Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Keď treba mesiac čakať na ekonomickú knihu

V minulom roku sme boli svedkami zvláštneho javu: mladý, málokomu známy francúzsky ekonóm Thomas Piketty zverejnil knihu o ekonomickej nerovnosti. Tehla, ktorá má takmer 700 strán, s titulom Kapitál v 21. storočí, bola jedným z najpredávanejším titulov minulého roku.

Autor týchto riadkov si musel počkať asi mesiac na novú dotlač knihy. Posúdenie teoretických otázok je veľmi užitočná vec. Umožňujú nám pochopiť fundamentálne aspekty zložitého sveta v jednoduchších termínoch ako napríklad mapy. Tak ako mapy, aj teória je potrebná do určitého času, alebo bodu. Potom prichádza prax, ktorá testuje teóriu. Možný je aj opačný postup. Tak ako mapa nám neposkytuje informácie o stave premávky, ekonomická teória nehovorí o budúcej pozícii firmy na trhu.

Thomas Picketty: Capital in the Twenty-First Century 

Belknap Press: 2014, 696 strán

Jeden zo spôsobov, ako pochopiť svetovú ekonomiku, sa prezentuje vo forme elegantnej teórie v knihe Thomasa Pikettyho. Autor rozdeľuje svet na dve základné substancie – kapitál a práca. Jedno aj druhé sa používa pri výrobe a má vlastný podiel na tržbách. Základný rozdiel medzi nimi je, že kapitál je niečo, čo si môžete kúpiť, byť jeho majiteľom, predať ho a bez obmedzení akumulovať. Prácu si môžete prenajať. Je to individuálna schopnosť. Platí sa za ňu. Nemôže patriť iným, lebo otrokárstvo už neexistuje.

O knihe francúzskeho autora hovorilo minulý rok skoro všetko vzdelané publikum. Hlavné myšlienky Pikettyho sú nasledovné. Objem investovaného kapitálu na kapitálovom trhu, alebo na trhu nehnuteľností rastie rýchlejšie ako príjmy. Odtiaľ vyplýva záver, že ak chcete investovať, musíte mať okrem mzdy aj iné peniaze. Vzťah medzi jedným percentom majetných ľudí a 99 percentami menej majetných ľudí nie je žiadna nová vec. Je prirodzeným dôsledkom kapitalizmu.

Kto vlastní kapitál?

Thomas Piketty pracoval na knihe viac ako desať rokov a jeho myšlienky sa prelínajú s postojmi hnutia Occupy. Rovnako spochybňuje kapitalizmus. Na jeho knihu sa už odvoláva kanadský zákon o minimálnej mzde. O knihe francúzskeho ekonóma bolo napísaných toľko recenzií, že by sa mohlo zdať, že niektorí recenzenti ju ani nečítali. Prečo jej odborná i laická verejnosť venovala takú veľkú pozornosť? Téme nerovnosti sa venovali najmenej traja nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu – Joseph Stiglitz, Paul Krugman a Robert Solow.

Názov monografie francúzskeho ekonóma úplne zodpovedá jeho obsahu.

V knihe si autor položil ďalšie otázky. Ako sa vyvíjal mechanizmus vlastnenia najdôležitejšieho ekonomického zdroja – kapitálu? Kto vlastní hmotné a finančné aktíva? Odkiaľ ich získali? Ako po čase dochádzalo k zmene vlastníkov? Nieto sa čomu čudovať, že kniha zaujala profesionálnych ekonómov, ale aj predstaviteľov zamestnancov, ale minulé leto sa dostala aj do rebríčkov najpredávanejších kníh.

Objavila sa v správnom čase na správnom mieste. Pôdu pre širokú diskusiu o daných problémoch, teda pre popularitu knihy vytvorilo práve hnutie Occupy. Čo sa dialo posledné roky? Možno sme boli svedkami rastúcej úlohy plutokracie, ale objavenia sa meritokracie. Pravica, ale aj ľavica má ekonómov, ktorí zastávajú ich pozície, presnejšie povedané bráni ich.

Thomasovi Pikettymu sa podarilo priniesť závery, ktoré očakávalo publikum. Francúzsky ekonóm tvrdí, že pravda je na strane ľavice. Boháči musia byť vďační za svoje bohatstvá nielen svojich príbuzných, ale aj poslancov, ktorí im vytvárajú v zákonoch priestor pre daňové triky. Vidíme, že obchádzanie, alebo porušovanie zákona v mnohom vytvorilo predpoklady pre blahobyt vrstvy majiteľov kapitálu.

Pikettyho kniha sa stala populárnou aj v dôsledku poctivosti autora ako vedca. Našla širokú podporu publika aj vďaka silnej argumentácie v prospech prerozdeľovania bohatstva. Kedysi sa pozornosť väčšiny vedcov koncentrovala na nerovnosti príjmov. Príjmy strednej vrstvy alebo nižšej strednej vrstvy zostali neveľké. Znamená to, že problémy vznikajú na trhu práce, lebo zamestnanci niektorých ľudí jednoducho nepotrebujú.

Aj tu by sme mali odpovedať na dve otázky. Ako zvýšiť produktivitu práce zamestnancov, ktorí majú nízke príjmy? Ako zvýšiť kvalitu vzdelania? Je zvykom tvrdiť, že pracovníci s nízkymi mzdami sú si čiastočne na vine aj sami. Zástancovia rovnoprávnosti pri tomto tvrdení väčšinou strácajú argumenty.

Príčiny nerovnosti

Model Thomasa Pikettyho tvrdí, že rýchlosť akumulácie bohatstva prevyšuje tempo rastu ekonomiky. Mení to všeobecne predstavy. Človek nemôže zbohatnúť nie preto, že má nízku mzdu, ale preto, že nie je majiteľom kapitálu, teda nie je kapitalistom. Nerovnosť vôbec nie je podmienená nízkou mzdou, ale neexistenciou značného objemu primárneho kapitálu. Autor má blízko ku koncepcii prerozdelenia bohatstva, ktorá predpokladá presmerovať časť kapitálu menej majetným obyvateľom. Ak súhlasíte s danou koncepciou, ľahšie pochopíte argumenty autora. Ak s ňou nesúhlasíte, nebudete s nimi súhlasiť. To je vlastne ďalšia príčina popularity knihy.

Ekonómovia sú dnes váženými ľuďmi, tak ako kedysi boli konštruktéri rakiet a atómoví fyzici. Vlády sa zaujímajú o ich názory, ako keby boli predstaviteľmi presných vied, ktorí vytvorili atómový reaktor. Odborníci na makroekonómiu riadia centrálnym bankám, akú peňažnú politiku robiť. Odborníci na správanie ľudí radia vládam, akú hospodársku politiku robiť. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Piketty sa riadi jednoduchým princípom. Definoval ho významný americký ekonóm Larry Summers: „Čím ďalej od nás je horizont prognózovania, tým hlbšie do minulosti sa treba pozrieť.“

V knihe sa autor zaoberá fundamentálnymi otázkami, ktoré vyvstávajú z morálnej filozofie a nielen z úzkej ekonomickej metodológie. Preto sa v knihe dajú nájsť historické príklady, kvantitatívnu analýzu, rôzne teoretické príklady z oblasti sociálnych vied. Vidieť z nej, že Thomas Piketty sa veľmi zaujíma o problematiku spoločenského blahobytu. Podobný prístup je zriedkavý.

Predstavitelia strednej vrstvy v mnohých krajinách nedôverujú domácim ideológom. Preto hľadajú čerstvé myšlienky v zahraničí. Dôvod je jednoduchý. Thomas Piketty nie je spojený so žiadnou zo zahraničných politických strán. Jeho publikum v zahraničí ho preto nemôže obviniť v predpojatosti.

Základná východisková myšlienka Pikettyho môže byť v určitej miere mylná. Vtedy jeho tézu treba poopraviť. Kapitál sa nesnaží vytlačiť pracovnú silu vytlačiť, ale sa snaží ju doplniť. V dôsledku toho sa môže plutokracia vytratiť ako trieda. Príčina je jednoduchá. Akumulácia bohatstva bude viesť k zníženiu miery zisku (téza Karola Marxa). Napriek názoru Pikettyho sa v budúcnosti môže ukázať, že bude oveľa ľahšie dať dokopy veľký majetok.

Môže sa stať, že bohatí príbuzní nebudú nechávať svoje peniaze pre pravnukov, ale budú utrácať peniaze kvôli tomu, aby „zmenili svet“. Predpovede francúzskeho ekonóma by si mali preštudovať všetci, ktorí chcú ovplyvňovať verejný život, aby vedeli aké preventívne opatrenia treba prijať.

Na čo autor zabudol

Okrem práce a kapitálu však Thomas Piketty „zabudol“ na know-how. Vytvorenie a využívanie poznatkov v podobe know-how je jedným z dôležitých faktorov vytvorenia materiálnych statkov. Koniec koncov Apple, Google a Facebook spolu na trhu stoja veľa miliárd amerických dolárov. Pri štarte týchto firiem bolo potrebné do nich investovať mizernú časť ich súčasnej trhovej ceny. V týchto firmách nezarába ani práca, ani kapitál, ale zarábajú oba faktory spolu s know-how.

Medzi súčasnou cenou firiem Apple, Google a Facebook a investovaným kapitálom je rozdiel. Každý, kto má podobné know-how, si ho môže položiť do vrecka. O tom už teória Thomasa Pikettyho nehovorí. Know-how v súčasnosti predstavujú tímy zostavené vo forme sieťových štruktúr, kde veľkú úlohu hrajú manažéri. Každý človek, ktorý odíde z tímu, má nižšiu hodnotu ako v ňom. Akcionári chcú zisky. Aby ich mohli mať, nezaobídu sa bez tímu. Za rastom bohatstva a nerovnosti stojí nielen kapitál, ale aj know-how.

(Autor pôsobí na Paneurópskej vysokej škole)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia