Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Filozofický bedeker

Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)

Minimálne od staroveku sa ľudia pokúšali hľadať a nachádzať odpovede na otázky týkajúce sa života, vesmíru a vôbec. Snažili sa prísť na kĺb tomu, ako funguje svet, čo je jeho podstatou, prečo je taký, aký je a podobne. Mnohé z otáznikov pri tom súviseli celkom prirodzene aj s človekom samotným.

Každému takémuto významnejšiemu odpovede na zásadné otázky hľadajúcemu homo sapiens, každému mysliteľovi, ktorý sa nejakým zreteľahodným spôsobom pričinil o isté vnímanie sveta alebo ovplyvnil ďalšie generácie, alebo po sebe jednoducho zanechal výraznejšiu stopu pre nás ostatných, je venovaný určitý priestor v knižnom sprievodcovi svetom filozofie s neskutočné obyčajným a vlastne absolútne popisným, ale zato výstižným názvom Kniha filozofie (v originálnom znení The Philosophy Book).

Kolektív autorov: Kniha filozofie 

preklad: Otakar Vochoč. Universum: 2013, 352 strán

Autormi tejto publikácie sú niekoľkí renomovaní britskí intelektuáli – filozofi, spisovatelia či profesori (pedagógovia aj z tých najprestížnejších univerzít sveta, napríklad z Oxfordu), ktorým svet filozofie vonkoncom nie je cudzí a dobre sa v ňom orientujú. Teoreticky ide teda o kolektív tých najpovolanejších sprievodcov.

Teória je však jedna vec a prax druhá. Vzhľadom na to, že koncepcia Knihy filozofie bola pravdepodobne už od počiatku postavená na myšlienke ponúknuť širokej čitateľskej verejnosti zmysluplný prehľad filozofického uvažovania, autori, tie intelektuálske kapacity, museli prijať výzvu. Pri písaní totiž museli myslieť aj na to, že fundament filozofie, základné kamene, z ktorých je poskladané myslenie západného i východného sveta, sa chystajú vysvetľovať širokej verejnosti, teda aj mysliteľom-začiatočníkom, alebo takým, pre ktorých je filozofia len (módnou) „víkendovou“ destináciou. A aký je výsledok?

Kniha filozofie je rozdelená na niekoľko kapitol, počnúc starovekým svetom a končiac tým súčasným, pričom od začiatku vysvetľuje a zachytáva hlavné súradnice vývoja filozofie. Výber mien určite nie je náhodný, hoci niekomu by sa mohlo zdať, že sa v knihe opomína práve ktosi, kto sa zásadným spôsobom pričinil o ďalší vývoj či už filozofie v užšom zmysle slova, alebo myslenia vôbec.

Os poznania je tu však vysvetlená a vyobrazená dostatočne. Začína Tálesom z Milétu, ktorý ako prvý princíp všetkého určil vodu, pričom jeho teória je základom monizmu, a končí Slavojom Žižekom, zarytým marxistom.

Obdobie medzi približne 7. storočím pred Kristom a 20. storočím bolo plné mysliteľov, filozofov a učencov. Formovanie myslenia sa, samozrejme, začalo už skôr. Vyspelé kultúry boli už pred 7. storočím pred naším letopočtom, avšak až tu nastal akýsi zlom v uvažovaní ľudí, tu sa objavili prvé „lastovičky“, ktoré dali filozofii zreteľnejšie kontúry a tvary.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že Kniha filozofie venuje priestor jednotlivým filozofom podľa ich dôležitosti a zásluh (myšlienkový portrét niektorých sa rozprestiera na niekoľkých stranách, iní sa dostali len do časti „ostatní filozofi“). Jednotlivé filozofické smery (a myslitelia v nich pôsobiaci) sú portrétované v ľahšej forme.

Autori sa snažia spopularizovať filozofiu, ponúknuť recipientovi podstatné informácie prístupnou formou. Kniha je vyslovene písaná tak, aby daným teóriám porozumel aj neznalec, filozof-začiatočník, ktorý ju chytil do ruky azda práve preto, aby sa niečomu priučil. Napriek tomu to ale nie je čítanie úplne ľahké.

Kniha totiž nebanalizuje, neponúka drastické zjednodušenia ani nevynecháva dôležité informácie či kontexty. Reprezentuje len prijateľnú alternatívu. Alternatívu pre tých, ktorí už s filozofiou do styku prišli a v knižnici chcú mať pre prípad poruke jej skrátenú verziu, ale i pre takých, ktorí v skutočnosti nechcú mať s filozofiou nič spoločné, len chcú byť schopní zapojiť sa do intelektuálnych debát.

Najväčšie pozitívum vidím v tom, že čitateľ môže k tejto knihe pristupovať selektívne, nemusí ju čítať ako celok, ale môže v nej výberovo vyhľadávať, čo potrebuje, resp. čo ho zaujíma. Hoci nejde o slovník, v mnohom ho, v dobrom zmysle slova, Kniha filozofie pripomína. V zásade ide totiž o súbor relatívne rozsiahlych slovníkových hesiel, a to hesiel hutných, informačne nasýtených a jednoducho „múdrych“.

Pri čítaní tejto aj graficky mimoriadne zaujímavo riešenej, vizuálne moderne (možno až štýlovo) pôsobiacej a vypiplanej (väčšina myšlienok je spodobnená aj prostredníctvom akéhosi obrazového ekvivalentu) publikácie ešte odporúčam mať na pamäti to, čo vyslovil Immanuel Kant: Filozofia spočíva práve v tom, že pozná svoje hranice.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia