Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová

Odnaučiť sa ľúbiť

Z filmu Dny opusteni Roberta Faenza

Napriek tomu, že téma románu talianskeho spisovateľa či spisovateľky ukrývajúcej sa pod pseudonymom Elena Ferrante Dny opuštění je na prvý pohľad zúfalo banálna, je jej spracovanie literárne výnimočné a surovo radikálne.

Pokiaľ ide o inštitúciu manželstva a rodinu, patrí Taliansko skôr medzi tie konzervatívnejšie z európskych krajín. Preto niet divu, že romány Eleny Ferrante, v ktorých veľmi otvorene píše o rodinných vzťahoch (okrem románu Dny opuštění je autorkou dvoch ďalších – Znepokojivá láska a Stratená dcéra), vyvolávajú škandály. Zaujímavou je aj skutočnosť, že narozdiel od Roberta Saviana, ktorý sa pod články a knihy venované ďalšej pre Talianov citlivej téme – mafii, podpisuje vlastným menom, Ferrante nikdy svoju pravú identitu neodhalil/a.

V jeden aprílový večer, keď sme dojedli, mi môj manžel oznámil, že ma opúšťa. Povedal mi to, keď sme odkladali taniere zo stola…“ začína rozprávanie Olgy, matky dvoch detí a až do spomínaného apríla spokojnej manželky Maria, ktorý ju opustil kvôli inej žene.

La poverella

Olgino rozprávanie o dňoch, ktoré prišli bezprostredne po Mariovom odchode sú nesentimentálnym a otvoreným opisom stavov a štádií, v ktorých sa ocitla žena dovtedy stratená v sociálne presne zadefinovanej úlohe matky a manželky. Samozrejme, najskôr nechápe, ako je možné, že jej manžel sa tak zrazu a náhle cíti zmätený a vyčerpaný pätnástimi rokmi manželstva a rodinnej idyly, ktorú pre neho vytvárala. Skúma ich vzťah zvonku aj zvnútra, po nociach mu píše listy, chce sa s ním rozprávať a vysvetliť mu, že bez neho neho nič nedáva zmysel.

Olga sa prepadá do akéhosi vákua nezmyselnosti, jej dni opustenia sú zúfalým a nebezpečným pádom do tých najtemnejších hĺbok duše. Stratila samú seba, rozpadla sa, netuší, kým je a čo by mala robiť, blúdi mestom, do ktorého sa presťahovala kvôli manželovej práci a ktoré sa nikdy nenaučila mať rada. Nedokáže urobiť ani to najzákladnejšie – obliecť sa a zaviezť deti do školy, zaplatiť faktúry za telefón, vypnúť sporák. Jej myseľ zamestnávajú úplne iné veci, najčastejšie však príbeh z jej neapolského detstva o poverelle – chudere, ktorú opustil manžel a ona z toho prišla o rozum a utopila sa, v ktorej osude nemôže prestať vidieť svoj vlastný.

Keď sa však ocitá v jeden deň počas letných horúčav, uväznená medzi múrmi vlastného bytu s chorým synom a umierajúcim psom, je nútená postaviť sa svojim halucináciám, strate vlastnej identity a možnosti, že život sa už nikdy nevráti do normálnych koľají tvárou v tvár. Predovšetkým sa však musí odnaučiť ľúbiť svojho manžela, prestať nenávidieť svoje deti, v ktorých ho bude vidieť do konca života a nájsť samú seba v ruinách z úloh, ktoré jej pridelilo okolie a manžel.

Oslobodzujúca úprimnosť

Ferrante si v tomto románe dovolila niečo veľmi ojedinelé – úprimne a otvorene spochybnila základy všeobecne prijímaných predstáv o materstve, manželstve a ženskosti. Niektorí čitatelia považujú Dny opuštění za škandalózne a odsúdeniahodné, zatiaľ čo iní v nich nenachádzajú nič iné len oslobodzujúcu úprimnosť. V každom prípade si však tento román zasluhuje pozornosť, a to nielen preto, že vďaka jazyku, ktorý je zbavený akéhokoľvek pátosu a sentimentality, pomenúva veci ich pravými menami.

Román Dny opuštení nie je len o jednej žene, ktorej muž odišiel za inou a zanechal za sebou prázdno naplnené až po okraj vlastnou sebastrednosťou, spomienkami a deťmi. Je príbehom dnešnej spoločnosti a klišé pseudovzťahov, ktoré ľudia nadväzujú na základe nejakých vonkajších znakov a so skutočným priateľstvom nemajú nič spoločné. Je príbehom o falošnosti a potláčanej nenávisti vyššej strednej triedy voči všetkému, čo sa vymyká z rámca jej utkvelých predstáv o takzvanej normálnosti, a to aj v tomto 21. storočí.

V septembri roku 2005 sa talianskemu režisérovi Robertovi Faenzaovi podarilo nakrútiť veľmi výstižnú filmovú adaptáciu románu Dny opuštení. Práve postavu Carrana – suseda, ktorým Olga počas svojho manželstva pohŕda a ktorý je jej odporný len preto, že o ňom nič nevie, si v tomto filme zahral Goran Bregović.

Každopádne skutočnosť, že texty Eleny Ferrante nepripomínajú lacné melodrámy so šťastným koncom, hoci sa venujú témam, pri ktorých je skĺznutie k sentimentalite či na druhej strane nedospelému cynizmu až príliš lákavým, z nej robí jednu z najdôležitejších súčasných spisovateliek.

Elena Ferrante: Dny opuštění, prel. Jakub Volný, Kniha ZLÍN: 2011, 192 strán.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia