Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová

Zblúdený gén

Román ovenčený Pulitzerovou cenou, ktorý rozpráva príbeh gréckych prisťahovalcov. Je o identite. A nielen tej sexuálnej.

Jeffrey Eugenides: Hermafrodit, prel. L. Nagy, BB Art: 2009, 512 s.

Sága rodiny Stephanidesovcov sa začala na začiatku minulého storočia, keď ich z horiacej Smyrny do USA vyhnali vojny v Malej Ázii. Súrodenci Desdemona a Lefty sa rozhodli ísť proti prírode a v Detroite si založili rodinu – ako dvaja cudzí ľudia, ktorí sa náhodne stretli na zaoceánskej lodi.

Detroit – americká nočná mora

Americký prozaik Jeffrey Eugenides vyrástol v Detroite, v meste, ktoré tak ako bolo kedysi stelesnením amerického sna, sa dnes stalo metaforou úpadku USA – hlavným mestom chýb a ich následkov. Sám hovorí, že Detroit sa postupne rozpadá a stráca, miznú jednotlivé budovy, celé štvrte a s nimi aj ich história. Hoci nie je prvým spisovateľom, ktorý sa venuje téme prisťahovalectva a dedičstva prineseného zo starého sveta v podobe jazyka a kultúry, je určite prvým autorom, ktorý sa zameriava na grécku komunitu a na najväčšie mesto v štáte Michigan a ktorý históriu jednej rodiny opisuje ako hodvábnu cestu jedného zblúdeného génu.

V roku 1960 sa v rodine Stephanidesovcov narodí dievčatko Calliope. Štrnásť rokov vyrastá v tejto podnikavej rodine gréckych prisťahovalcov ako dievča. Až keď už anatomické zvláštnosti nie je možné skrývať, lekári zistia, že je hermafroditom, či skôr pseudohermafroditom, ktorého organizmus nedokáže spracovať jeden z hormónov. Calliope je z chemického hľadiska vlastne chlapcom.

Gény vs. výchova

Eugenides tak začína diskusiou evolučnej psychológie. Zatiaľ čo lekár chcel Calliope operovať a hormonálnou liečbou zabezpečiť, aby bola dievčaťom, pretože tak bola štrnásť rokov vychovávaná. Calliope sama vie, že dievčaťom nie je, a to nielen kvôli tomu, že sa krátko pred týmto zistením zaľúbila do svojej spolužiačky. Genetika a chémia sú zjavne mocnejšie než prostredie a výchova. Ani rozhodnutie lekára, ani rozhodnutie Calliope zmeniť sa na Cala však nezmenia nič na skutočnosti, že v rozprávaní Callie/Cala sa miešajú ženský a mužský pohľad na svet – priamočiare a racionálne s cyklickým a citovým vnímaním príbehu.

V Eugenidesovom debutovom románe s názvom Virgin Suicides bola kolektívnym rozprávačom skupinka dospievajúcich chlapcov. Zatiaľ čo tento román vychádzal práve z tohto zvláštneho hlasu a dokonalosti pozorovania niekedy až zbytočných detailov, Hermafrodit k dvojitému rozprávaniu pridáva aj premyslenú dejovú štruktúru, v ktorej sa postupne všetky protiklady zlievajú do jedného.

Detroit, Cyprus, Berlín

Hermafrodit je vo všetkej svojej vážnosti románu o dospievaní aj vtipnejší. Určite k tomu prispieva situácia a obdobie, v ktorých sa dej odohráva. Stereotypy a predsudky zo začiatku 20. storočia sa miešajú s populárnou vedou a pseudovedou. Eugenidesov štýl je realistickejší, jazyk bohatší na metafory. Množstvo príbehov, ktoré román rozpráva, paradoxne spájajú rozdiely. Rozdiely medzi gréckymi prisťahovalcami a anglosaskými obyvateľmi mesta, rozdiely medzi úlohami mužov a žien, rozdiely medzi černochmi a belochmi, moslimami a pravoslávnymi. Rovnako ako v prípade evolučnej psychológie a jej pokusov nie je ani v ostatných prípadoch možné jednoznačné riešenie. Desdemonu a Leftyho z rozpadajúcej sa Osmanskej ríše vyhnali vojny s Tureckom, konflikt, ktorý sa ako ozvena vracia v sedemdesiatych rokoch pri rozdelení Cypru. Podobne ako zhorela Smyrna, zhorel počas rasových nepokojov v roku 1967 aj bar rodiny Stephanidesovcov a rodina sa musela presťahovať z centra na predmestie.

Ako pre Callie nie je možné zostať dievčaťom, ale zároveň zabudnúť na niekoľko rokov v dievčenskej internátnej škole, tak prisťahovalci nezabudnú na krajinu, odkiaľ prišli. Príčiny odchodu, kultúra opusteného sveta a hlavne jazyk sa budú neustále vracať a pripomínať sa v tých najnečakanejších súvislostiach. Preto sú pokusy o homogenizáciu priestoru, na ktorom v minulosti dochádzalo k stretu kultúr, zbytočné a obyčajne zbytočne krvavé.

Niekedy končia rozdelením a nakreslením jasnej hranice. Administratívnym rozhodnutím, ktoré medzi príslušníkmi obidvoch strán vedie len k ďalším nekonečným diskusiám a hádkam o tom, kto bol na ktorom území skôr a prečo. Ani v našich zemepisných šírkach netreba po príklady chodiť ďaleko. Aj Eugenidesov hermafrodit nakoniec symbolicky zakotví v Berlíne rozdelenom múrom.

Niekde uprostred

Podobne ako iní autori, najmä Philip Roth či Saul Bellow, ktorí sa venujú téme identity prisťahovalcov, Eugenides zdôrazňuje potrebu pamäti a rodinného príbehu, ktorý je aj vo veľkých dejinách, tým najpodstatnejším. Preto sa Calliope, ktorá utečie z domu, aby našla svoje chlapčenské – dospelé ja, nakoniec vráti, aby už ako Cal zistila, že jediná cesta, ktorá jej môže vysvetliť, prečo sa práve on(a) ocitla niekde uprostred sveta mužov a žien, je cesta jej rodičov a starých rodičov, cesta ich rozhodnutí a okolností, za ktorých ich prijali.

Anglický názov románu – Middlesex, ideálne vystihuje podstatu problému rozprávača a prisťahovalcov, ktorí zostali niekde „uprostred“. V každom prípade je český preklad jedným z lepších riešení a celkovo sa mu nedá veľa vyčítať. Snáď len zdôrazniť jeho komplikovanosť, najmä pri rozhodovaní, kedy bude rozprávač hovoriť ako muž a kedy ako žena, keďže na rozdiel od angličtiny, čeština rody pozná.

Eugenides pracuje na ďalšom románe. Podľa jeho vlastných slov by mal byť opäť úplne iný, zameraný skôr na psychológiu postáv a charakterové štúdie podobne ako jeho novšie poviedky, ktoré vychádzajú v časopisoch New Yorker či Granta.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia