Vladimír Bačišin
Vladimír Bačišin
Foto: TZA (Flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Vladimír Bačišin
Foto: Európska rada (licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto:  Kristina Alexanderson (flickr, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Svetová banka, licencia Creative Commons
Vladimír Bačišin
Foto: Cayusa (Fllickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Foto: Ilya Dobrych (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Vladimír Bačišin
Vladimír Bačišin

Zachchok zabil hadom, Mebet je ideálom rodiny

Zachchok je meno perzského sultána. Bol krutý. Preto zabil vlastného otca hadom. Román s rovnomenným názvom, ktorý napísal Vladimir Medvedev, je o občianskej vojde v Tadžikistane po rozpade Sovietskeho zväzu. Dnes naplňuje rubriky recenzentov najvážnejších literárnych časopisov v Moskve.

Vladimir Medvedev sa narodil na Ukrajine, určitý čas býval v Tadžikistane, dnes pracuje v Moskve. Román je vyjadrením skúseností, ktoré nazhromaždil v stredoázijskej republike.

Nepodplácam recenzentov

„Nikdy som neplatila recenzentom, aby popularizovali knihy, ktoré som vydala. Nechávam to na ich reálny vkus a hodnotenia, hovorí Roza Zaripovová, zakladateľka vydavateľstva Arsis Books, ktoré sa špecializuje na kvalitnú prózu, poéziu a vôbec kvalitnú literatúru.

Ja osobne verím autorovi. Keď som navštívil Tadžikistan, prenajímal som pre seba a mojich spolucestujúcich nocľah v hlavnom meste Dušanbe. Bývali sme v opustených bytoch. Prenájom ponúkala domovníčka. V bytoch bolo zariadenie z konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Moja známa ekonómka mi o občianskej vojne povedala: „Bola som mladá. Rodičia sa báli, aby ma vojaci neznásilnili Naložili ma do tanku, ktorý sa dopravil do dediny, kde bolo bezpečnejšie...“

Jej známy dopĺňa: „Vtedy to bolo tak. V Dušanbe vzbúrenci zastavili autobus mestskej hromadnej dopravy a prikázali. Tadžici na jednu stranu! Rusi na druhú! Rusov všetkých postrieľali automatmi...“ Preto mnohí Rusi, čo bývali a pracovali v Tadžikistane, utiekli z krajiny Vtedy som si to uvedomil. Bývame v byte, ktorý niekto ukradol vraždou. Vzápätí som sa uspokojoval. Asi z bytov len ušli. Ťažko sa spí s týmto pocitom.

V strednej Ázii susedia Afganistan, Tadžikistan, Uzbekistan, Kazachstan, Turkménsko. Je to miesto viacerých konfliktov medzi Veľkou Britániou a ruským impériom. Je tam pohorie Pamír, kde sa odohráva konflikt po rozpade Sovietskeho zväzu.

Osobne som bol v dedine Bulunkul, ktorá je najvyšším miestom na Pamíre, kde chovajú kravy a ľudia si tam žijú vlastný šťastný život. Bývajú v domoch z nepálených tehál, kúria kravskými lajnami, majú satelitné mobily, fotovoltické panely, ale vedia aký je rozdiel medzi varenými, pečenými zemiakmi a hranolčekmi.

Sú moslimovia, ale boli radi, keď sme im nechali fľašu slovenskej slivovice. Neformálny šéf dediny mi povedal: „Za Sovietskeho zväzu to bolo lepšie. Vrtuľník z mesta každý deň dopravoval deti do školy a aj zo školy. Dnes ich musíme dávať na pol roka do internátu.“

Sovietsky zväz padol a prišla občianska vojna, o ktorej v Európe nikto nič nevie a málo o nej vedia aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Kniha Vladimira Medvedeva nie je o vojne, ale o ľuďoch. V knihe je ich sedem, sedem hlavných hrdinov.

Prvým je šestnásťročný chlapec, ktorého rodina odvezie do dediny v Pamíre. Druhou postavou je jeho sestra-dvojička, ktorá sa snaží matku akosi zapojiť do normálneho života. Treťou postavou je brat zavraždeného otca. Štvrtou postavou je jednoduchý chlapec z dediny. Piatou postavou je novinár, ktorý sa snaží urobiť s každým rozhovor. Šiestou postavou je bývalý sovietsky dôstojník armády. Posledná postava je paradoxom – je to doktor filozofických vied.

Všetkých sedem postáv rozpráva o tom ako sa snažil niekdajší stranícky funkcionár skonštruovať svoje nezávislé kniežatstvo v strednej Ázii. Kniha je o bode zvratu. Je o čase keď sa systém rozpadá. Vzniká systém, ktorý je skoro taký istý ako predchádzajúci. Román je o malom sovietskom človeku, ktorý sa dostane pod koleso histórie. Nevie kam ho ťahá, hore, alebo dole.

Ideál rodiny

Ste šťastný a úspešný? Ľahko kráčate životom a ťažkosti sa Vám vyhýbajú? Ruský čitateľ umeleckej prózy si môže urobiť prestávku v životných problémoch a začítať sa do knihy Alexandra Grigorenka Mebet, ktorú tiež vydalo vydavateľstvo Arsis Book.

Na základe knihy pochopíte, aká je cena úspechu, ľahkosti a šťastia. Kniha s čudným názvom Mebet je filozofickým podobenstvom, múdrou rozprávkou, moderné a veľmi jasné rozprávanie, ktoré je skonštruované na folklórnom a etnickom základe.

Čitateľ sa pohrúži do sveta malého severského národa Nencov. Spisovateľ umožňuje čitateľovi, aby sa najprv zaujímal o neznáme bytie a mravy, uvoľnil sa takmer v stave tranzu, sám pre seba objavil pre seba hlboké, krásne a strašné pravdy, metafyziku vlastného života, nad ktorou sa treba čas od času zamýšľať, aby ste zhromaždili duševné sily a žili dôstojne.

Hlavný hrdina je človek, ktorý má šťastie a je úspešný. Nadchýnajú sa ním, ale súčasne sa ho aj boja, prepáčia mu rôzne drzosti, porušovanie tradícií... a nemajú ho radi. Kto má rád úspešných? On si to zámerne nevšíma, neberie do úvahy názory príslušníkov svojho plemena. Je presvedčený, že to tak má byť.

On je človekom rozumných činov? Čo musí robiť silný muž? Zabezpečiť materiálnu stabilitu, naučiť syna ako získať „chlieb každodenný“, správne určovať priority a riadiť kolektív známy ako rodina. Ani žena, ani syn, ani nevesta sa nemôžu žalovať na svojho bossa. Celkove sú spokojní so životom.

Na rozdiel od Mebeta sú obyčajnými ľuďmi. Bez ohľadu na dobre organizovaný život, sú schopní cítiť, ale svoje hlboké emócie prežívajú mlčiac, tak sa patrí. Ale práve cez plátno rozprávania, stále na povrch vylieza, ako nedopovedaná veta, to že každý z nich – žena, syn, nevesta – skutočne majú radi Mebeta: muža, otca, svokra... On však potrebuje len klanovú vernosť, schopnosti, efektívnosť a racionalitu činov: žiadne „fňukanie“!

Ako za to zaplatí

A ktože ho potrestá za necitlivosť, za pokojnú nelásku? Bohovia. Presnejšie povedané, „tí bez tela“ , tak ich volá autor. V podstate to ani nie sú bohovia. Je to tá malá, hlavná časť našej duše, alebo srdca, ktorá nám nedovolí nám ani len umrieť, pokiaľ nepocítime jediný dôležitý a jediný veľký pre ľudskú existenciu dôležitý cit.

Múdrosť autora je v tom, že lásku chápe v širokom zmysle slova. Syn poľovníka Mebeta prežíva skutočnú lásku k svojej žene. Žena Mebeta má rada svojho muža a deti, nevestu. Autor to opisuje pekne a prenikavo. Duša sa u Mebeta koniec osvieti vo vzťahu k vnukovi.

Čo je to vlastne osvietenie: Umenie kajať sa, plakať, chápať cudziu dôstojnosť a veľkorysosť, pocit strachu o život blízkych, želanie úplne sa obetovať v mene zachovania seba samého v mene svojej Lásky k malému pokračovateľovi vlastného rodu. Len láska dedka k vnukovi umožnila Mebetovi poznať, precítiť silu, bolesť a šťastie skutočnej lásky, vybojovať si pre seba a podľa príbehu, u zlých duchov, cez ktorých treba prejsť a vrátiť sa domov odtiaľ odkiaľ niet návratu, prácu milovať hoci len niekoľko dní...

Je nepredstaviteľné, že také hlboké myšlienky patria peru 45-ročného autora, hoci novinára, pôvodom z mesta Krasnojarsk, žijúceho v ďalekej Sibíri. Je to územie zvláštne zo všetkých stránok. Alexandrovi Grigorenkovi bolo súdené nájsť šokujúce slová a obrazy, ktoré sú lepšie ako psychologické metódy a ľahšie ako filozofické pasáže, stupujú do srdca a pretvárajú jeho vnútorný svet.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia