké prestať čítať. Aj vďaka čistej úprimnosti je próza mimoriadne napínavá, neprestajne inšpirujúca a očarujúca zároveň. Keď som sa do nej začítala, prežívala som každý jeden príbeh ako trojrozmerný. Uvedomila som si, aké je na jednej strane nesmierne ťažké prestať v čítaní, na druhej strane, som si knižku „šetrila“ aby mi viac strán zostalo aj „napotom“...

Až pokým ich vietor neodnesie – antológia súčasnej perzskej literatúry z Iránu a Afganistanu

Zostala som v úžase, keď som sa dozvedela koľko kvalitných a mimoriadne nadaných žien- spisovateliek a poetiek je zastúpených v súčasnej literatúre Iránu, či Afganistanu. Golí Taraqqí je jednou z nich. Jej skvelá próza Domov v oblakoch je súčasťou antológie Vítr nás odnese. (Gutenberg, 2009). Kniha čitateľom odhalí aj stále prítomnú cenzúru a zároveň aj úsilie autoriek a autorov vzoprieť sa jej ...

Ľubomír Jaško

Ján Rozner: Noc po fronte (PT, 2010)

Prekvapujúci objav z hĺbky slovenskej literatúry. Ostrovtip, až neuveriteľné spisovateľské sebavedomie, silná osobná angažovanosť, famózna štylistika. Slovenčina môže byť aj svetová, potrebuje s ňou ale pracovať pán spisovateľ.

Herta Müllerová: Rozhoupaný dech (Mladá fronta, 2010)

Hoci Nobelova cena nemusí byť zárukou kvality, táto je zaslúžená. Koncentráky a lágre všetkého druhu v literatúre už unavujú, ale Müllerová šla na vec úplne po svojom. Mrazivá lyrika ruského lágra. Veci a pocity ako samostatné bytia vedľa týraného človeka. Nenapodobniteľný štýl.

Martin Búr

Tim Tzouliadis: Opuštění. Z velké krize do gulagu (BB Art)

Ľudia zo Sovietskeho zväzu nielen utekali, niektorí tam aj prichádzali. Prekvapivá kniha o imigrantoch z Ameriky, ktorí tam utekali pred svetovou krízou, aby videli, ako vyzerá kríza jednej ideológie. Neprežil takmer nik.

Steve Toltz: Zlomek celku (Jota)

Austrálsky autor 750-stranového debutu zaň takmer dostal Bookerovu cenu a oceniť treba nielen to, s akým humorom dokáže rozprávať o svete zločinu, ale najmä to, že na takej veľkej ploche takmer nikde nestratí dych.

Laurent Binet: HHhH

Keby Binet nepísal v prvej osobe, bol by to zrejme bežný faktografický román o atentáte na Heydricha. Namiesto toho autor priebežne odhaľuje svoje neistoty ohľadom použitých faktov a ich výkladu, rozpráva o svojich priateľkách aj mestách, ktoré má rád a snaží sa vysvetliť, čo ho tak strašne fascinuje na Gabčíkovi a Kubišovi. (Argo, resp. Marenčin PT)

Zuzana Demjánová

Najlepšou tohoročnou knihou je pre mňa aj keď nejednoznačne – keďže vyšlo niekoľko výborných titulov – zbierka poviedok Olive Kitteridgeová (Jota) od americkej autorky Elizabeth Stroutovej. Zaujala ma neha s akou sú poviedky napísané a životná sila a optimizmus, ktorý je cítiť z každej stránky. Autorka to skrátka s ľuďmi ešte nevzdala, stále verí, že sú schopní čistého súcitu, lásky, či odpustenia. Ďalej nemožno zabudnúť na štylisticky bezchybnú Anne B. Ragdeovú, ktorá potešila prvým dielom trilógie o bratoch Neshovovcoch Berlínske topole (Kniha Zlín). Štýlom mi trochu pripomenula moju tínedžerskú srdcovku – Gulbranssena a jeho Bjorndalovcov. Zo starších slovenských kníh potešila Jana Beňová a jej Plán vyprevádzania (LCA). Len škoda, že distribúcia tohto pôvabného dielka, ktoré vyšlo pred dvoma rokmi, je absolútne katastrofálna, a tak ho v bežných kníhkupectvách dostať len v českom preklade. Spomienky antisemitu od Gregora von Rezzoriho v slovenčine zataľ nevyšli. No ten, kto prechováva vášeň pre kvalitnú stredoeurópsku literatúru začiatku 20. storočia, by si určite mal zadovážiť nemeckú (prednostne) či anglickú verziu tohto románu v piatich častiach. Okrem prekrásneho jazyka, bezchybného a vytríbeného štýlu ponúka príbehy "smiechu cez slzy", ktoré sú také typické pre tohto autora. Neoľutujete.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia