Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová

Prežitie je záhadou

Bitka na Piave

Debut Andrewa Krivaka je knižnou poctou všetkým, ktorí sa pri uskutočňovaní amerického sna stretli s mimoriadnou tvrdosťou života. Áno, autorovo priezvisko poukazuje správnym smerom. Andrew je potomkom slovenských imigrantov.

Vyrastal v Pennsylvánii, žil v Londýne a navštevoval Harvard. So svojou prvotinou sa v roku 2011 dostal do užšieho výberu National Book Award.

V rozhovoroch spomína na svoju matku, ktorá po celý život neprestala rozprávať po slovensky. Dlhý návrat je inšpirovaný príbehmi prisťahovalcov do Ameriky, ktorí sa na prelome 19. a 20. storočia museli vrátiť do starej vlasti.

Andrew Krivak, Dlouhý návrat 

preklad Petra Diestlerová, Odeon: 2013

Ondrej Vinich, keď mal trochu vypité, rád vykladal, že Slovania z Puebla v Colorade len vymenili jednu biednu dedinu za inú, hoci si od cesty do Ameriky sľubovali raj. Z východného Slovenska - kdesi až na okraji starej monarchie - sa ocitol v „zasľúbenej krajine“. Natrápi sa, aby zabezpečil manželku a deti. Amerika mu nakoniec nešťastne ukradne takmer všetkých najbližších. Pri tragédii na železničnom moste prežije iba malý Jozef, ktorého matka v poslednej chvíli nechá vykĺznuť z náručia do vody.

Vinich sa s novou ženou vracia do Pastviny, rusínskej dediny v severovýchodnom cípe Uhorska. Miestni čakali návrat amerikánca, ale uvideli zlomeného muža s málovravným synom. Starý Vinich nakoniec kúpil od Cigána koňa a spolu so synom putoval z dediny hore do karpatských kopcov, kde žili celú jar a leto v zrube. Jedinou špecialitou tejto bačovskej školy boli lekcie angličtiny a spoločné čítanie Whitmanových básní.

Karpatská idylka zo začiatku storočia dostáva úplne inú podobu, keď Jozef s nevlastným bratom narukuje za cisára pána do prvej svetovej. Román sa mení na silný príbeh o prežití uprostred najtvrdších bojísk prvej svetovej vojny. Bratia sa vďaka otcovej škole zaradili k elitnej jednotke ostreľovačov. Raz lovili talianskych dôstojníkov, inokedy museli strieľať na dezertérov z vlastných radov, ktorí prebehli k nepriateľovi presvedčení, že dni starej monarchie sú spočítané.

Krivak sa sústreďuje na tzv. južný front, hoci väčšina prozaikov venujúcich sa tejto vojne (Remarque, Rolland) písala o západnom fronte. Tam však rakúsko-uhorské jednotky nebojovali. Hornatá línia južného frontu dávala vojne neuveriteľne krutý ráz. Pri zákopových bojoch sa vojaci bili opakovane o jednu kótu, po jej dobytí sa víťazná armáda zakopala a čakala odvetný úder. Desivosť tejto vojny čitateľa takmer fyzicky bolí. Zabíjanie dostalo masový charakter.

Vo vojnovom kotle sa miešajú uniformy, jazyky a národnosti. Rozdelenie na spravodlivých a vinníkov vojny nikoho nezaujíma, zostal len rozdiel medzi živými a mŕtvymi. Jozef Vinich na rozdiel od tisícov ďalších prežil. Nikto nedokáže naplno prečítať túto hru osudu. Okrem napísaných príbehov sú mnohé ďalšie s predčasným koncom a zabudnuté.

Andrew Krivak sa vyrovnal s historickou látkou svojho románu poctivo. Jeho odhodlanie napísať literárny pamätník neubližuje kvalite a príťažlivosti rozprávania. Schopnosť mladého Američana slovami vymaľovať portrét života v dávno zaniknutej monarchii si zaslúži uznanie.

Ešte autentickejšie pôsobí vojnová časť príbehu. Jozefov plač pri otcovom zlatom poklade („Pokľakol som a dal som sa do plaču, a potom som nariekal ako dieťa, ako čerstvo narodené nemluvňa, v tom obnaženom žiali a opustenosti a volal som tých, ktorých som sa chcel najviac dotknúť a vidieť ich a ktorí mi boli všetci odňatí.“) je výkrikom o deštrukcii vojny. Nikto nemôže zostať nedotknutý. Nakoniec sú obeťami všetci, živí i mŕtvi.

Je dobré, že sú prozaici, ktorí okrem literárne privilegovanej druhej svetovej venujú pozornosť aj prvému svetovému konfliktu, ktorý nerozhádzal iba štátne útvary v strednej Európe, ale výnimočným spôsobom otupil ľudí. Krivakov debut je o to vzácnejší, že v modernej svetovej próze sa vďaka nemu objavili nám blízke reálie.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia