Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

Na gondole po Gange

Recenzent najčerstvejšieho románu Geoffa Dyera sa musí od prvej chvíle brániť útoku na vlastnú objektivitu či potrebný odstup od literárneho diela. „Hrozí“ mu totiž solidarita s hlavnou postavou.

Geoff Dyer: Jeff v Benátkách, Smrt v Benáresu. prel. V. Klásková. Host:2010, 340 s.

Novinár Jeff Atman sa hneď na začiatku pokúša stvoriť hlbokomyseľný článok a bojuje s nutkaním poslať objednávateľovi novinárskeho „skvostu“ jednoznačný mail: „Tuhle srágoru zkrátka už dělat nemůžu.“ Pocit rezignácie je tak dobre známy všetkým, čo píšu o knihách, hudbe, obrazoch alebo iných komoditách, o ktoré žiaľ málokto stojí...

Jeff Atman má v úvode Dyerovho románu akú-takú satisfakciu. Má už rezervované miesto v lietadle, ktoré ho dopraví do Benátok. Nemá ísť o romantiku – čaká ho práca, rozhovor s ex-partnerkou známeho umelca a pokus kúpiť od nej intímny portrét, ktorý jej kedysi namaľoval. To všetko orámované účasťou na akciách benátskeho bienále.

Program sprievodných akcií je jednoznačný: zadarmo sa najesť a opiť, pokochať sa krásnymi ženami a uľahčiť dobrodružstvám cestu z fantázií do najsladšej skutočnosti. Jeff sa na Benátky pripraví ako rozhodný bojovník proti kríze stredného veku – nafarbí si vlasy a zopakuje základné lekcie z cynizmu.

V úvodnej bedekrovej časti sa Dyer predvádza ako veľký talent sarkazmu a výsmechu. A je z čoho sa vysmievať: z nenažranosti agentov biznisu s umením, z benátskeho bienále na spôsob veľkého žúru, z ilúzií o kvalitných autoroch, ktorí mali šťastie na vydarené PR...

Jeff je nad vecou. Vie svoje, smeje sa a súčasne zapája do hry, loví vstupenky na sponzorské žúry a čaká na prekvapenie, ktoré rozborí trudomyseľnosť unaveného Londýnčana. Aha, a ešte Benátky. Začínajú byť jednou z postáv. Kto by odolal pokušeniu „použiť“ tento symbol cestovateľského gýču? Sú starobylou kulisou existenciálnej nudy.

V spleti benátskych kanálov však Jeff nachádza aj želané prekvapenie. Na atraktívnu Lauru čakáme spolu s Jeffom, lebo ako uvádzajú anotácie ku knihe, ide o „odvážny a osobitý román, ktorý odhaľuje slabiny erotických vášní.“ Môže byť v ére ne-tabu ešte nejaký román odvážny? Drzý či vulgárny? Provokujúci? Poburujúci? Je niekoľko literárnych pornoobrázkov dôvodom k čitateľskému šoku? Anglosaské Dyerove erotické fantázie nie sú obzvlášť inšpirujúce, možno len nečakane významným miestom orálneho sexu v rozvrhu sexuálneho besnenia. Prvá porcia tohto stereorománu je až do posledných riadkov korenená iróniou.

Príliš lesklá podoba duchovnej cesty

Druhá časť je síce z iného sveta (alebo len z odlišnej časti jedného sveta), ale cestopisná záľuba autora sa opakuje. Tón je o poznanie triezvejší - akoby aj nie, chýba značkový chľast z benátskych nocí - a pokornejší. Obrázky z indického Benáresu (Váránasí) fascinujú viac ako elegantná story z benátskeho turistického skanzenu.

Napriek tomu sa Dyer nezabudol hrať. Viac ako v prvej časti je nutné kontrolovať obálku knihy, či nejde o nové pokračovanie série Marco Polo alebo podobnú spisbu. Kto by mu však vyčítal dobre mienené varovania pred neodbytnými obchodníkmi alebo tipy na dobré ubytovanie pre rozmaznaného cestovateľa?

Posvätná rieka Ganga a permanentná kremácia mŕtvych na jej brehu sú najprv len turistickým divadlom, Atman však postupne opúšťa to, čo je pre Európana typické – chcenie. Jeho mantrou už nie je „snažiť sa“, „očakávať“, „mať ambície“, ale postupné, skromne načrtnuté zjednotenie sa s tým, čo je. Jeho ochota vkročiť do špinavej posvätnej rieky je symbolickým vstupom do inej kvality prežívania.

Odstrihuje sa od emailov a londýnsky život bledne ako nejasná spomienka. „Podrážděnost jsem v Londýně cítil v jednom kuse, bylo to výchozí nastavení pro život, v němž je nevyslovenou normou nepřetržité mrholení pocitu marnosti, rozmrzelosti a cestování metrem v dopravní špičce.“ Dokonca sa zoznamuje s novým pocitom, keď už ani erotické túžby (!) nie sú permanentným dráždidlom, ale len obrazom časov „chcenia“.

Bene, ako to teda je? Stačí tak málo – prejsť z Ben-átok do Ben-áresu, aby sa duša oslobodila? Je táto cesta tak ladná ako rutinná práca gondoliéra, ktorý sa nestratí v spleti svojich domovských kanálov? Londýnske ulice sú plné hinduistov, meditačné centrá sú rovnako bežné ako malé Tescá – nevezie sa Dyer len na tejto, vlastne komerčnej vlne?

Vo svojom románe nedokáže presvedčiť o opaku. Príbehu oslobodenia chýba akákoľvek katarzia. Stačí tak málo. Zaplatiť si miesto v lietadle, prežiť úvodný šok z inej kultúry, a potom už len splývať s novonájdenou pravdou. Čajovo slabý recept uzdravenia.

Nie, toto by Dyer isto neakceptoval. Nechce sa hrať na učiteľa duchovného života. Je len „obyčajný prozaik“, vyzná sa, okrem próz vydal aj niekoľko odborných kníh, vie veľa o literatúre, popkultúre, fotografii, cestovaní a džeze. Hrá sa. Nevieme, či životná zmena a la Jeff v Benárese je len vydarenou paródiou alebo autor s ňou sympatizuje.

Benátske noci a odkrytie duše na brehu Gangy sa v reálnych príbehoch denne miešajú, striedajú, prelínajú. Virvar toho prvého často bráni autentickému poznaniu druhého. A práve toto je podstatný konflikt každého ľudského príbehu.

Rozdvojenosť, ktorú Dyer v románe dokumentuje, je skutočná. Táto rozdvojenosť však nemá geografické scenáre. Mapy duše sú dobrodružnejšie ako putovanie rozbitého Angličana k brehom posvätnej rieky. Cesta naprieč rovnobežkami a poludníkmi je pre románopisca jednoduchšou výzvou. Nie sú podobenstvá ako podobenstvá. Niektoré sa len podobajú na posolstvo, iné ho na ramenách svojich slov prinášajú.

Do Benátok je to niekoľko hodín po diaľnici. Hmýrenie Indov na brehu veľkej rieky asi neuvidíme. Gondoly až tak ďaleko nepremávajú. Voľbe sa však nevyhneme.

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia