Tlačová správa
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Tlačová správa
Vladimír Bačišin
Mária Modrovich
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Wikipedia (Goesseln, licencia Creative Commons)
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Foto: Aiaraldea Komunikazio Leihoa (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Foto: Facebook
Ivana Taranenková
Foto:  Z. Smith Reynolds Library (Flickr, licencia Creative Commons)
Silvia Ruppeldtová
Foto: Geir Halvorsen (Flickr.com, licencia Creative Commons)
Ľubomír Jaško
Tlačová správa
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová
Aňa Ostrihoňová

Knihy, ktoré zväčšili moje mozgové závity

Foto: Flickr.com (whl.travel, licencia Creative Commons)

Prečo rád čítam staré diela od autorov vyspelých civilizácií? Existuje na to niekoľko dôvodov. Prvým je to, že všetci ľudia rozmýšľajú podobne. Mnohé historické diela z Ázie, Indie, alebo Afriky umožňujú ľahšie komunikovať s predstaviteľmi iných štátov, kultúr, obchodnými partnermi a aj obyčajnými ľuďmi.

Ľahšie sa aj cestuje po týchto krajinách. Sú dôkazom toho, že globalizácia bola už veľmi dávno. Prešiel som časť hodvábnej cesty medzi Čínou a dnešnými štátmi strednej Ázie. Práve tam sa zrodilo jedno z týchto diel. Aj India sa ľahšie chápe, keď poznáte jej literárne a hudobné diela.

S prvými dvoma literárnymi dielami som sa zoznámil ešte v prvom ročníku štúdia na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova v rámci predmetu zahraničná literatúra. Posledné som našiel vďaka internetu relatívne nedávno. Pokúsim sa ich verne prerozprávať. Mne priniesli a aj dnes prinášajú inšpiráciu, poznanie histórie, zvykov, tradícií a kultúry. Jednoducho povedané rozširujú kapacitu mojich mozgových závitov.

Prvým dielom je Bajuj czin alebo Sutra sto bájok. Je to zborník budhistických vtipov napísaných vo forme brahmy, pochádzajúcich z Indie, ktoré sa dochovali v preklade z rokov 479—492 do stredočínskeho jazyka v čase dynastie Južná Czi. Dve vydania z roku 1914 a 1926 sponzoroval najznámejší čínsky spisovateľ 20. storočia Lu Sün. Brahman alebo brahma je čarovná formulka. Prerozprávam jednu z nich s názvom Hlupák a soľ.

Raz sa hlupák dostal do domu nejakého človeka. Domáci si ho začal uctievať. Jedlo bolo bez chuti, neslané, nemastné. Keď to domáci pochopil, pridal do jedla soli. Keď soľ dodala jedlu chuť, hlupák si sám o sebe pomyslel: „Znamená to, že celá vec je v soli. Keď od jedného zrnka sa jedlo stalo také chutné, čo len bude keď pridám viac!“ Hlupák je hlupák a začal jesť len soľ. Prehltol ju a namiesto toho, aby si osladil chuť, prinútil ju trpieť. Je to podobné ako s tým neveriacim. Keď počul, že zdržaním sa od pitia a jedenia môže prísť k pravde, celkom prestal jesť. Prešlo sedem, či štrnásť dní, zbytočne sa moril hladom a neprišiel k pravde. To isté je aj s našim hlupákom. Myslel si, že chuť závisí od soli a jedol len jednu soľ dobíjajúc sa príjemného pocitu v ústach. Čo jeden, to aj druhý.

Ďalším autorom, ktorého dielo mám rád, je Abú Abdulláh Dža’far Rúdakí (858 – asi 940), významný moslimský básnik a faktický zakladateľ novoperzskej poézie. Rúdaki sa narodil v Pandžrúdaku v dnešnom Tadžikistane a zomrel v Buchare v súčasnom Uzbekistane. Od mladosti skladal básne, piesne a bol tiež hudobníkom. Písal v poetickej forme kasyda. Názov kasyda pochádza arabského slovenského koreňa smerovať k cieľu.

Kasyda sa skladá z beitov, metrickej jednotky. Dnes by sme povedali, že je to dvojveršie. Kasyda má približne 200 beitov a monotónny rytmus v štýle aa ba ca da… Dnes je známych niečo menej ako tisíc kasyd, ktorých autorom je Abú Abdulláh Dža’far Rúdakí. Dosť bolo literárnej vedy, prerozprávam niekoľko úvodných beitov jediného kasydu, ktorý sa zachovala ako celok. Matka vína (933).

  • Najprv matku vína prinášame ako obeť
  • Apríl nech príde a pol cesty prejde, –
  • Vtedy, v polnočný čas otvoríme nádobu:
  • Ako slnce jasné, cícerky vína blysnú.
  • Bojazlivec, okúsi, a náhle sa osmelí,
  • Červenať sa bude ten, kto je ako krieda biely.
  • Kto okúsi ho, sa ten rozveselí,
  • Rozum svoj od starostí a smútku ohradí,
  • A novej radosti zvie sa príliv,
  • Desaťročné smútky utlmí
  • Ak má svoje roky opitý mok
  • A neodpil nikto ani len hlt, –
  • Sviatok bude kráľovský, ozdob stôl kvetom,
  • Aby medzi ružami kvitol jasmínom.
  • Premeň v žiariaci tvoj dom,
  • Bude nevídaným nikým obrazom.

V ostatnom čase rád čítam preklady staroegyptských papyrusov. Preto na záver niečo, čo som čítal nedávno, ale pochádza z čias veľmi dávnej histórie. V jednom z papyrusov sa prvý raz píše o ekonomike, rôznych profesiách, ale aj jednej blízkej k profesii komunikátora, je to profesia pisára. Ide o prvú zmienku o osobe, ktorá mala na starosti komunikáciu medzi panovníkom a inými ľuďmi.

Je v papyrusoch, ktoré majú vzťah k Strednej ríši starovekého Egypta, ktorá zodpovedá obdobiu vlád jedenástej a dvanástej dynastie faraónov, približne 2040 (2055) – 1978 pred našim letopočtom. Je to Poučenie Alchtoja svojmu synovi Piopovi. Prerozprávanie vychádza z viacerých papyrusov, ktoré sú uložené v Britskom múzeu v Londýne a zachovali sa z obdobia Novej ríše, ktorá existovala v čase devätnástej a dvadsiatej dynastie faraónov.

Tak teda tu je papyrusmi citovaný výrok z knihy Kemit. „Čo sa týka pisateľa, tak jeho miesto je v hlavnom meste všelijaké, [a] nebude chudobný on v ňom... [Snáď] plnil želania iného nevychádzajúc spokojným.?» [Pisár] Videl som miesto podobné tomuto, v súlade s tým, čo hovorí to rozprávanie v nej. [v Kemit]. A prinútim ťa poľúbiť písania viac ako svoju matku, a ukážem ich krásu pred tebou, veď je krajšia ako krása miesta (funkcie) každého, a podobnej jej nebolo v zemi tejto.“ Rukopis obsahuje charakteristiky niekoľkých profesií: tkáč, tesár, poľnohospodár, drevorubač, výrobca streliva, nádob, práč, lovec vtákov, obuvník...

Rukopis podčiarkuje: „Pozri sa, niet miesta (funkcie) slobodnejšej od vedúceho, okrem funkcie pisára, on sám je vedúci.“ Autor papyrusu dodáva: „Ak budeš vedieť písať, bude to dobré pre teba, lebo niet dobrých miest, predstavených mnou tebe. Neváhaj že! Pozri, urobil som ja to [poučenie], plávajúc na juh do hlavného mesta. Pozri sa, urobil som to ja z lásky k tebe. Užitočný pre teba je [dokonca] jeden deň v škole.“

vybrali.sme.sk vybrali.sme.sk    facebook Pridať na FaceBook    print Vytlačiť

Najčítanejšie články

Najčítanejšie články za posledných 7 [30] dní

Inzercia