Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Sesterská emoterapia

Hraničné situácie sú literárne viac ako čokoľvek iné. Nuda je rozbitá konfliktom, fádne prežívanie bolesťou. Úvodné stretnutie sestier-sudičiek Eleanor Brownovej z tejto tradície nevybočuje. Môže byť niečo ešte románovo obyčajnejšie ako tri dospelé sestry zídené znovu v rodičovskom dome, lebo ich matka je vážne chorá?

K rannej omelete Shakespearov ostrovtip

Tu je pokušenie najväčšie. Je to situácia ako „vyšitá“ na stvorenie litánií nostalgických spomienok či zmierenia sa v mene matky. Brownová nakoniec každému z týchto pokušení podľahla jemne, s citom a v rozumnej miere. Preto si zaslúži odpustenie čitateľa – komu už len môže ublížiť malá porcia pozitívnych emócií?

Rose, Bean a Cordy nevyrástli v úplne bežnej americkej rodine. Otec, vážený akademik, sa s vášňou (a tak trochu neamericky) venuje ušľachtilému skúmaniu Shakespearovho diela. Aj preto je Bean ním splodeným prevtelením Biancy zo Skrotenia zlej ženy a Cordy vlastne Cordeliou z Kráľa Leara.

Po večeroch v ich domácnosti nehučí televízor so stupídnym programom, ale všetky dámy (na čele s jeho milovanou manželkou) sú posadnuté knihami. Knižnicu navštevujú s malým vozíkom tak, ako iní pekáreň alebo supermarket. Shakespeare je ďalším obyvateľom ich domu. Ich vzájomné rozhovory sa nezaobídu bez citácií „muža, ktorý je už takmer štyristo rokov mŕtvy.“

V takto uletenej rodine sa darí kultúrnej noblese, a menej – tak to v podobných rodinách asi často býva – skutočnej komunikácii a spontánnemu zdieľaniu životov.

Správa o matkinom nádore zhromaždila doma už dospelé ženy. Starostlivá Rose prednáša matematiku, asi aj preto miluje usporiadanosť a zodpovednosť. Nevie si predstaviť život inde ako v rodnom Barnwelli. Bean je čerstvo skrachovaná svetáčka. Má rada kvalitné handry a štýl. Počíta s pozornosťou mužov a vôbec sa jej nebráni. Jej newyorská kariéra neskončila dobre. V malej právnickej firme spreneverila peniaze, lebo ich potrebovala na značkové kabelky.

Cordy prichádza domov uprostred noci. Je najmladšia, ale už sa stihla stať vyslúžilou hipisáčkou. Spoznala všetky nezávislácke brlohy v Amerike, vlasáčov s gitarou a jeden maliar, ktorý sa kdesi nakrátko mihol v jej živote, môže za to, že sú jej nohavice malé a nápadne často vracia. Tehotenský test potvrdil prvé tušenie. Znovu kompletné osadenstvo domu garantuje väčšie šoky ako matka s odoperovaným prsníkom...

Bestseller nemusí byť hriech

Tri sestry. Už starovekí teológovia (a spolu s nimi Čechov) správne odhadli, že všetko podstatné sa odohráva v triádach. Hľadanie vzťahov vo Svätej trojici ich fascinovalo viac ako statické rozjímanie o jedinom božstve. Tri je tak akurát dosť na napätie a primerane málo na anonymné skupinové hry.

Brownová sa v Sestrách sudičkách zahrala s rozprávačom – ten hovorí v pluráli za všetky tri sestry. Súčasne sa venuje vždy práve tej jednej. Neuveriteľne silná spriaznenosť sa bije s výlučnosťou. Spoločný životný priestor nevylučuje vlastné javiská, na ktorých chce každá zo sudičiek rozohrať osobné šťastie. „Držali sme spolu viac všetkému navzdory než preto, že by sme sa milovali. Poznáme veľa sestier, ktoré spolu dobre vychádzajú, to iste, ale k čomu onen mýtus?“

Tento debutový román Eleanor Brownovej (stihol sa stať bestsellerom a ovládol rebríčky predaja) otvára znovu otázku akejsi literárnej ľúbivosti a kvality. Všetko, čo v tomto románe zaznieva, je tisíckrát čitateľsky zažité: bolesti, životné straty, liečenie rozjatrených rán, stavanie nových mostov medzi najbližšími, kroniky rodinných intímností a odcudzení, odpustenie (ach, tak banálne!), nová intenzita pochopenia a súcitu.

Nie je to všetko otravne dojímavé, nehrozí presladenie z ľudskosti a averzia voči literárnym scénam spojených rúk pri lôžku vážne chorého rodiča? Alebo je ľudská potreba tohto všetkého tak silná a realita vzťahov tak žalostná, že podobný román vždy znovu zvábi každú (nielen americkú) spoločnosť a obsadí prvé miesta v rebríčkoch?

Matematička Rose by mohla z lojality k tejto knihe upozorniť na nekonečné množstvo kombinácií, permutácií a neviem čoho, čo garantuje neuveriteľnú (a nikdy nekončiacu) pestrosť ľudských vzťahov. Táto mnohorakosť je dôvodom, prečo nás podobné knihy neunavujú. Na nič nové už nikto nepríde, a pritom všetko, čo sa deje (hoci len literárne), sa predtým ešte nestalo.

Aj vďaka tomuto štyristo rokov po bystrom anglickom pozorovateľovi života niektorí nepoučiteľní jedinci znovu nájdu odvahu písať.

Eleanor Brownová, Sestry sudičky, preložil Tomáš Kačer, Host 2012

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť