Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová

Príroda to zle zariadila, drahý chlapče

Modiglianiho portret B. Cendrarsa

Román švajčiarskeho autora Blaisa Cendrarsa s názvom Moravagin, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1926 je dnes už klasickým prozaickým dielom modernizmu. V relatívne útlom románe sa prelínajú ničivo surové udalosti začiatku 20. storočia s opismi temných zákutí ľudskej mysle.

Písať o Blaisovi Cendrarsovi dnes je písať ako Marcelovi Proustovi, a to i napriek tomu, že slovenskému čitateľovi nemusí byť známy ako človek, ktorý spolu s Apollinairom otvoril cestu k modernej poézii. Bolo to v roku 1912 v New Yorku, keď z popola Fréderica Louisa Sausera povstal fénix menom Cendrars. Pod pseudonymom, ktorý je kombináciou francúzskych slov pre popol a umenie vydal básnickú zbierku Veľká noc v New Yorku a stal sa ikonou – scestovaným mužom, milujúcim ženy a nebezpečenstvo, vzorom pre nespočetné množstvo amerických mladých mužov, ktorí sa narodili generáciu po ňom, čo im však nebránilo, aby boli rovnako odhodlaní meniť svet slovami a poéziou.

V modernizme môže byť všetko pravdou, hoci pokrivenou, prepožičanou z kánonu umení, premiestnenou v čase. Pravda je základným princípom Cendrarsovho Moravagina – šialenca, vraha, monštra, ktoré si vymyslel pred prvou svetovou vojnou. Jednoduchý príbeh románu o študentovi psychiatrie, ktorý je natoľko fascinovaný pozorovaním zvieraťa v ľudskom tele, zla a nenávisti, ktoré v každom človeku driemu, že mu pomôže pri úteku z liečebne a potom ho sprevádza na cestách, je zároveň komplikovaným vyjadrením morálnej nejednoznačnosti modernej reality.

Moravaginove zločiny zostávajú nepotrestané, ba čo viac, mnohokrát si ich nikto ani nevšimne. Zabíja, pretože má zo zabíjania radosť a mstí svoju matku, ktorá umrela ešte skôr, než sa narodil. Ženy nenávidí, pretože ich nepovažuje za nositeľky života, ale za stelesnenie ducha smrti. Moravagin je Cendrarsovým konštruktom zla a ošklivosti. Ako potomok šľachtického rodu, vymykajúci sa normám sveta, v ktorom žije tak pripomína iného šialenca – idiota, Dostojevského knieža Myškina.

Dostojevský sa priznal, že jeho cieľom bolo vytvoriť „pozitívne krásneho človeka“, naivného idiota, ktorý hovorí všetko, čo mu jeho úprimná myseľ pošepne. Cendrars z toho istého princípu vytvoril monštrum, desivú legendu o zvrátenom svätcovi vo svete, kde už niet mučeníkov, svätých ani Boha. Po Freudovi sa centrum zla prenieslo do vnútra človeka, ktorý na skrotenie zvieraťa v sebe zostal sám.

Životopisy svätých začínali vždy vysvetlením etymológie ich mena, obyčajne nového, ktoré v jednom slove, či ich kombinácii, fungovali samostatne a v skratke sumarizovali podstatu životného príbehu svojho nositeľa. Tak ako v Cendrarsovom pseudonyme cítiť popol, v mene Moravagin rezonuje smrť. V tomto románe sa motív idiota a takéhoto idiomu – frazeologizmu, spojenia slov, ktoré nadobudlo zmysel svojim používaním, nestretáva náhodne. Obidve slová totiž pochádzajú z rovnakého gréckeho základu idios, ktorý znamená „svojský“, „osobitý“ – vymykajúci sa z noriem jazyka či reality.

Moravagin je vytvorený používaním, opakovaním svojho príbehu, ktorý sa postupne stal pravdou – pokrivenou a neustále spochybňovanou, avšak predsa pravdou. Cendrars sa zbavil svojho dvojníka, svojho démona, pustil ho medzi ľudí, aby ukázal, koľko krásy sa ukrýva v ošklivosti ľudského vnímania. Tento šialenec ho mučil desať rokov od chvíle, keď mu nemecký šrapnel odtrhol pravú ruku v roku 1915, písal tento román. Občasné prestávky spôsobené cestami, chudobou či opilstvom ho však nebrzdili tak veľmi, ako nechuť vypustiť toto neskrotené zviera do sveta. Každý, kto román Moravagin dočítal, vie, o čom hovorím.

Cendrars vedel, ako vdýchnuť do postavy život. Koniec koncov on sám bol jedným zo svojich najdokonalejších výtvorov. Rovnako ako jeho meno, nebola pravdivá ani historka o otcovi, ktorý ako veľký vynálezca, spáchal samovraždu vo veku 85 rokov, pretože prestal dobre počuť na pravé ucho – svojmu synovi zanechal list s týmto vysvetlením a dodatkom „Príroda to zle zariadila, drahý chlapče.“ Pravdivé však je, že Cendrars si túto vetu zobral k srdcu a to, čo príroda, či ak chcete osud, nezariadil veľmi dobre, zmenil.

Sauser študoval na obchodnej škole v Bazileji. V roku 1904 odišiel do Ruska, pričom mu táto cesta poskytla materiál na kľúčovú epizódu z Moravagina. Podľa vlastných slov pašoval z Petrohradu šperky na Východ, zamiloval sa do mladej revolucionárky a Rusko opustil, pretože ju ruská polícia obesila. V skutočnosti trávil celé dni v kancelárii švajčiarskeho hodinára, ktorý ho zamestnal ako svojho tajomníka. V roku 1906 sa vrátil do Švajčiarska, kde študoval medicínu a stretol svoju prvú manželku mladú poľskú študentku Felu Poznansku, ktorá odišla do New Yorku.

Hoci Cendrars tvrdil, že za oceánom skončil až potom, ako pomáhal ruským utečencom prepašovať sa do Ameriky a istý čas šoféroval traktor niekde v Kanade, pravda je taká, že Fela mu jednoducho kúpila lístok na loď. A napriek tomu bol príbeh Blaisa Cendrarsa pravdivý, nech by ho vyvracali akékoľvek overiteľné dokumenty a záznamy, on sám mu veril a prežil ho.

V básni s názvom Próza o transsibírskej magistrále rozpráva príbeh šesťnásťročného chlapca, ktorý ušiel z domu a vo vlaku sedí na truhlici so šperkami a pohráva sa s pištoľou, zatiaľ čo za oknami sa striedajú obrázky kopcov, sibírskej stepi a osamelých briez. Je to príbeh Blaisa Cendrarsa, za ktorým, ak sa lepšie pozrieme nájdeme Freddyho Sausera, ktorý prepisuje nemecké a francúzske listy pre svojho petrohradského zamestnávateľa. Rytmus básne diktujú švajčiarske hodiny tikajúce na stene pracovne, nie zvuk vlaku uháňajúceho Sibírou.

Cendrarsova genialita spočívala v tom, že vedel, že nič netreba dokazovať, že Sauser a jeho alter-ego sú voľne zameniteľní, že v konečnom dôsledku môže byť pravdou všetko, čomu sa rozhodneme veriť. Moravagin je nielen vďaka tomuto princípu prúdom nekontrolovateľnej energie – príbehov, ktoré zažil a ne/chcel zažiť, na ktorého hladine sa takmer nebadane zrkadlí zhnusenie jedného človeka z celého ľudského pokolenia.

Článok vyšiel v denníku PRAVDA

Blaise Cendrars: Moravagin, prel. Zuzana Malinovská, Kalligram: 2011

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia