Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

MI5, spisovateľ, biskupova dcéra a jej milenec

Foto: Skinbops (Flickr.com, licencia Creative Commons)

Najnovší román britského prozaika Iana McEwana sa odohráva v prostredí tajných služieb. Keď sa však na texty tohto autora pozrieme zo širšej perspektívy, špionážnych románov nájdeme hneď niekoľko, napriek tomu, že sa neodohrávajú na chodbách britskej MI5.

Významným motívom v McEwanových prózach je absencia – či už je to absencia ženy, ktorá vedie k celkovej paralýze protagonistov, ako napríklad v románoch Cementová záhrada alebo Amsterdam, prípadne ide o absenciu pojmov, slov a komunikácie ako takej, napríklad v novele Na pláži.

Rozprávači týchto románov sa obyčajne snažia meniť realitu prostredníctvom manipulácie druhých, ale nedokážu to ani na tej najzákladnejšej úrovni, keďže ich najväčšou prekážkou je mŕtva matka, nezvestná žena alebo predsudky, ktoré pôsobia nemenne.

V románe Operácia Medový motúz McEwan opäť otvára príbeh náznakom tragédie. Rozprávačka Serena Fromeová sucho čitateľovi oznámi, že pred štyridsiatimi rokmi bola poverená tajnou misiou, ktorá nedopadla dobre. V jej rozprávaní od začiatku cítiť zatrpknutosť a smútok, náznaky tragédie, pričom čitateľ nevie, kto bude trpieť a akým spôsobom.

Dejiskom románu je Londýn v sedemdesiatych rokoch. Veľkú Britániu v tom čase sužovali štrajky robotníkov, bombové útoky Írskej republikánskej armády, eskalujúca studená vojna a zhoršujúca sa sociálna situácia. Serena sa narodila v rodine biskupa a strávila relatívne pokojné a bezstarostné detstvo za „múrmi farskej záhrady“. Na naliehanie matky vyštudovala matematiku na Cambridge, a to napriek tomu, že jej láskou bola v skutočnosti literatúra.

V poslednom ročníku sa Serena stáva milenkou a žiačkou profesora Canninga, päťdesiatnika so záhadnou jazvou na hrudi, pre ktorého je naivná a neangažovná študentka stelesnením úpadku britských hodnôt hrdinstva a trpezlivosti, ktoré si tak vážila generácia Britov, ktorí prežili druhú svetovú vojnu. Canning ju na prácu v tajných službách pripravuje čítaním Timesov, Churchilla a štúdiom anglických dejín.

Serena nakoniec dostáva prácu v MI5. Iróniou osudu je fakt, že ide o podradnú administratívnu úlohu. Napriek tomu, že práve počas druhej svetovej vojny vykonávali ženy väčšinu dôležitých funkcií, v sedemdesiatych rokoch už bola diskriminácia, najmä v takýchto citlivých oblastiach, opäť normou.

Operácia Medový motúz je pútavým čítaním, v ktorom McEwan tvorí príbeh lásky z politického života istého obdobia. Serena sa totiž nakoniec k svojej misii dostane. Tajné služby si totiž nemohli nevšimnúť antikapitalistické nálady v spoločnosti a slabnúce protikomunistické a antisovietske tendencie. Samozrejme, najali si akademikov a novinárov, ktorí ovplyvňovali mladých ľudí a masy, ale na manipuláciu inteligencie bolo nutné pristúpiť na hru svojho protivníka a nájsť takzvaných prorežimných autorov.

Serena sa stretáva s mladým autorom Tomom Haleym, ktorý vo svojich poviedkach prejavil svoje antikomunistické zmýšľanie, a práve tu sa príbeh komplikuje citmi.

Serena číta Haleyho poviedky a prostredníctvom vlastných kritík ich sprostredkúva čitateľovi, ktorý v nich spoznáva McEwanove debutové prózy. Možno ide len o autorskú sebareflexiu, ale v širšom kontexte ústrednej témy románu, ktorou je láska a zrada, sa McEwan vracia k svojim zradeným ideálom mladosti.

Operácia Medový motúz je napísaná, tak ako väčšina McEwanových románov, jasným štýlom, ktorý čitateľa mätie, pretože napriek jasnosti štýlu mu text kladie viac otázok ako zodpovedá. Podobne ako v románe Pokánie aj tu je dôležitý rozdiel medzi fikciou a realitou, medzi láskou a zradou a je len na čitateľovi, aby bol ochotný pristúpiť na túto hru a na históriu a literatúru sa pozrel z nečakaných pohľadov.

Písané pre RTVS (Krajina kníh)

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia