Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková
Ivana Taranenková

Prežitie je záhadou

Bitka na Piave

Debut Andrewa Krivaka je knižnou poctou všetkým, ktorí sa pri uskutočňovaní amerického sna stretli s mimoriadnou tvrdosťou života. Áno, autorovo priezvisko poukazuje správnym smerom. Andrew je potomkom slovenských imigrantov.

Vyrastal v Pennsylvánii, žil v Londýne a navštevoval Harvard. So svojou prvotinou sa v roku 2011 dostal do užšieho výberu National Book Award.

V rozhovoroch spomína na svoju matku, ktorá po celý život neprestala rozprávať po slovensky. Dlhý návrat je inšpirovaný príbehmi prisťahovalcov do Ameriky, ktorí sa na prelome 19. a 20. storočia museli vrátiť do starej vlasti.

Andrew Krivak, Dlouhý návrat 

preklad Petra Diestlerová, Odeon: 2013

Ondrej Vinich, keď mal trochu vypité, rád vykladal, že Slovania z Puebla v Colorade len vymenili jednu biednu dedinu za inú, hoci si od cesty do Ameriky sľubovali raj. Z východného Slovenska - kdesi až na okraji starej monarchie - sa ocitol v „zasľúbenej krajine“. Natrápi sa, aby zabezpečil manželku a deti. Amerika mu nakoniec nešťastne ukradne takmer všetkých najbližších. Pri tragédii na železničnom moste prežije iba malý Jozef, ktorého matka v poslednej chvíli nechá vykĺznuť z náručia do vody.

Vinich sa s novou ženou vracia do Pastviny, rusínskej dediny v severovýchodnom cípe Uhorska. Miestni čakali návrat amerikánca, ale uvideli zlomeného muža s málovravným synom. Starý Vinich nakoniec kúpil od Cigána koňa a spolu so synom putoval z dediny hore do karpatských kopcov, kde žili celú jar a leto v zrube. Jedinou špecialitou tejto bačovskej školy boli lekcie angličtiny a spoločné čítanie Whitmanových básní.

Karpatská idylka zo začiatku storočia dostáva úplne inú podobu, keď Jozef s nevlastným bratom narukuje za cisára pána do prvej svetovej. Román sa mení na silný príbeh o prežití uprostred najtvrdších bojísk prvej svetovej vojny. Bratia sa vďaka otcovej škole zaradili k elitnej jednotke ostreľovačov. Raz lovili talianskych dôstojníkov, inokedy museli strieľať na dezertérov z vlastných radov, ktorí prebehli k nepriateľovi presvedčení, že dni starej monarchie sú spočítané.

Krivak sa sústreďuje na tzv. južný front, hoci väčšina prozaikov venujúcich sa tejto vojne (Remarque, Rolland) písala o západnom fronte. Tam však rakúsko-uhorské jednotky nebojovali. Hornatá línia južného frontu dávala vojne neuveriteľne krutý ráz. Pri zákopových bojoch sa vojaci bili opakovane o jednu kótu, po jej dobytí sa víťazná armáda zakopala a čakala odvetný úder. Desivosť tejto vojny čitateľa takmer fyzicky bolí. Zabíjanie dostalo masový charakter.

Vo vojnovom kotle sa miešajú uniformy, jazyky a národnosti. Rozdelenie na spravodlivých a vinníkov vojny nikoho nezaujíma, zostal len rozdiel medzi živými a mŕtvymi. Jozef Vinich na rozdiel od tisícov ďalších prežil. Nikto nedokáže naplno prečítať túto hru osudu. Okrem napísaných príbehov sú mnohé ďalšie s predčasným koncom a zabudnuté.

Andrew Krivak sa vyrovnal s historickou látkou svojho románu poctivo. Jeho odhodlanie napísať literárny pamätník neubližuje kvalite a príťažlivosti rozprávania. Schopnosť mladého Američana slovami vymaľovať portrét života v dávno zaniknutej monarchii si zaslúži uznanie.

Ešte autentickejšie pôsobí vojnová časť príbehu. Jozefov plač pri otcovom zlatom poklade („Pokľakol som a dal som sa do plaču, a potom som nariekal ako dieťa, ako čerstvo narodené nemluvňa, v tom obnaženom žiali a opustenosti a volal som tých, ktorých som sa chcel najviac dotknúť a vidieť ich a ktorí mi boli všetci odňatí.“) je výkrikom o deštrukcii vojny. Nikto nemôže zostať nedotknutý. Nakoniec sú obeťami všetci, živí i mŕtvi.

Je dobré, že sú prozaici, ktorí okrem literárne privilegovanej druhej svetovej venujú pozornosť aj prvému svetovému konfliktu, ktorý nerozhádzal iba štátne útvary v strednej Európe, ale výnimočným spôsobom otupil ľudí. Krivakov debut je o to vzácnejší, že v modernej svetovej próze sa vďaka nemu objavili nám blízke reálie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia