Susan Faludi
Redakcia
Foto: Joe Thorn (Flickr, licencia Creative Commons)
Redakcia
Foto: Ginny (Flickr.com, licencia Creative Commons
Redakcia
Mladý Aristoteles, foto: Mary Harrsch (licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Foto: Hryck (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Agathe B (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Tomáš Mrva
Foto: Flickr.com (JISC)
Ľubomír Jaško
Foto: Flickr (Ole Svensson)
Redakcia
Slavomír Olšovský
Ľubomír Jaško
Ľubomír Jaško
Tomáš Mrva
Ľubomír Jaško
Redakcia
Emma Forrest
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Redakcia
Tomáš Mrva
Dievčatá zo sionistického mládežníckeho zväzu Haschomer Hatzair, ktorého členom bol aj Rubner
Katarína Ďurková
Tomáš Mrva

Boh vracia úder – s citom

Záplava úspešných kníh radikálnych ateistov vyvolala reakcie nábožensky orientovaných autorov. Väčšina bola dosť zúrivá, ale Austrálčan Roy Williams prišiel so zmierlivejším tónom.

Roy Williams: God, Actually, Monarch Books 2009, 384 s.

Hneď na začiatku svojej knihy God, Actually sa dištancuje od akéhokoľvek dogmatizmu a fundamentalizmu, pretože ich považuje za škodlivé. Rovnako odmieta arogantnú snahu dokázať, že Boh existuje. Namiesto toho ponúka argumenty, ktoré majú čitateľa presvedčiť, že existencia nadprirodzeného stvoriteľa je pravdepodobná. Uznáva však, že niečo také sa reálne nedá potvrdiť ani vyvrátiť.

Dokonca tvrdí, že by ani nebolo vhodné, aby ľudia mali stopercentný dôkaz existencie Boha, pretože potom by namiesto slobodnej vôle iba otrocky plnili jeho želania, čo by bolo splnením najhorších ateistických obáv z teokracie. Na druhej strane dôkaz neexistencie Boha by podľa neho viedol k zákonu džungle, v ktorom prežije len najsilnejší.

Veda nie je nepriateľ

Autor sa tiež dokázal vyhnúť tradičnému postupu mnohých apologétov, ktorí si len pozbierajú všetky možné javy, ktoré moderná veda nedokáže vysvetliť a medzery zaplnia Bohom. Williams to považuje za intelektuálnu lenivosť, pretože to, čo je dnes nevysvetlené, môže byť zajtra nevyriešené a celý argument sa zrúti ako domček z karát.

Nezaraďuje sa do radu tých, ktorí vidia vedu ako veľké sekulárne sprisahanie, ale snaží sa použiť vedecké zistenia vo svoj prospech. Teóriu Veľkého tresku nepovažuje za žiadnu katastrofu, veď tvrdenie, že niečo vzniklo z ničoho je podľa neho plne kompatibilné s kresťanskou teóriou stvorenia.

Ani Darwinovu teóriu evolúcie zďaleka neodsudzuje tak ako isté kresťanské prúdy. V podstate ju príjíma s výhradami, ktoré smerujú k úplnej náhodnosti mutácií. To sa mu akosi nepozdáva, a tak sa prikláňa k tomu, že Boh z času na čas do evolúcie zasiahol, aby všetko fungovalo tak, ako má. Takýto prístup možno uspokojí kresťanov, ale skeptici, ktorým je kniha predovšetkým určená, asi len pokrúti hlavou. Deus ex machina je prijateľný koncept v gréckej tragédii, ale nie v biológii.

Pre laického čitateľa môže byť občas dosť náročné sledovať, či Williams naozaj správne interpretuje vedecké objavy a zistenia. Ostávajú mu teda dve možnosti. Buď mu veriť a urobiť si záver z jeho argumentov, alebo sa obrátiť na citované diela, ktorých autor naštudoval naozaj úctyhodné množstvo. Hoci v mnohom s ním čitatelia, dokonca aj veriaci, nebudú súhlasiť, nikto mu nemôže vyčítať, že by rešerš odflákal.

Autor nie je bezchybný

Preto je škoda, že sa nevyhol občasným argumentačným nedostatkom. Okrem už spomínaných božích zásahov do evolúcie ich stojí za pozornosť ešte niekoľko. Zhruba v polovici knihy pripúšťa, že teisti nedokážu Boha vysvetliť tak ako to od nich žiadajú ateisti. To by bolo celkom úprimné priznanie, ak by predtým nevenoval 150 strán presne takému vysvetľovaniu.

Ešte prekvapivejší však bol argument, že existenciu Boha a posmrtného života naznačuje už aj samotná skutočnosť, že o nich dokážeme uvažovať. To je však dosť chabý argument, lebo ľudia dokážu uvažovať aj o veciach a javoch, ktoré neexistujú. Tak ako si dokážeme predstaviť človeka so šiestimi nohami, vieme to aj s posmrtným životom.

Neskôr, v inak veľmi silnej pasáži o Ježišovi a zmŕtvychvstaní, tvrdí, že pravdivosť evanjelií podporuje aj skutočnosť, že apoštoli sa pri šírení kresťanstva vystavovali nebezpečenstvu, čo by nerobili, ak by neboli presvedčení o svojej pravde. A ak by ich posolstvo nebolo pravdivé, tak by sa kresťanstvo nepresadilo tak, ako sa mu to podarilo.

Dejiny sú plné príkladov úspešných ideológií, ktoré s odstupom času len málokto bude hodnotiť ako pravdivé alebo spravodlivé. Rovnako tisíce ľudí obetovali vlastné životy za pomýlené názory. Úspech istej myšlienky a sebaobeta jej šíriteľov nie sú meradlom jej pravdivosti. Väčšina môže mať pravdu aj sa kruto mýliť.

Halucinácia? Podvod? Zázrak?

Z hľadiska platnosti kresťanského náboženstva v podstate jedinou kľúčovou otázkou je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na ňom stojí a padá celý koncept. Ak Ježiš nevstal z mŕtvych, tak je úplne jedno, čo sa píše vo zvyšku Biblie. Pochopiteľne, niečo také sa dá opísať jedine ako zázrak.

Lenže dejú sa zázraky? A ak sa zmŕtvychvstanie nestalo, znamená to, že Ježiš bol podvodník, nikdy nežil alebo sám žil v ilúzii, že bol mŕtvy alebo ožil, alebo sú evanjeliá nepresné alebo je to všetko výsledok geniálneho sprisahania zosnovaného svätým Pavlom? Veriť na zázraky je z racionálneho hľadiska absurdné. Na druhej strane aj pre skeptika z kresťanského kultúrneho priestoru je predstava Ježiša-podvodníka pomerne ťažko prijateľná.

Existuje akási tretia cesta? Géza Vermes, britský historik maďarského pôvodu, ktorého židovská rodina prestúpila na katolicizmus, sám sa stal kňazom, aby sa neskôr vrátil k judaizmu, tvrdí, že áno. Podľa neho Ježiš vstal z mŕtvych v srdciach apoštolov a fyzické oživenie mŕtveho tela nie je potrebné . To na prvý pohľad pôsobí ako elegantný kompromis, ale kde je potom Ježišovo telo? Priveľa otázok, na ktoré každý musí hľadať vlastnú odpoveď.

Obama a Palinová

Aby to však nebolo celé len o vážnych veciach, v knihe nechýba ani zaujímavá úsmevná epizóda. V pasáži o náboženstve a politike, kde Williams, zjavne liberálne-ľavicovo orientovaný, hodnotí v čom sú jednotlivé prvky kresťanstva blízke istým politickým prúdom, dospel k záveru, že ak by sa v amerických prezidentských voľbách spojil Barack Obama so Sarah Palinovou, tak by mali šancu vyhrať vo všetkých 50 štátoch. Tak to už aj všetky biblické zázraky mi pripadajú pravdepodobnejšie.

Každopádne, Williams aj napriek občasným prešľapom napísal veľmi zaujímavú knihu, ktorá zaujme aj ľudí bez náboženského presvedčenia svojím rozsiahlym záberom vzťahu náboženstva, vedy, psychológie, kultúry a politiky a prináša mnoho podnetov na zamyslenie a hlbšie štúdium spracovaných tém. Zároveň však treba dodať, že autor by sa ako misionár zrejme neuživil.

Roy Williams: God, Actually: Why God Probably Exists, Why Jesus Was Probably Divine, and Why the 'Rational' Objections to Religion are Unconvincing, (Monarch Books: 2009, 384 strán)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia