Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová

Stehlík

Román Donny Tartt Stehlík sa začína v daždivé aprílové dopoludnie v newyorskom Metropolitnom múzeu, kde vybuchne bomba. Výbuch však nie je zámienkou na siahodlhé vyšetrovanie útoku, ide o náhodu, ktorá zasiahne do života rozprávača tohto príbehu Thea Deckera a stane sa zlomovým okamihom v jeho živote.

Theo totiž z múzea po explózii vychádza bez matky, ale s prsteňom starého obchodníka so starožitnosťami a vzácnym miniatúrnym obrazom holandského majstra Fabricia s názvom Stehlík.

Donna Tartt je v americkej literatúre nepochybne zvláštnym zjavom. Autori antológií literatúry amerického juhu alebo ženskej prózy na ňu často zabudnú, pretože jej tri romány od seba delia desaťročia, a tak ju s každým ďalším vydavatelia a kritici predstavujú nanovo. Autorka troch románov – Tajný príbeh, Malý priateľ a Stehlík, si súkromie úzkostlivo stráži, hoci vďaka Pulitzerovej cene v roku 2013 za svoj zatiaľ posledný román, niekoľko rozhovorov predsa len poskytla.

Vo všetkých jej románoch sa opakuje motív vraždy, násilného činu, ktorý poznačí mladých rozprávačov – v Tajnom príbehu sú to

Donna Tartt: Stehlík 

preložili Marína a Vladislav Gálisovci, Slovart: 2015

študenti na prestížnej americkej vysokej škole, v Malom priateľovi dvanásťročné dievča s psychicky labilnou matkou a otcom, ktorý mu zmizol zo života. Štrnásťročný Theo toto dievčatko v mnohom pripomína – mama zahynie pri výbuchu v múzeu a otec odišiel od rodiny rok predtým. Počas prvých mesiacov po katastrofe sa oňho postará bohatá rodina jedného spolužiaka. Neskôr sa prihlási otec, ktorý syna odvezie do Las Vegas.

V Spojených štátoch asi neexistujú protikladnejšie miesta na život – New York je viac-menej európske, preplnené mesto s históriou, ktorá je reálna a hmatateľná nielen pre Thea, ale aj náhodných návštevníkov a turistov. Las Vegas je umelo vytvoreným mestom uprostred nevadskej púšte, mesto hriechu a hráčskej vášne. Theo sa stráca a opúšťa – pri živote ho drží priateľ Boris, prisťahovalec z Ukrajiny, predčasne vyspelý stredoškolák, ktorý pre Thea predstavuje cestu do sveta alkoholu, závislosti a kriminality. Boris ho oslovuje Potter, pretože mu pripomína detského čarodejníka z kníh J. K. Rowlingovej. Ale nie je to len vonkajšia podoba, ktorá Thea s týmto hrdinom spája, spoločnú majú aj osirelosť, tajomstvo – obraz malého stehlíka pripútaného k stojanu, miniatúra, ktorej hodnotu Theo nedokáže pochopiť a ani vyčísliť, ako aj brutálnosť okolitého sveta zaslepeného nedôverou, pretvárkou a závislosťou.

Závislosť je jednou z hlavných tém tohto románu. Rozostrená optika, cez ktorú Theo vidí svet v stavoch opojenia, skratové konanie a rozhodnutia, ktorých následky sú nezvratné sú jednými z najpútavejších pasáží knihy. Samozrejme, Stehlík je románom s množstvom postáv a zápletiek, čím pripomína realistické romány Charlesa Dickensa – dokonca sa tu objavuje dosť dôležitá postava menom Pippa, ale viktoriánskeho majstra pripomínajú skôr náhodné stretnutia, ktoré menia osudy rozprávača a postáv na nepoznanie.

Čitateľ má možnosť Thea sledovať dvanásť rokov a keby nečakal, akým spôsobom sa dostane do hotela v Amsterdame, kde si v prvej kapitole prezerá holandské noviny s úzkosťou, že v nich natrafí na svoju fotografiu, mal by možno pocit, že číta sled niekoľkých románov so samostatnými pointami. Theo dospieva a jeho vnútro sa najviac mení v pokojných momentoch, keď sa díva na oblohu nad Las Vegas alebo cestuje autobusom cez celé Spojené štáty späť do New Yorku. Práve v týchto chvíľach, keď sa zamýšľa nad bezcennosťou svojej závislosti, hodnotou starožitného nábytku, povrchnosťou priateľstiev a vzťahov newyorskej vyššej vrstvy, prichádza na to, že život je rozumovo neuchopiteľný, že sa buď žije, alebo plánuje a stráca v nekonečnom premýšľaní o tom, čo by bolo keby, ktoré nie sú zlučiteľné.

Viacerí kritici Donne Tartt vyčítali, že jednotlivé dejové línie zostávajú nepravdepodobne otvorené, iné sa priskoro končia. Práve v tom však spočíva čaro autorkinho štýlu, koniec koncov v reálnom živote tiež nedostávame všetky odpovede a mnohé z našich vzťahov končia na polceste.

Článok písaný pre Krajinu kníh (RTVS)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia