Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: H.Koppdelaney (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Janka Kršiaková

Krutosť ako rodinné striebro

Román chorvátskej spisovateľky Slavenky Drakulič Obžalovaná by sa pokojne mohol volať aj „Takto to už nejde“ – tieto slová sa v ňom opakujú ako mantra, ktorá však znamená svoj presný opak.

V geometrii vzťahov matky, starej matky a dcéry, genetického dedičtva krutosti a týrania všetko stále „ide“, kým aspoň jedna z nich nenájde odvahu začarovaný kruh bolesti a výčitiek radikálne prelomiť.

Veta: „Ja som ti dala život, ja ti ho môžem aj vziať“ sa pravdepodobne v rodine bezmennej obžalovanej dedila namiesto rodinného striebra. Narodila sa mladučkej matke – jedinému dieťaťu konzervatívnych malomeštiakov, ale skutočným dieťaťom nikdy nebola. Dnes pred súdom stojí za vraždu svojej matky a vytrvalo mlčí a maskuje svoje pocity tak, ako sa to naučila doma u starých rodičov, kde vyrástla. Jej rozprávanie striedajú spomienky Dievčatka, ktoré stále žije v jej vnútri a bojí sa napriek ľahostajnej, apatickej a bezvýraznej fasáde dvadsaťjeden ročnej ženy, ktorá sa dopustila vraždy.

Matka po rozprávačke tohto príbehu nikdy netúžila, bola „nehodou“, ktorá sa jej pritrafila a neskôr nástrojom vzdoru proti vlastným

Slavenka Drakulić 

Obžalovaná, prel. Alica Kulihová, ASPEKT: 2015

rodičom, hoci sa prostredníctvom nej nedokázala vymaniť spod ich nadvlády. Materstvom nedospela, nestihla si uvedomiť samu seba, neustálymi zákazmi a bitkami ju rodičia držali v zovretí, bola príliš mladá na to, aby sa oslobodila a pochopila, že ani dieťa, ani muž z nej samostatnú ženu nespravia. Upla sa na na otca dieťaťa, na svoje telo a zlosť a hnev z bezmocnosti si ventilovala na dcére.

A Dievčatko je ľudská bytosť, ktorá strach, nezrelosť a stratenosť svojej matky prežíva ako bodavú fyzickú bolesť, ku ktorej sa neskôr pripájajú aj skutočné rany z týrania. A nič sa neodpúšťa. Dieťa sa na svet nepýtalo, ale matka si myslí, že si ním udrží jeho otca – rovnako nedospelého, nezodpovedného a márnomyseľného chlapca, ktorého nenásytné ego túži po obdivných pohľadoch žien, čo dokáže prekuknúť aj desaťročné dieťa, nie však žena, ktorá je ním chorobne posadnutá.

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú tými najkomplikovanejšími, pretože sú od začiatku nevyrovnané. Dcéra je od matky závislá, verí jej každé slovo, a tak je manipulovateľná a nechá sa vydierať. Matka by mala vedieť lepšie nájsť rovnováhu medzi láskou a krutosťou, ale čo ak nič iné ako ponižovanie nezažila, nestihla zažiť? Z dcéry sa patologicky stáva jej sestra, na ktorú žiarli a závisť prejavuje brutálnym násilím.

Slavenka Drakulić opisuje extrémny prípad, ale jeho legálne – dokonca všeobecne akceptované podoby – sú bežnejšie, ako by čitateľ čakal. Koľkokrát matka vníma svoje dieťa ako nástroj? Na udržanie partnera, finančného príjmu či dosiahnutie nesplnených cieľov? Koľkokrát opakuje: „to nemôžeš, ani ja som nemohla!“? Koľkokrát sa celá rodinná história zopakuje, opíše znovu kruh odmietnutia? Z dieťaťa ako záruky sa zo dňa na deň stáva najslabšie miesto, bremeno, niekto, koho možno zo všetkého obviniť a kto za to celé „zaplatí“. Akoby nebolo samostatnou bytosťou s vlastným myslením, potrebami a záujmami, ale len rekvizitou v nejakej zvrátenej hre na „usporiadanú“ malomeštiacku idylku?

Román Obžalovaná nie je silný len prvoplánovou témou matkovraždy, je mikroskopickou štúdiou ľudskej psychiky, „oceľovej pupočnej šnúry“, ktorá spája matku a dcéru natoľko, že psychické problémy jednej sa prejavujú ako symptómy fyzických chorôb druhej. Zároveň je desivým opisom ťaživého bremena vžitých spoločenských konvencií, ktoré na povrch vyplávajú ako pocity viny, nesplnené príkazy, ku ktorých pôvodu sa racionálne nikdy nemôžeme dostať.

Ťažko povedať, či sa z „obžalovanej“ stala zrelá, vyrovnaná žena. Slovo „odpustenie“ sa však na posledných stránkach románu objaví a dáva jej nádej na to, že dospela, že fyzicky putá pretrhla a trojuholník, ktorý jej nadiktoval život rozbila, keď svoju dcéru pripravila o starú matku, a tým sa z jej sveta vytratila aj ona sama.

Pre Krajinu kníh

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia