Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Keď Seneca umieral

Hľadať v ťažkých chvíľach útechu v dielach filozofov nie je ničím novým. V roku 524 Boethius, čakajúc na popravu, hľadal zmiernenie strachu v náručí „Lady Philosophy“. Alain de Botton utešuje v bežnom živote.

Alain de Botton: Útěcha z filozofie. prel. E. Dejmková. Kniha Zlín: 2010, 272 strán

Alain de Botton, britský popularizátor filozofie švajčiarskeho pôvodu, takmer desiatkou vydaných kníh dokazuje, že filozofia nie je zložitou vedou, odtrhnutou od života – práve naopak, že poskytuje útechu aj v tých najzložitejších, akými je napríklad strata blízkeho človeka či tých úplne najbanálnejších životných situáciách, akými sú hluční susedia alebo neschopnosť zadovážiť si najnovší model BMW.

Bottonove eseje o literatúre, architektúre, medziľudských vzťahoch, súčasnom stave spoločnosti, cestovaní či práci sú písané prehľadne a ľahko. Jeho najznámejšou knihou, vďaka ktorej sa dostal do všeobecného povedomia, je akási kriticko-biograficko-fiktívna esej s názvom Ako Proust môže zmeniť váš život. Nech sú jeho knihy akokoľvek tematicky rozdielne, vždy súvisia s bežným životom a filozofiu každodenného života Botton už niekoľko rokov učí aj na Škole života v Londýne.

Kniha Útecha z filozofie, ktorá práve vychádza v českom preklade, sa zameriava práve na problémy, s ktorými sa skôr či neskôr vo svojom živote stretne každý. Či už ste frustrovaní, nepochopení, máte finančné problémy alebo vám niekto zlomil srdce. Botton predstavuje názory jednotlivých filozofov a tejto vede vracia jej najjednoduchší a najdôležitejší cieľ, ktorým je pomôcť nám žiť.

Hneď na začiatku treba pripomenúť, že Útecha z filozofie je popularizačnou knihou, a tak od nej nemožno čakať ani precízny výklad jednotlivých citovaných textov, ani opodstatnenie výberu citácií, ani podrobné biografie jednotlivých filozofov. Je niečím na polceste medzi Sofiiným svetom Josteina Gaardera určeným deťom a románovými spracovaniami myšlienkových svetov a životov Friedricha Nietzscheho a Arthura Schopenhauera, ktoré napísal americký psychiater Irvin Yalom.

Botton postupuje chronologicky, a tak je prvým problémom na riešenie nepochopenie, ktorým nás tak vytrvalo zahŕňa okolie. Mali by sme vrátiť k antickému filozofovi Sokratovi, ktorý vždy dokázal tvrdenia svojich odporcov vyvrátiť logicky. Botton na príbehoch zo Sokratovho života ilustruje, ako sa tento antický filozof vo svete riadenom konvenciami, dokázal držať pravidla zdravého rozumu a myslenia za samého seba. Bolo by však naivné domnievať sa, že nepochopenie je synonymom pravdy alebo chyby. Pravdivosť myšlienky alebo konania nevychádza z toho, či im všetci veria alebo ich odmietajú, ale z toho, či zachováva pravidlá logiky.

Filozofia je zbytočná, ak nezmierni utrpenie duše

Pri finančných problémoch by malo pomôcť Epicurovo učenie o užívaní si. Aj keď by sa mohlo zdať, že je na to potrebných oveľa viac peňazí ako je suma, ktorá nám práve teraz chýba, Botton tvrdí, že to tak nie je. Radosť zo života totiž neprináša skvelé jedlo v nádhernej reštaurácii na Azúrovom pobreží, ale to, že nejeme sami – nech by to bol len syr a chlieb. Neexistujeme totiž, ak niekto nevidí, že tu sme. Šťastie podľa Epicura pozostáva z priateľov, slobody a vlastného myslenia.

Podobne pokračuje v liečbe frustrácií myšlienkami Senecu, ktoré by mali človeku pomôcť prekonať konflikt medzi túžbou a realitou. V prípade frustrácie, ktorá obyčajne vedie k hnevu a zášti by sme mali energiu radšej venovať tomu, aby sme sa zmierili s nevyhnutnou nedokonalosťou existencie. Pre Šťastenu totiž nič nie je nemožné, jej koleso sa stále otáča a život, ktorý prináša dobré aj zlé, je až neuveriteľne premenlivý. Ak nechcete len upokojenie, že všetko bude dobré, ktoré vám aj tak nikto nezaručí, mali by ste si skôr predstaviť tú najhoršiu alternatívu a zistíte, že sa v skutočnosti aj tak niet čoho báť.

Nič ľudské mi nie je cudzie

Pochopenie pre akúkoľvek nedostatočnosť našiel Botton v esejách Michela de Montaigne, ktorý vedel, že život filozofov nebol veľmi príjemný a že mnohí sa stretávali s nepochopením a verejným odsúdením, pričom umierali osamotení. Podobne ako Epicurus, aj Montaigne veril, že k šťastiu sú potrební priatelia a medzi jeho najkrajšie texty patria práve tie venované priateľstvu. Nepostačí snáď jediný človek, ktorý nás vidí naozaj takých, akí sme – ľudskí, príliš ľudskí – na to, aby sme sa mali radi, takí akí sme, aj my sami?

Botton tvrdí, že pre zlomené srdcia neexistuje utešujúcejší pohľad ako ten na život osamelého a v milostných aférach dokonale neúspešného Arthura Schopenhauera. Napriek tomu, že známy citát o tom, že „manželstvo znamená urobiť všetko preto, aby sme sa jeden druhému znechutili“ by však asi bolo lepšie využiť život tohto nemeckého filozofa na zmiernenie bolesti z neúspechov v profesionálnom živote. Veď, kto by o tom mohol vedieť viac ako človek, na ktorého prednášky prišli traja ľudia, zatiaľ čo z vedľajšej miestnosti sa ozýval Hegelov hlas rozprávajúci k trom stovkám a ktorého knihy končili v starom papieri namiesto toho, aby ich niekto čítal.

Ťažkostiam a bolesti by sme sa nemali vyhýbať, pretože nás posúvajú ďalej – smerom k pravde. Tak znie posledná z „útech“, ktorou by mal byť Friedrich Nietzsche. Bez bolesti a pocitov úbohosti totiž neexistuje šťastie a naplnenie. Nietzsche, ktorý sa prechádzal po švajčiarskych horách rád používal metaforu vysokého kopca, na ktorý je potrebné najskôr vyliezť, aby sme sa mohli pozrieť z výšky na priemernosť, z ktorej sme vďaka bolesti vystúpili na vrchol. Na všetko, aj na umenie, je potrebná trpezlivosť a zvládnutie remesla. Goethe, Stendhal, Rafael vytvorili na začiatku podpriemerné diela, trpezlivo však písali a maľovali ďalej, pretože ťažkosti im stáli za to, aby sa stali tým, kým sú.

Skrátená verzia článku vyšla v denníku SME

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia